Denník N

Klesajúce šťastie radikalizuje občanov – to bol vývoj v Británii aj pri Arabskej jari. A u nás to bude ako?

za slušné slovensko námestie snp

Posledný rok, rok od nájomnej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, odkryl ako je náš štát zle spravovaný. Už roky sme vedeli, že vládnuci gang nemá žiadne zábrany. Čo sa však vyplavilo za posledný rok je čistá hrôza a hanba. Zle spravovaný štát znižuje spokojnosť jej občanov. Nespokojní občania sa majú tendenciu radikalizovať.
Dočítate sa:
– prečo je majstrom sveta v šťastí Dánsko a prečo nie je Slovensko
– aké parametre nespĺňame a kto je na vine, že hráme druhú ligu
– čo má spoločné Brexit, Arabská jar a Majdan?
– prečo navrhujem iniciatívu Za Slušné Slovensko na Nobelovu cenu za mier

Vývoj vo viacerých krajinách sveta ukázal (pozri ku koncu článku), že aj napriek dobrým ekonomickým výsledkom krajiny, sa ľudia môžu radikalizovať až k občianskej vojne. Jedným z ukazovateľov hroziaceho kolapsu je, že šťastie občanov krajiny klesá. Krajina sa tak napriek dobrému ekonomickému vývoju môže dočkať politických, sociálnych aj občianskych nepokojov.

Myslím, že v takejto situácii, je rola zhromaždení organizovaných ľuďmi z Iniciatívy Za slušné Slovensko oveľa dôležitejšia ako sa na prvý pohľad javí.

Ale poporiadku.

Venujem sa psychológii šťastia a pôvodne som mal na tento piatok plán napísať niečo o Dánskom hygge. Článok zverejním o týždeň, pretože mi do písania vstúpilo výročie zavraždenia dvoch mladých ľudí a špina, ktorá sa znova a znova vyplavuje z najvyšších miest riadenia štátu.

Dánsko verzus Slovensko

Porovnávať by sme sa mali s najlepšími a porovnávať by sme sa mali s porovnateľnými. Dánsko je jednou z najšťastnejších krajín na svete. Využijem tak porovnanie našej krajiny s nimi a ukážem na niektorých parametroch prečo má Dánsko oveľa šťastnejších občanov ako Slovensko.

použité z https://countryeconomy.com

Dánsko je krajina dobre porovnateľná so Slovenskom – počtom obyvateľov, rozlohou, modernou históriou aj kultúrou sme si naozaj dosť blízki. Jasné, sú aj rozdiely – mali sme komunizmus, dánski kresťania nie sú katolíci, ale luteráni a iste nájdete aj iné rozdiely, ktoré môžu mať vplyv na mieru ich šťastia.

Dáni však vo výskumoch šťastia World Happiness Report patria k špičke šťastných už osem rokov po sebe. Pohybujú sa vytrvalo v hornej trojke. V top desiatke sú aj ostatné severské štáty – Švédsko, Fínsko, Nórsko, Island alebo Kanada. My sa držíme v štvrtej až piatej desiatke.

Ak chceme súťažiť s Dánmi, možno by sme mali ostať pri hokeji, inak nás severania bijú vo všetkých parametroch.

Zaujímavé porovnanie našich krajín si môžete urobiť a pozrieť kompletne tu. V tomto blogu z toho použijem iba niečo.

Slovensko : Dánsko

Zaujímavé je pozrieť si niektoré ekonomické parametre. Nikto nepochybuje, že v nich Dáni vyhrávajú. Zaujímavé je však vidieť dva typy čísiel – výdavky štátu v prospech krajiny a občanov, a niektoré pracovné indikátory, ktoré sa podieľajú na výške HDP (o jednu tabuľku nižšie).

Ekonomické parametre Dánsko vs. Slovensko

Dáni majú asi 3x väčšie HDP ako Slovensko, majú asi 2x vyšší dlh. Z hľadiska sociálneho štátu je zaujímavé pozrieť sa najmä na výdavky štátu:

  • Dánsko dáva väčšie percento z väčšej sumy na vzdelanie.
  • Dánsko má vyššie percentuálne aj celkové výdavky na svoje zdravotníctvo.
  • Dánsky štát má celkové výdavky väčšie ako Slovensko.

Dánsko je sociálnejší štát – nielen preto, že sú bohatší, ale aj väčšie percento z tohoto bohatstva rozdeľujú a spravujú tak, že investujú do občanov svojej krajiny.

Korupcia, konkurencie schopnosť a krehkosť štátu

korupcii vedieme vysoko nad Dánskom, v schopnosti konkurovať iným štátom zasa hlboko prehrávame.

Sme oveľa náchylnejší na vnútorné konflikty alebo kolaps – to meria Fragile State Index. V roku 2018 sme síce stále boli v pásme stabilného štátu, ale keď sa pozriete na jednotlivé ukazovatele, tak za posledný rok, od vraždy Kuciaka a Kušnírovej, sa v mnohých parametroch iste zhoršujeme.

Krehkosť štátu sa meria vo viacerých parametroch – vyberiem len niekoľko, v ktorých sa naša krajina stáva očividne krehkejšou:

  • Security Apparatus – fungovanie bezpečnosti v krajine – ide o fungovanie organizovaného zločinu, fungovanie tajnej polície, zneužívanie bezpečnostných zložiek politikmi… Keď si vezmete ako najvyšší predstavitelia porušujú bezpečnosť štátu, tak by nám malo byť zle od žalúdka – napríklad sledovanie novinárov pre mafiu.
  • Factionalized Elites – používajú elity reprezentujúce štát nacionalistickú, xenofóbnu a iredentistickú rétoriku rozdeľujúci krajinu a občianske skupiny? Rozdeľuje sa majetok spravodlivo medzi všetkých alebo iba medzi vybranú elitu?
  • Group Grievance – útočenie a odsudzovanie skupín v štáte (Útoky na novinárov, farmárov, aktivistov aj organizátorov demonštrácií. Nehovoriac o útokoch na Rómov, cudzincov…)
  • Human Flight and Brain Drain – odchod obyvateľov a únik mozgov (Už ani opisovať doktorandské práce sa tu mnohým nechce a idú radšej poctivo študovať do zahraničia.)
  • State Legitimacy, legitímnosť štátu – neschopnosť štátu poskytovať služby občanom, či priame útoky a zneužívanie moci voči občanom. Nikto už neverí politikom ani štátnej správe, že majú dobré úmysly pracovať v prospech občanov. Nevyšetrovanie kriminálnych činov, keď sa „skutok nestal“, či vyháňanie farmárov z ich pozemkov a potom aj od ministerky je len niekoľko prejavov priameho útoku štátu na občanov. Česť všetkým, čo sa stavajú v štátnej správe na odpor alebo si robia čestne svoju prácu.

V týchto a ďalších parametroch je náš štát na tom stále horšie a horšie.

Keď sa pozrieme na to ako Slovensko a Dánsko podporujú schopnosť inovovať (Innovation Ranking) a hodnotu nášho ľudského kapitálu (schopnosť vytvárať hodnoty, vzdelanie…), tak v oboch sme na 36. mieste – ďaleko za Dánskom.

Mimochodom imigrantov máme 3x menej ako Dáni, ale zo Slovenska emigruje ročne cez 350.000 ľudí, minulý rok najviac od nežnej revolúcie.

Keď si uvedomíte ako sa rozkrádajú a neefektívne rozdeľujú Eurofondy na vedu a vzdelávanie, tak budeme na tom v týchto parametroch ešte aj o niekoľko rokov horšie a horšie. Keď si uvedomíte ako stále klesá úroveň školstva a že sme výrobnou halou pre automobilový priemysel, tak ani v týchto parametroch nás nečaká zlepšenie. Nadšené výkriky o slovenských start-upoch sú vysoko preceňované a sú výnimkou na našom trhu práce.

Málo je zhnité v štáte Dánskom, oveľa viac je prehnité Slovensko.

Sociálny štát? Ale kdeže!

Dánsko má dobre fungujúci sociálny systém – zdravotníctvo, školstvo a pomerne štedré dávky v nezamestnanosti – to určite prispieva tomu, že Dáni nie sú takí nešťastní ani počas dlhých, tmavých a studených zím. Cítia sa isto a bezpečne.

Školstvo a zdravotníctvo je v Dánsku zadarmo (oni vedia, že je z ich daní!), ale to neznamená, že má takú nízku úroveň ako u nás. Že je zadarmo je dôležité najmä pre nižšie príjmové skupiny.

A to majú Dáni celkom dobrú sociálnu rovnosť – jednotlivé príjmové skupiny tam nemajú tak veľmi odlišné príjmy ako napríklad v USA. Dánsko je v poradí tretia krajina na svete v snahe vyrovnávať sociálnu nerovnosť a nespravodlivosť. Nie je to náhoda. Dáni na tom pracujú vedome. Parametre, ktoré ľudí robia nešťastnými sa snažia korigovať. A sociálna nerovnosť je jeden zo silných faktorov, ktoré znižujú prežívanie šťastia. Slovensko je až 32 mieste.

Vnímanie sociálnych istôt a spravodlivosti ovplyvňuje mieru nášho šťastia

Keď vnímame, že sa spravodlivo a užitočne rozdeľujú dane a ďalšie štátne peniaze, tak sme šťastnejší. Keď máme istotu, že sa dovoláme spravodlivosti a že sa ku nám štátna správa bude správať ako ku každému inému, tak sme šťastnejší.

Keď však vieme, že existujú nejakí vyvolení alebo „naši ľudia“ a až potom niekde ďaleko za nimi tí ostatní, keď vieme, že jedni môžu všetko a majú všetko a druhí sa nedovolajú základnej spravodlivosti, tak takýto pocit z krajiny znižuje prežívanie šťastia.

Nežijeme izolovaní od okolia. Vnímame, čo sa deje. Bezpečie a spravodlivosť má na naše šťastie zásadný dopad.

A potom, aj keď si vieme urobiť pohodičku (a Dánske hygge), tak iba na chvíľu. V krajine, v ktorej nám mocní so smiechom sfúkavajú sviečky, vypijú grog rovno z ruky a ukradnú deku, ktorou sme zakrytí, tak nám individuálne šťastie dlho nevydrží. A keď sa nám neľúbi, tak dostaneme po papuli alebo sa nám vysmejú. To aj dánske hygge by bolo raz-dva fuč.

Individuálne šťastie je ovplyvnené tým ako funguje vonkajší svet

Individuálne šťastie je ovplyvnené dobrými rodinnými, pracovnými a priateľskými vzťahmi. Individuálne šťastie je ovplyvnené tým ako na tieto vzťahy dopadá fungovanie štátu.

  • Máme dobrý pocit, že naše deti v škole vychovávajú, aby boli pripravenejšie, šťastnejšie a múdrejšie?
  • Máme dobrý pocit, že keď ochorieme, tak v nemocnici sa o nás postarajú, budú sa ku nám a k našim blízkym správať slušne a citlivo?
  • Máme dobrý pocit, že ak sa stane nešťastie alebo zločin, tak nás budú chrániť a dolapia páchateľa?
  • Máme dobrý pocit, že keď zaplatíme dane, tak ich štát využije v prospech občanov?
  • Máme dobrý pocit z toho, že zákony tejto krajiny slúžia na to, aby pomáhali a presadzovali spravodlivosť?
  • Máme dobrý pocit, že žijeme v bezpečí?
  • Máme dobrý pocit z toho, ako sa rozdeľuje spoločné bohatstvo?
  • Máme dobrý pocit, že ak by sme prišli o prácu, ostali invalidní, či inak nemohli zarábať, že slušne prežijeme?
  • Máme pocit, že keď nám bude ublížené, tak sa dovoláme spravodlivosti?
  • Máme optimizmus, že keď investujeme svoj čas, intelekt, energiu, že keď budeme podnikaví, pracovití a tvoriví, tak sa nám to oplatí?
  • Platí to pre naše deti, nás a našich rodičov?

Ak nie, tak niet divu, že Dáni sú v rebríčku šťastia oveľa vyššie.

S klesajúcim šťastím národa stúpa riziko nepokojov

Mám však väčšie obavy ako je strach o naše šťastie.

Celosvetové výskumy šťastia v krajinách, kde došlo k nepokojom, revolúciám a prevratom ukazujú, že klesajúce šťastie v národe bolo predzvesťou kolapsu.

Ak klesá šťastie národa, stupňuje sa jeho ochota k radikalizácii, revolúcii, skrátka k neriadenej zmene.

Podobné sa stalo napríklad v Británii. Kráľovstvu sa ekonomicky darilo – HDP stúpalo o 2%, nezamestnanosť klesla na 4,9%. Ale miera šťastia Britov klesla až o 15%. A potom prišli voľby o Brexit a vieme, ktorým smerom sa Briti vrhli.

brexit a šťastie

Mimochodom meranie šťastia predvídalo aj inú revolučnú zmenu. Napríklad v Egypte a Sýrii tiež stúpalo HDP aj Human Development Index, ktorý meria iné parametre životných podmienok. Obe rástli a boli na dobrej úrovni – okrem parametrov šťastia. A prišla Arabská jar, ktorá viaceré krajiny uvrhla do zúfalstva a chaosu.

Podobný vývoj ekonomického rastu, ale poklesu šťastia viedol Ukrajinu k Majdanu v roku 2014.

Za slušné Slovensko pomáha proti radikalizácii

Na Slovensku sa nám ekonomicky darí. Nastavenia ekonomických reforiem a vývoj ekonomiky v Európe tomu výdatne napomáhajú. Zároveň však niekoľko rokov klesá spokojnosť obyvateľstva.

V časoch, kedy stúpa počet strán, skupín a indivíduí, ktorí sú rasistickí, demagogickí, násilní, fašistickí, paranoidní a konšpiratívni, je dôležité robiť im protiváhu.

V časoch kedy sociálne médiá sú schopné všetky tieto negatívne postoje a správanie ľudí zosilňovať a šíriť, je dôležité, ak existuje nejaké hnutie, ktoré chce upokojovať, hlása a robí slušnosť a chce zastaviť šíriace sa zlo.

Jednou z takých protiváh je aj iniciatíva Za slušné Slovensko. Keď vidím ako vytrvalo držia svoju základnú líniu slušnosti, dištanc od straníckej politiky, ako organizujú mítingy, ako spájajú občanov, a ako sú mladí (!), tak cítim optimizmus a nádej.

Hudobná kultúra má svoju Pohodu – občiansky aktivizmus má svoju Iniciatívu Za slušné Slovensko. Našťastie sú aj desiatky ďalších organizácií a hnutí, ktoré odhaľujú korupciu a snažia sa o podobné veci.

V kontexte boja proti zlu, v kontexte hlásania myšlienok slušnosti, mieru a spravodlivosti, a najmä v kontexte toho, že nespokojní a nešťastní občania majú tendenciu k radikalizácii, ktorá môže viesť až k celospoločenskému násiliu – by si iniciatíva Za slušné Slovensko zaslúžila Nobelovu cenu mieru.

PS: S iniciatívou nemám nič spoločné. Nikoho osobne nepoznám ani som s nimi nikdy nekomunikoval. Spoločné mám iba to, že chodím na námestia a to, čo hovoria mi je blízke.

Inak upravený a dlhší text s ďalšími informáciami nájdete na Psychológii šťastia.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Aleš Bednařík

Som psychológ, rečník, spisovateľ a happytarián. Pomáham tímom zlepšovať zručnosti pre zvládanie komunikačne náročných situácií. Venujem sa psychológii šťastia. Happytariánstvo je uvedomelý prístup rozvíjania šťastia svojho aj druhých. O šťastí píšem viac tu: https://psychologiastastia.sk Zaujímajú ma aj digitálne technológie a ich negatívny dopad na naše vzťahy, učenie aj prácu. O nich viac tu: https://www.facebook.com/digitalnapasca