Námestie praskalo vo švíkoch. Sklamaná vdova sa doň takmer nezmestila. Prebehla očami parte na dverách kostola, sadla si na lavičku, vzala nožnice a šikovnými pohybmi rúk začala steh za stehom námestie párať. Myslela pri tom na svojho zosnulého manžela, ktorý nemal rád preplnené priestranstvá. Uľavilo sa jej.