Denník N

SMER ako strážca Systému.

pred demonštráciou na Námestí SNP
pred demonštráciou na Námestí SNP

Ak  po prvých slobodných voľbách (1990) získali nacionalistickí  a socialistickí pohrobkovia KSČ cca 20% mandátov, po minulých  (a secesii dvoch dem.strán ku SMERu) je pomer skoro opačný. V NRSR nie je viac než 25-30% poslancov, čo ešte stoja za liberálnodemokratickými základmi štátu a neslúžia Systému. A do toho ešte aj fašisti…

 

SMER sa  ešte drží pri moci a percentách, čoho dôvodom nie sú iba vidiečania a geronti ,  tešiaci sa aj  z „balíčkov“, za ktoré im vláda ťahá peniaze  z vrecka. SMER drží pri moci hlavne Systém. Zoznámte sa :  systém korupčnom mafiánskych vzťahov.  Je už roky  dôležitejším, než strany, vlády, parlamenty, lebo je to on, kto ich často tvorí, aj zhadzuje. Nie je to v našich končinách novota, lebo s ohľadom dlhú cestu ku štátnosti (cca 150 ročnú) a ku tomu 50 rokov dvoch totalít, pridlho nám nefungoval žiaden samočistiaci  proces, ktorý inde drží politiku v akej takej hygiene. Tu sa politika, ak také niečo  na našom území vôbec bolo, prevaľovala v  provinčnom bahníčku, snujúc si svoje zlodejské a rodinkárske siete, ktoré sa prenášali z éry na éru. Tam „hore“ sa kradlo  vždy, ale skutočne výkonný mafiánsko-korupčný Systém sa založil až s nástupom komunistov … aby nabral  skutočnú silu po revolúcii a komunistickom triumfe nad Nežnou (čiže od čias novej parcelizácie majetkov a moci za éra samostatnej SR).

Odvtedy síce nemávajú slovenské strany a vlády extra nápady a stratégie verejnej politiky… ale jedno  vedia –  najmä tie postkomunistické (a tie aj furt vládnu) – udržať si moc. Netreba potom vedieť riadiť štát, stačí iba  držať Systém, založený za starých čias.

Väčšina našich vládnucich vzchádzala z normalizačnej totality, odtiaľ  povstala aj dnes vládnuca skupina prekabátených totalitárov, čo sa označili  za národovcov, aj tá  druhá, čo sa označuje  za sociálnych demokratov. Ak ku nim prirátate mutanta zlomovej doby, HZDS, máme kompletný  šík odporcov Západu, demokracie aj Novembra. To sú tí, s  ktorými  slovenské občianstvo zviedlo tzv. studenú občiansku vojnu v 90. rokoch, ale  ktorých  sme sa (vinou víťaza volieb 1998, M.Dzurindu)  nezbavili.

Spočiatku to tak nevyzeralo,  pád Mečiara v r. 1998 bol dramatický, víťaz hovoril o jeho „krvavých paprčiach“. Ale Systém  sa zapáčil Dzurindovi a jeho modrým-dobrým (ako svedčí Gorila). Tým pádom sa začali  stierať rozdiely medzi stranami založenými bývalými totalitármi a tými druhými . Posledným, zatiaľ,  pokusom bola konečne  nekomunistická vláda z r.  2010, (tzn. že  20 rokov od prvých slobodných volieb!), ale  nemala  trvania. Systém nepripustil ohrozenie, ktoré cítil z Ivety Radičovej. Po jej páde Systém usmrtil použité strany tzv. štandardnej pravice a  ovládol politickú scénu, aj štát.

Ak  po prvých slobodných voľbách (1990) získali nacionalistickí  a socialistickí pohrobkovia KSČ cca 20% mandátov, po minulých  (a secesii dvoch dem.strán ku SMERu) je pomer skoro opačný. V NRSR už nie je viac než 25-30% poslancov, čo ešte stoja za liberálnodemokratickými základmi štátu a neslúžia Systému. A do toho ešte aj fašisti… Verejnosť si ani neuvedomovala, ako sa v minulom desaťročí  tento štát zosúval kamsi, odkiaľ už nemusel (nemusí) byť návrat. Systém nás ovládol a varil na slabom plameni, ako tú povestnú žabu. Došlo ku závažným preskupeniam vlastníctva médií a ku oligarchizácii, čo vyústilo do tzv. únosu štátu. Kríza slovenskej demokracie je o to rizikovejšia, že problémy majú aj demokracie vo „višegrádskych“ štátoch. Ťažko na nás  dopadajú aj dôsledky hybridnej ruskej vojny…

… a nebyť obete jedného odvážneho chlapca, ani by sme si neuvedomili, ako sa rozložila slovenská demokracia a zmafianizovali  pomery. Až vražda Kuciaka a jeho milej v nas zobudila  akú takú sebaobranu. Preliata krv ľuďmi otriasla – ale Systém sa aj to chystá prežiť, tak ako zatiaľ vždy.  Metóda je prostá : hodia sa do pľacu  nejaké  nášľapné míny (dnes v podobe obsadenia Ústavného súdu, napr.) a začne získavanie zradcov v našom tábore. Kombinácia  týchto dvoch druhov opatrení  stačila doteraz Systému na prežitie. SMER už na to myslí , kladie svoje míny a hľadá aj budúcich  Procházkov a Bugárov. Preto sa opäť môže stať, že v okamihoch, kedy budú demokrati oslavovať víťazstvo, bude Systém už pripravený na útok a pokračovanie.

Ak sa nechceme donekonečna točiť v tom istom bludisku,  potom sa musí konečne udiať to, čo som dúfal že nastane už pred 30 rokmi : gauneri a zlodeji sa musia vysťahovať z palácov moci – do ciel Justičného paláca. Je to hlúpo jednoduché…

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Budaj

Venujem sa verejným otázkam. Vediem Zmenu zdola, demokratickú úniu, som poslancom NRSR.