Denník N

Môj posledný chat s Jánom Kuciakom bol o Kočnerovi a Privatbanke

Z protestov v apríli 2018. Foto: TASR.
Z protestov v apríli 2018. Foto: TASR.

Keď novinári po vražde Jána Kuciaka prvýkrát stáli na pódiu pred protestujúcim davom, Martin M. Šimečka v prejave vyhlásil: nevieme, kto stlačil spúšť, ale poznáme páchateľa. Je to korupcia, povedal. Dnes už vieme, kto strieľal. A stále platí, že Jána zabila korupcia.

Tento blog bude trochu osobnejší ako zvykneme publikovať pod hlavičkou Nadácie Zastavme korupciu, ale bude sa týkať našej témy možno viac ako ostatné publikované výstupy.

Moja posledná pracovná konverzácia cez chat s Janom je z 26. novembra 2017. Týkala sa Paradise Papers. Ja som vtedy písala pre Trend a Jano samozrejme pre Aktuality.sk, aktívne sme si však pomáhali.

Ja: Tá Privatbanka tam je?

JK: Neviem, či vieš, ale inak podľa mňa to, čo hľadáš, by si našla aj v maltskom registri. Nemusíš pozerať Paradise Papers.

Ja: Hej, už som tam bola. Len zdraželi výpisy.

JK: Na Privatbanku som sa pýtal, Pavla povedala, že nie. Ale poslala Kočnera. Kázal som jej pozrieť aj jednotlivé jeho firmy.

Paradise Papers boli dokumenty uniknuté z daňových rajov, mnohé sa týkali štandardného podnikania tuzemských firiem v zahraničí. Ale niektoré dokumentovali aj toky peňazí z úplatkov alebo inej ekonomickej trestnej činnosti do zahraničia a snahu skutočných vlastníkov obchodných spoločností ukryť svoju identitu.

To bol prípad Kočnerovej zložky. Našli sme v nej ďalší dôkaz o prepojení firmy Midas s jeho osobou a dokumenty týkajúce sa jeho bývalého zaťa, maltského právnika Christiana Ellula.

Midas figuroval takmer vo všetkých kauzách, v ktorých je Kočner v súčasnosti obvinený. Či už išlo o podozrenia z falšovania zmeniek pri obchode s Markízou alebo o podozrivé prevody hotelov na Donovaloch, kde štát prišiel o milióny eur na DPH.

Ani informácie z daňových rajov, ani Janove články nestačili vtedy na to, aby slovenská polícia začala konať.

O tri mesiace boli Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová mŕtvi.

Spala slovenská polícia?

Podľa Českého centra investigatívnej žurnalistiky, kde pracovala Pavla Holcová, ktorú sme v chate spomínali, slovenská polícia nemala o dáta z daňových rajov záujem, hoci k nim mohla získať prístup.

Ako napísala vlani Pavla, nemecký Spolkový kriminálny úrad sa rozhodol pre bezprecedentný krok. O databázu sa chcel podeliť s policajnými zbormi z 32 európskych krajín. Slovenská polícia na spoločné stretnutie nikoho nevyslala.

Slovenský policajný hovorca celú vec nekomentoval. Odvolal sa na služobné tajomstvo. Ako vždy v citlivých prípadoch.

Faktom však je, že nie je známy ani jeden prípad, ktorý by vďaka tomu slovenskí policajti vyriešili. Novinárom, najmä Jánovi Kuciakovi, pritom úniky z daňových rajov poslúžili na odhalenie viacerých káuz a biznis prepojení.

Nebol to len Kočner, ale aj kamarát Roberta Fica podnikateľ Miroslav Výboh, či právnik ďalšieho vplyvného oligarchu, o ktorom sme sa vďaka tomu dozvedeli, že zisk zo zdravotnej poisťovne chcel minúť na vilu v Karibiku. Slovenská polícia nič z publikovaných zistení neriešila. Ani raz si k tomu Jana nepredvolala.

Nádej

Netrúfam si povedať, či by Jano ešte žil, keby sa korupcia na Slovensku vyšetrovala a nezametala pod koberec. Avšak informácie, ktoré sa dostali navonok v uplynulých mesiacoch dokazujú, ako veľmi prerástla našu spoločnosť.

Koľko asi musel zaplatiť ten, kto si objednal lustráciu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku v blokovaných policajných databázach, lebo plánoval jeho vraždu?

Koľko stálo sledovanie novinárov, ktoré “komerčne” vykonávali aj príslušníci štátnych orgánov?

Napriek všetkému, čo dnes vieme o prepojení podozrivých osôb na najvyššie miesta, mám nádej, že ako krajina sme na dobrej ceste. Tento týždeň som diskutovala o médiách a demokracii s maďarským novinárom Mártonom Gergelym, rozprával o tom, ako nám závidí aktívnych občanov.

Keď v Maďarsku likvidoval Viktor Orbán slobodu tlače, žiadny významný odpor nepocítil. Na Slovensku vyšli po vražde novinára do ulíc státisíce ľudí a dnes pôjdu zas.

Slovensko má dobré zákony, slobodné médiá, odvážnych ľudí na prokuratúre a v polícii, na súdoch a dokonca aj v politike. Má všetky predpoklady na to, aby prenikanie zločinu do štruktúr štátu zastavilo alebo aspoň spomalilo.

Korupcia sa nedá zničiť úplne, ale dá sa dosiahnuť to, že sa na ňu nebudeme iba prizerať, ale budeme ju oznamovať, vyšetrovať a súdiť.

Za rok sa udialo mnoho pozitívnych zmien. Teraz už len netreba poľaviť. Ján a Martina by vydržali.

 

Zuzana Petková

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Zastavme korupciu

Veríme, že Slovensko môže byť krajina, v ktorej čestné konanie nie je rarita, ale spoločenská norma a podvody nie sú prehliadané, ale trestané.