Denník N

Vláda na Slovensku buduje systematicky chudobu

Budovanie automobilovej monokultúry v hospodárstve, umelé vytváranie pracovných miest s nízkou pridanou hodnotou a otváranie trhu práce pre pracovníkov z tretích krajín nie je cesta k budovaniu bohatstva v krajine a zvyšovaniu životnej úrovne. Je to cesta opačným smerom.

Počet cudzincov z tretích krajín pracujúcich na Slovensku stúpa. Kým v septembri 2012 tu pracovalo asi 12 tisíc cudzincov, v decembri 2018 to už bolo viac ako 69 tisíc, z toho zhruba polovica zo štátov mimo Európskej únie.

Stúpajúci trend sa začal výraznejšie prejavovať, keď vláda odklepla obrovskú dotáciu pre automobilku Jaguar Land Rover, ktorú umiestnila do priemyselne preťaženého regiónu v okolí Nitry. Vláda už v tom čase veľmi dobre vedela, že v tomto regióne nie je pre fabriku dostatok pracovnej sily, a tak sa už v zmluve s touto spoločnosťou zaviazala uľahčiť zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Áno, Ficova vláda vytiahla od nás, občanov, dnes medializovaných už približne 700 miliónov eur na to, aby tu pracovali ľudia z krajín mimo Európskej únie.


Koncom minulého roku, v predvianočnom období, v tichosti a zrýchlenom legislatívnom konaní vláda schválila novelu zákona, ktorou urýchlila a uľahčila vstup a pobyt ľuďom z tretích krajín, napríklad Ukrajincom či Srbom na Slovensko za účelom zamestnania.

Tento návrh nepodložila žiadnou analýzou, ktorá by povedala, aké bude mať novela dopady na spoločnosť, ekonomiku či verejné financie. Už počas prijímania návrhu zákona sme spolu s kolegom Eugenom Jurzycom poukazovali na možné problémy a absenciu analýzy týchto dopadov. Pýtali sme sa zodpovedných, ako je na príchod desiatok tisíc týchto ľudí pripravená naša spoločnosť. Aké budú s ich príchodom spojené finančné či iné dopady. Pracovníci z tretích krajín budú predsa okrem toho, že tu budú zamestnaní, potrebovať niekde bývať, budú potrebovať zdravotnú starostlivosť. Prídu aj so svojimi rodinami? Budú teda potrebovať využívať školy a škôlky. Máme ich dostatok? Máme dostatok verejných statkov a sme na toto pripravení? A vieme, koľko to bude stáť?
Hoci dôvodová správa k tejto novele hovorí, že nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, voľným okom vidíme, že bude. No nikto nevie, aký. Nevieme ani to, aký prínos bude mať ich platenie daní či odvodov. Či ani s tým nepočítame?

Je potrebné, aby štát vedel, aké dosahy má zamestnávanie cudzincov a až potom by mal určovať, ako to celé regulovať. Veď logicky vzaté, nie je možné, aby boli akýmkoľvek zákonom vytvorené podmienky pre príchod veľkého počtu zamestnancov zo zahraničia a súčasne sa spoliehať na to, že zákon bude mať nulové dopady na verejné financie. A že veď potom uvidíme.

Naše obavy sa potvrdili.

Mnohí pracovní migranti údajne neplatia žiadne dane ani odvody. „K 23. 1. 2019 registruje Sociálna poisťovňa 52 822 zamestnancov – cudzincov s pravidelným príjmom, ktorí odvádzajú poistné do Sociálnej poisťovne,“ napísalo týždenníku TREND ministerstvo práce. Rozdiel oproti číslam úradov práce prestavuje takmer 17-tisíc osôb. Rovnako využívajú školy, škôlky, políciu, či zdravotnú starostlivosť, za ktorú platia naši občania.

Nehovoriac o tom, že vláda novou legislatívou zamestnávania cudzincov buduje systematicky chudobu, pretože zamestnávateľom umožní vytvárať, respektíve udržiavať pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou. Vláda na jednej strane administratívnymi opatreniami, ako je rast minimálnej mzdy, či zvýšenie príplatkov za prácu v noci a počas sviatkov mzdy umelo zvyšuje a na strane druhej, okrem mnohých iných obmedzení, otvorením trhu práce pre robotníkov zo Srbska, či Ukrajiny vytvára reálny trhový tlak na stagnáciu miezd. Toto je opäť v neprospech domácich občanov.

Strana SaS je známa tým, že podporuje podnikateľské prostredie, podporuje podnikanie, podnikateľov a všetky aktivity, ktoré by k zvyšovaniu kvality podnikateľského prostredia a k podpore podnikateľov smerovali. Veľmi dobre počúvame podnikateľov vo všetkých situáciách. A musím povedať, že ja rozumiem tomu, prečo firmy dnes avizujú, že nemajú dostatok ľudí. Je to fakt.

No možno by sme sa mali miesto uľahčovania zamestnávania ľudí z tretích krajín zamerať na motivovanie k návratu tých desiatok tisíc Slovákov pracujúcich ďaleko od svojich rodín v zahraničí. Tých krokov, ako to dosiahnuť, je neúrekom. Budovať spravodlivý a právny štát, brániť korupcii a klientelizmu, ktoré ničia naše životy a vytvoriť podmienky pre kvalitné zdravotníctvo a školstvo. No prvým krokom v lákaní investorov či pracovníkov prísť domov by malo byť znižovanie daní a odvodov, čo bude mať za následok zvyšovanie čistých miezd našich občanov.

Teraz najčítanejšie

Jana Kiššová

V súčasnosti pracujem v komerčnej sfére ako výkonná manažérka a vo voľnom čase sa venujem obchodovaniu na burze. V minulosti som pôsobila ako poradkyňa ministra hospodárstva, poslankyňa Národnej rady SR a zároveň predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. V strane Sloboda a Solidarita som zastávala pozíciu podpredsedníčky. V septembrových voľbách kandidujem za stranu SaS. Venujem sa hlavne podnikateľskému prostrediu a jeho zjednodušovaniu. Mojím cieľom je odbúrať z neho nezmyselné povinnosti a šikanu, finančnú záťaž, byrokraciu a škodlivé bariéry. Poukazujem na potrebu rovnakého metra pre štát a podnikateľov a potrebu podporovať strednú vrstvu. Slobodu považujem za jednu z najvyšších hodnôt. Rovnako ekonomickú aj osobnú. Som presvedčená, že sú to nevyhnutné podmienky na to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. O tomto všetkom píšem. Verím, že aj moje príspevky si tu nájdu svojich čitateľov :-).