Denník N

Postaviť sa za slušné Slovensko nie je urážkou. Je to povinné minimum, ktoré môžeme urobiť

21. február 2018 zmenil spoločenskú klímu na Slovensku. Zastrelili novinára, aktivistu, skromného mladého človeka, ktorý chcel žiť v spravodlivom štáte. Ktorý poukazoval na zlých ľudí, ktorí vyciciavali nás všetkých. Zastrelili jeho cit po spravodlivosti. Zastrelili jeho snúbenicu. Zabili jeho dve veľké lásky.

Neviem si ani len predstaviť, žeby som mal syna, ktorého trápi, ako sa nespravodlivo tento štát spravuje a z jedného dňa na druhý o neho prídem. Už ho nikdy neuvidím, nikdy ho nezapočujem. A to len preto, lebo chcel žiť v lepšom štáte. Obludná vražda však nebola jedinou obludnosťou. Ešte dnes mám v očiach zábery milióna eur na stole, na ktoré prstom ukazuje vtedy premiér Róbert Fico. Ešte dnes vidím zábery provokatívneho úškrnu tohto človeka, keď odovzdával prezidentovi svoju demisiu. Ešte stále nedokážem pochopiť, ako niekto môže urážať protestujúcich a organizátorov pochodov, ktorí sa postavili za túto krajinu. Obviniť ich z rozkladu štátu, z príprav násilia formou dlažobných kociek a z paktovania so starým finančníkom. A po tom všetkom čo pán vyplodil sa po roku vraždy neunúva rodinám zosnulých a ani protestujúcim davom ospravedlniť.

Slovensko ukázalo za jeden jediný rok viac, ako za celú svoju históriu. Ak je tvrdenie „aký národ taká vláda“ pravdivé, a my sme mali vo vláde takéhoto chrapúňa, tak sme veľmi zdeformovaný národ. Ak niekto skutočne verí, že tých mladých ľudí, ktorí organizovali protesty Za slušné Slovensko a novinárov platí Soroš, tak je to s nami veľmi zle.

Pamätám si na protesty v Humennom. Aj my, organizátori sme mali aj pozitívne ohlasy a ľudia nám ďakovali za odvahu, no mali sme aj nepríjemné stretnutia, obviňovania z manipulácie s verejným osvetlením, z podplácania účastníkov, z vykresľovania účasti a podobne. A niektorí tomu skutočne verili. Verili, že my mladí ľudia sme ľuďom dávali 10,- € za účasť na protestoch. Verili, že máme v bankových účtoch pohyby od nejakého Soroša. A pritom sme chceli, aby sa vyšetrila ohavná vražda. Aby bolo spravodlivosti učinené za dosť. Do dnes nepochopím, ako niekomu môžu prekážať davy ľudí, ktoré chcú žiť v slušnom, spravodlivom a právnom štáte.

 

 

Dnes už ako poslanec zapálim dve sviečky. Jánovi a Martine. Dúfajúc, že ich vražda bude spravodlivo potrestaná. Že sa všetci bojovníci o náš štát nevzdajú. Lebo to, čo sa stalo si treba pripomínať. Lebo je to hrozné.

Dnes, opäť ako poslanec MsZ počujem od starých politikov, že Za slušné Slovensko je urážka. Postaviť sa za správnu vec je urážkou? Postaviť sa za spravodlivosť je urážkou? Za to aby sa naše deti nevraždili? Postaviť sa za slzy rodín, ktoré by nepadali, keby naša republika roky neživila odporných mafiánov a ich oddaných? NIE! Je to to povinné minimum, čo by človek mal urobiť. Bojujme za našu krajinu. Vy, ktorí budete na námestiach ste tí správni národovci a vlastenci. Držme si palce.

Teraz najčítanejšie