Myslíte si, že sa Fico vzdal ambície stať sa predsedom ústavného súdu?

Na úvod si pripomeňme, že Robert Fico pred týždňom okrem iného vyhlásil, že mal ambíciu stať sa predsedom ústavného súdu, ale že sa kandidatúry na ústavného sudcu vzdáva, aby mohol viesť politické rokovania, ktoré povedú k zvoleniu kandidátov. Uviedol tiež, že je za tajnú voľbu, a že nových ústavných sudcov by nemal vymenovať súčasný prezident, pretože mu o pár mesiacov končí mandát.

Po tom ako minulý štvrtok parlament ani v opakovanej voľbe nezvolil ani jedného kandidáta na ústavného sudcu, predseda parlamentu hneď na druhý deň vyhlásil novú, v poradí druhú voľbu sudcov ústavného súdu.

Na včerajšej tlačovke sa Robert Fico vyhol priamej odpovedi, či plánuje kandidovať v prípadnej tretej voľbe ústavných sudcov.

Fico sa svojej ambície stať sa predsedom ústavného súdu nevzdal

Ba práve naopak, je to jeho jediná nádej na dôstojný odchod z politiky, ktorá mu zároveň zabezpečí jeho vkusu primeranú moc a imunitu. A ak si niekto myslel, že sa tejto nádeje minulý týždeň tak ľahko vzdal, lebo uskutočneniu jeho sna neprajú okolnosti, veľmi sa mýli.

Na to, aby sa Fico stal predsedom ústavného súdu sa musia stať tri veci. Prvá. Parlament ho musí zvoliť a navrhnúť prezidentovi ako kandidáta na ústavného sudcu. Druhá. Prezident ho musí vybrať z balíka predložených kandidátov a potom vymenovať za ústavného sudcu. Tretia. Ak by bol tento post voľný, mohol by ho následne vymenovať za predsedu ústavného súdu.

Súčasný prezident ho za ústavného sudcu a tobôž za predsedu ústavného súdu nevymenuje

Pre splnenie Ficovho cieľa je teda nevyhnutné, aby sa prezidentom stal niekto, kto ho bude ochotný vymenovať. Kandidátom Smeru a Fica osobne je Maroš Šefčovič, ktorého šance na zvolenie sú pomerne slušné.

Ak by sa Šefčovič dostal do druhého kola prezidentských volieb a Fico by v rovnakom čase kandidoval na ústavného sudcu, hlavnou témou kampane by sa pred druhým kolom mohla stať odpoveď na otázku: Vymenovali by ste Roberta Fica za predsedu ústavného súdu?

Tým by sa druhé kolo prezidentských volieb, ktoré sa uskutoční 30. marca, stalo aj referendom o Ficovi a preto Fico aj Šefčovič začali verejne komunikovať, že Fico sa o post sudcu ústavného súdu uchádzať nebude.

Vráťme sa do parlamentu

Druhá voľba kandidátov by sa mala konať na marcovej schôdzi, teda v posledný marcový týždeň. Stačí však akákoľvek drobná obštrukcia a druhá voľba sa bude musieť konať až niekedy začiatkom apríla. Vtedy už budeme vedieť kto sa stane novým prezidentom.

Ak sa ním stane niekto, kto Fica v žiadnom prípade nevymenuje, Ficova hra sa skončila. Ak sa ním stane niekto, u koho bude mať Fico ako potenciálny ústavný sudca a predseda ústavného súdu dvere otvorené, napríklad Šefčovič, v druhej voľbe kandidátov na ústavných sudcov parlament navolí menej ako potrebných 18 kandidátov.

Druhá voľba prebehne tajne

Podľa indícií z vládnej koalície bude druhá voľba prebiehať tajne. Cieľom bude nenavoliť všetkých 18 kandiátov, aby zostalo miesto pre Fica, ktorý sa druhej voľby nezúčastní, aby nekazil Šefčovičovi jeho prezidentskú kampaň.

Tajná voľba poslúži ako alibi pre „neschopnosť“ parlamentu navoliť kompletný balík kandidátov na ústavných sudcov. Takisto poslúži aj v prípade, ak budú zvolení kandidáti, ktorí spĺňajú iné, ako tie najvyššie odborné a morálne kritériá. Vďaka tajnej voľbe nebude možné dokázať, kto je za tento výsledok priamo zodpovedný.

Tretia voľba

Podľa plánu, ani po druhej voľbe kandidátov na ústavných sudcov teda nebude ústavný súd plne obsadený, takže bude potrebné uskutočniť tretiu voľbu. Ak bude za prezidenta zvolený napríklad Šefčovič, Ficovi stačí zariadiť poslednú vec.

A tou je, aby z kandidátov zvolených v tretej voľbe vyberal a vymenovával chýbajúcich ústavných sudcov nový prezident. Tretia voľba ústavných sudcov by sa preto konala až počas júnovej schôdze parlamentu. Tá by sa podľa harmonogramu parlamentných schôdzí mala konať od 18. júna, teda až po pravdepodobnom termíne inaugurácie nového prezidenta.

Keďže ústavný súd bude mať v apríli po druhej voľbe vymenovanú väčšinu svojho osadenstva, verejný tlak trochu ustane. Aj vzhľadom na to, že po dvoch voľbách kandidátov na ústavných sudcov ubudne, na podanie prihlášok do tretej voľby bude potrebné stanoviť dlhší čas. Tretiu voľbu preto predseda parlamentu vyhlási tak, aby sa konala až počas júnovej schôdze.

V máji, ideálne po voľbách do európskeho parlamentu, podá Fico prihlášku a opätovne ohlási kandidatúru na post ústavného sudcu…

Zdá sa, že prezidentské voľby predsalen budú aj referendom o Ficovi, lebo budú aj o tom, či budeme mať nasledujúcich 12 rokov na čele ústavného súdu človeka, ktorý je pre naplnenie svojich záujmov schopný naozaj všetkého.