Denník N

Ficovo (ne)odchádzanie.

Keď sa svojho času preferenčne dotiahol Daniel Lipšic na Jána Figeľa, vynašiel sa predseda KDH tvrdením, že on bol prvý aj na volebných lístkoch bez preferenčných hlasov. Osvojme si tento názor, pretože sa bude v ďalšom texte hodiť.

Ak sú preferencie predsedu nízke, svedčí to zvyčajne o existencii lokálnych lídrov, ktorí v konkrétnych oblastiach dominujú aj na úkor predsedu. Opakom sú strany, kde sa preferencie predsedu pohybujú nad úrovňou 95%.

A potom je tu strana SMER, kde sú preferencie predsedu dlhodobo (2006 – 2016) na úrovni 100%. Občasná “drzosť“ voličov napríklad v rodnej obci Juraja Blanára v roku 2010 je skutočne ojedinelou výnimkou. V zmysle Figeľovej logiky znamená každý volebný lístok vhodený do urny v mene SMERu hlas v prospech Roberta Fica.

Pre SMER doslova platí, že ak vytiahol Robert Fico niekoho na pódium a pred vďačným elektorátom stratil na počesť dotyčného milé slovo, znamenalo to preferenčne pozíciu na úrovni stupňa víťazov vo väčšine politických strán a hnutí. Jediný konflikt v strane prebiehal medzi preferenčne druhým Kaliňákom (na úrovni 2/3 predsedu) a hodnostne vyšším, ale preferenčne slabším (na úrovni 1/3 predsedu) Paškom.

Popularita Mareka Maďariča kulminovala v r.2012 na úrovni 24,20% preferenčných hlasov Roberta Fica. Richard Raši klesol z 11,83% v r.2012 na 8,10% v r.2016. Aj Peter Kažimír to dotiahol v r.2016 “len“ na 30,45% preferenčných hlasov predsedu (oproti 9,28% v r.2012) a raketový Peter Pellegrini na 38,50% (oproti 0,78% v r.2012). Miroslav Lajčák získal v r.2016 156 926 preferenčných hlasov (31,24%).

Pre zaujímavosť v samotných Košiciach získali v r.2016 vybraní smer-áci preferenčné hlasy takto: Kaliňák – 70,67%, Raši – 30,69%, Žiga – 9,23%.

SMER bol, je a zostane stranou jedného muža. Roberta Fica. Tí ostatní sa chvíľu zohrejú na výslní a potichu opustia javisko. Ak živí Peter Pellegrini nádeje, že by to mohlo byť inak (preferenčne porazí aspoň v časti Slovenska Roberta Fica), potom to bude už o inej strane ako SMER. O strane, ktorá vznikne na troskách pôvodného SMERu a pravdepodobne s iným lídrom.

Robert Fico odchodom na ústavný súd ponúkol riešenie, ktoré by akceptovala aj voličská základňa ako jeho osobné rozhodnutie, ktoré treba rešpektovať (z úcty k predsedovi). Ako všeobecne akceptované rozhodnutie na obdobie po Ficovi. Profitovať mohli na tom všetci, pretože by to znamenalo koniec dominancie Ficovej strany. Potichu, kulantne, s tichým súhlasom všetkých účastníkov zájazdu …

Treba sa poďakovať všetkým, ktorí začali počítať roky praxe. Akoby bolo jedno, čí niekto chodil X rokov do jazykovej školy alebo žil trebárs rok v zahraničí. Z ich pohľadu ide o rovnakú kvalitu znalosti jazyka…

Niekedy je 13,5 skutočne viac ako 15. 400 tis. preferenčných hlasov potrebných na vládnutie dá (z dnešného pohľadu) Robert Fico ľavou zadnou. A počká si (ak bude slúžiť zdravíčko) na ústavný súd. Niekedy je menej skutočne viac.

Tu by sa mohol celý text skončiť, nebyť toho, že v klasickom príbehu o muške, žabe a hadovi chýba orol. Tým by mohol byť dôkaz (nahrávka?) potvrdzujúci slová o vydieraní (?) v súvislosti s ústavným súdom. Inak pôjde len o nevydarený remake príbehu s únosom v alternácii anjela s papalášskymi sklonmi.

Čaká sa na orla. Inak pôjde len o strácanie dôvery na splátky …

Teraz najčítanejšie