Denník N

Bohatá výstavba v Gerulate (3. časť – zázemie)

Zabezpečiť zásoby pre vojakov a civilné obyvateľstvo bolo hlavnou úlohou poľnohospodárskych usadlosti v zázemí.

Po vojenskýchcivilných stavbách rímskej Gerulaty (Bratislava-Rusovce) sa v tomto článku budem venovať stavbám nachádzajúcim sa v jej bezprostrednom okolí. Pôjde o poľnohospodárske usadlosti typu villa rustica zabezpečujúce zásobovanie Gerulaty agrárnymi produktmi a vidiecke sídlisko s pôvodnými obyvateľmi Panónie, ktorí postupne preberali rímsky spôsob života.

Od začiatku 2. storočia približne do prelomu 3. a 4. storočia bola Gerulata domovským táborom pre jazdeckú jednotku Kananefátov (ala I Cannanefatium). V plnej sile mala takáto jednotka 512 jazdcov. Spolu s náhradnými koňmi pre veliteľov a dôstojníkov, koňmi určenými pre transport nákladu a zásob a chovanými žriebätami mala bojaschopná jednotka okolo 700 až 800 koní. Po prepočte potrebných surovín a krmiva pre zimné ustajnenie takéhoto množstva koní zistíme, že len na jeden deň sa spotrebovalo približne do 800 kg jačmeňa, 8 ton sena, 20 000 litrov vody a 2,5 tony slamy na podstielku. V lete boli nároky na zásobovanie nižšie, keďže väčšina koní sa mohla pásť vo voľnom výbehu. K týmto produktom je potrebné pripočítať zásobovanie pre samotných vojakov a civilných obyvateľov táborovej osady.

Po ukončení služby v armáde dostávali vojenskí veteráni finančnú odmenu alebo pozemky. So svojimi rodinami sa zvyčajne usadzovali v krajine, kde prežili vojenskú kariéru a jednou z možností obživy bolo poľnohospodárstvo. Po pridelení pôdy tak veteráni získali stály príjem a armáda spoľahlivý prísun zásob. Dve poľnohospodárske usadlosti typu villa rustica, ktoré mohli vzniknúť takýmto spôsobom sú archeologicky doložené aj v blízkosti rímskej Gerulaty.

Prvá bola preskúmaná v rokoch 1995 až 1997 v Bratislave-Čunove v rámci archeologického výskumu počas výstavby diaľnice D2. Villa rustica sa nachádzala približne 3 km južne od vojenského tábora v Gerulate. Staršiu fázu osídlenia tejto lokality z doby rímskej predstavujú jednoduché zemnice datované do 1. až 2. storočia. Mladšiu fázu tvorí villa rustica z prelomu 2. a 3. storočia, so stopami osídlenia zo 4. storočia. Usadlosť pozostávala zo šiestich nadzemných stavieb, ktoré obkolesovalo ohradenie a odvodňovací žľab. Jednoznačnú interpretáciu stavieb obmedzuje stav ich zachovania, a preto je nevyhnutné vnímať nasledujúce určenie ich funkcií len ako hypotetické.

Ako prvá bola preskúmaná stavba označená ako A I s pôdorysnými rozmermi 6,3 x 8 m. Stavbe bola pridelená funkcia chrámika pódiového typu. Pôdorysne najväčšia je stavba A II s rozmermi 12,6 x 18,9 m. Bola trojpriestorová so samostatným objektom vstavaným do jej severovýchodného rohu. Ten sa vyznačuje pevnou štrkovomaltovou dlážkou a dochovanými nadzemnými časťami stien s farebnými omietkami. Pri hypotetickej rekonštrukcii bola stavba označená ako dom majiteľa s kúpeľom. Podobne veľkou je aj jednopriestorová stavba A III s rozmermi 17,4 x 12 m. To, že vnútorné členenie stavby nebolo v teréne zachytené, nemusí automaticky znamenať jeho absenciu. Tento stav môže byť výsledkom neúplnej zachovanosti. Stavba A IV sa dochovala v natoľko torzovitom stave, že nie je možné určiť jej rozmery ani tvar. Stavba A V s rozmermi 8,15 x 5,4 m je ako jediná s kratšími stranami orientovaná opačne ako ostatné stavby a je interpretovaná ako sýpka. Posledná stavba A VI situovaná v severovýchodom rohu ohradeného dvorca s minimálnymi rozmermi 3 x 6 m plnila pravdepodobne funkciu strážnice.

Model poľnohospodárskej usadlosti typu villa rustica, Bratislava-Čunovo
Model je umiestnený v Múzeu Antická Gerulata (Múzeum mesta Bratislavy)

Kvalitnejšou stavebnou technikou bola vybudovaná stavba A I a vstavený objekt v stavbe A II. Obe stavby spája i to, že iba v ich polohách boli v rámci komplexu objavené strešné krytiny tegule s kolkom súkromného carnuntského tehliara Gaia Valeria Constansa. Všetkých osem nájdených fragmentov bolo použitých sekundárne, pričom väčšina bola súčasťou základového muriva. O vysokej kvalite nájdených tehál svedčí expertný posudok vykonaný Technickým a skúšobným ústavom stavebným v Bratislave. Napriek tomu, že posudzované úlomky tegúl majú okolo 1800 rokov, vyhoveli súčasným slovenským technickým normám (poznámka: posudok bol vyhotovený v roku 1997). Produkcia dielne Gaia Valeria Constansa je kladená do obdobia pred, resp. počas markomanských vojen (166/167 až 180). Avšak vzhľadom na druhotné využitie tehál (napríklad fragmenty strešnej krytiny do základov) a vysokú kvalitu materiálu mohli byť použité značný čas po ich výrobe.

Kolky carnuntského tehliara Gaia Valeria Constansa (CVALCONSTKAR), Bratislava-Čunovo (villa rustica)
fragment 1 – stavba II, zber po bagrovaní
fragment 2 – stavba I, in situ v južnej stene základov

Okrem stavebného materiálu dotvára celkový obraz lokality aj množstvo ďalších nálezov, medzi ktoré patria napríklad spony, šperky, toaletné a medicínske predmety, mince, množstvo kvalitných militárií, terra sigillata, keramika a nástroje s náradím ako doklad samostatnej hospodárskej jednotky.

Spona v tvare delfína, 2. až 3. stor. n. l., Bratislava-Čunovo (villa rustica)

Druhá villa rustica viažuca sa ku Gerulate bola preskúmaná v rokoch 2010 až 2012 v súvislosti s budovaním infraštruktúry pred výstavbou rodinných domov. Nachádzala sa približne 1 km od tábora na severozápadnom okraji dnešnej Bratislavy-Rusovce v polohe Tehelný hon. Išlo o tzv. predmestie civilnej osady.

Prvá preskúmaná stavba (č. 1) usadlosti mala kamenné základy s rozmermi 13 x 15 m. Unikátne je severovýchodné nárožie s výčnelkom (antom) vybudované pravdepodobne na mieste niekdajšej studne hlbokej 3,6 m. Tá bola najprv dôkladne vyplnená. V spodnej polovici vrstvami lomového kameňa prevrstveného liatou maltou a v hornej časti vrstvami starostlivo kladených kúskov rozbitej strešnej krytiny (tegula) a malty. Na takto stabilizovanom podloží bolo vybudované murivo zo striedavo šikmo kladených kameňov (opus spicatum), ktoré sa líšilo od zvyšku jednoduchších základov tvorených prevažne nasypaným riečnym štrkom a kameňmi. Zo stoviek získaných fragmentov tegúl nebol ani jeden označený kolkom výrobcu. Stavba zrejme plnila funkciu hospodárskej budovy.

Severovýchodné nárožie stavby č. 1, Bratislava-Rusovce, poloha Tehelný hon (villa rustica)
Severovýchodné nárožie stavby č. 1 po vybratí časti výplne studne, Bratislava-Rusovce, poloha Tehelný hon (villa rustica)

Ďalšia stavba označená ako č. 5 nebola archeologicky odkrytá. Nachádza sa 15 m severne od stavby č. 1 a bola lokalizovaná nedeštruktívnou metódou pomocou georadaru. Výsledkom je niečo ako „röntgenová snímka“, z ktorej rovnako ako dobrý lekár vieme veľa vyčítať. Stavba mala obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 13 x 21 m, takže je zatiaľ najrozsiahlejšou stavbou z oboch usadlostí. Bola obytného charakteru s minimálne štyrmi miestnosťami a úzkym obdĺžnikovým priestorom pravdepodobne vo funkcii koridoru. Nemôžeme vylúčiť ani existenciu podpodlahového vykurovania často budovaného pri tomto type (streifenhaus) stavieb.

Rímsky bronzový kľúč, 3. stor. n. l., Bratislava-Rusovce, poloha Tehelný hon, okolie stavby č. 1 (villa rustica)

Dvojica stavieb reprezentuje poľnohospodársku usadlosť typu villa rustica, ktorá bolo na základe nálezov zo stavby č. 1 postavená v období po markomanských vojnách (166/167 až 180), takže mohla existovať súčasne s usadlosťou v Čunove, ktorej vznik je datovaný do prelomu 2. a 3. storočia.

Okrem villy rustici boli v polohe Tehelný hon preskúmané aj ďalšie stavby. Otázny je vzťah usadlosti k stavbe č. 3 vzdialenej cca 80 m severovýchodne od obytnej stavby. Zachytená bola len jej jedna strana v dĺžke 7,3 m s dvoma nárožiami, keďže zvyšok leží na vedľajšej neskúmanej parcele. Posledná publikovaná stavba č. 4 ležala 170 m juhozápadne od villy rustici v blízkosti priekopy dočasného vojenského tábora. Zvyšky stavby sa zachovali vo veľmi zlom stave a nie je možné určiť jej celkový rozsah. Najhodnotnejšou dochovanou časťou je kúrenisko (praefurnium) pri jednej zo stien. Tvorila ho obdĺžniková plocha 0,9 x 1,2 m z kladených tehál rôznych rozmerov. Päť objavených tegúl malo kolok ATILIAE FIRMA, ktorý patril súkromnému tehliarovi z Carnunta.

Kúrenisko stavby č. 4, Bratislava-Rusovce, poloha Tehelný hon

V záverečnej časti článku len stručne opíšem vidiecke sídlisko ležiace približne 2,5 km juhozápadne od Bratislavy-Rusoviec. Polohou stále spadá do katastra Rusoviec a bolo preskúmané rovnako ako villa rustica v Čunove v súvislosti s výstavbou diaľnice D2, ktorá pretína celú jeho južnú časť.

Vývoj sídliska môžeme rozdeliť na dve etapy. Prvá začína začiatkom 2. storočia a končí obdobím markomanských vojen (166/167 až 180). Obyvatelia žili v polozemniciach s obdĺžnikovým pôdorysom. Sedlovú strechu držala dvojica kolov umiestnená v stredoch kratších strán a steny boli postavené z nepálených tehál alebo nabíjanej hliny. Územie Rímskej ríše a polozemnice. Ťažko si predstaviť, žeby v nich žili kolonizátori z centrálnejších častí Impéria, ktorí boli zvyknutí na oveľa vyšší štandard. Tieto príbytky boli naopak typické pre keltské sídliská v predrímskom období v posledných storočiach pred zlomom letopočtov. Hovoríme, že sídlisko má výrazný autochtónny charakter, čo znamená, že je spájané s pôvodným obyvateľstvom. Na druhej strane predmety dennej potreby, ktoré používali obyvatelia tohto sídliska majú rímskoprovinciálny pôvod. Potomkovia keltských Bójov, ktorí tu pravdepodobne žili, boli postupne romanizovaní.

Väčší zlom nastal koncom 2. storočia, keď sa začína druhá etapa vo vývoji sídliska. Pôvodné polozemnice a niektoré studne boli zasypané a na lokalite bol vybudovaný rozsiahly žľabový systém, ktorý mohol predstavovať parceláciu pozemkov. Časť obyvateľstva naďalej žila v jednoduchých polozemniciach, ale objavujú sa tu aj stavby postavené v rímskom štýle. Išlo o dve pravouhlé stavby s kamenným základom vzdialené od seba vyše 100 m. Stavba č. 1 mala rozmery 9 x 6,5 m s dvoma výbežkami (antami). Približne v strede interiéru sa nachádzal kamenný podstavec. Pôdorys stavby pripomína tzv. antový chrám. Domnienku, že môže ísť o kultovú stavbu, podporujú nálezy miniatúrnych olovených votívnych amforiek dlhých okolo 5 cm a olovených votívnych terčíkov. Stavba č. 2 mala rozmery 11,2 x 7,3 m a vnútri sa taktiež nachádzal kamenný podstavec pre pilier. Pri jednej zo stien bola jednoduchá vykurovacia piecka.

Kamenné základy stavby č. 1, Bratislava-Rusovce (vidiecke sídlisko ležiace na trase diaľnice D2)

Sídlisko týmito stavbami nadobudlo zmiešaný autochtónno-romanizovaný charakter, ktorý pretrval do prvej polovice 4. storočia, keď osídlenie na lokalite zaniklo.

Rovnako, ako samotná lokalita rímskej Gerulaty aj jej zázemie môže ešte v budúcnosti priniesť viacero zásadných objavov.

Za poskytnutie vybraných fotografií ďakujem Danielovi Kendralovi a Vladimírovi Varsikovi.

 

Použitá literatúra:

KENDRALA, Daniel. 2015. Antická Gerulata odhaľuje nové svedectvá. Najvýznamnejšie objavy SAHI v Rusovciach. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 35 – 41.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2012. Rusovce: rímsky vojenský kastel Gerulata a jeho zázemie. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 256 – 271.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2013. Rímsky vojenský tábor Gerulata v Bratislave-Rusovciach. In Hranice Rímskej ríše. Slovensko. Bratislava : Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, 2013. ISBN 978-80-971437-7-0, s. 77 – 89.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka. 1999. Villa rustica v Bratislave-Čuňove. Výrobky carnuntského tehliara. In Zborník Mestského múzea. ISBN 80-968287-0-3, 1999, roč. 11, s. 5 – 12.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka. 2000. Villa rustica v Bratislave-Čunove. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 18 – 19.

VARSIK, Vladimír. 2000. Vidiecke sídlisko v zázemí kastela Gerulata. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 15 – 17.

VARSIK, Vladimír. 2012. Kastel Gerulata a ala I Cannanefatium civium Romanorum. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 223 – 231.

Zdroje obrázkov:

Model  poľnohospodárskej usadlosti typu villa rustica, Bratislava-Čunovo:
Archív autora, foto: Richard Miške (fotené 21. 9. 2018)

Kolky carnuntského tehliara Gaia Valeria Constansa, Bratislava-Čunovo (villa rustica):
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka. 1999. Villa rustica v Bratislave-Čuňove. Výrobky carnuntského tehliara. In Zborník Mestského múzea. ISBN 80-968287-0-3, 1999, roč. 11, s. 5 – 12.

Spona v tvare delfína, 2. až 3. stor. n. l., Bratislava-Čunovo (villa rustica):
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2008. Archeologická zbierka Rusovce. In Múzeum mesta Bratislavy 1868–2008. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2008, ISBN 978-80-969864-2-2, s. 42 – 51.

Severovýchodné nárožie stavby č. 1, Rímsky bronzový kľúč, Kúrenisko stavby č. 4:
foto: Daniel Kendrala

Kamenné základy stavby č. 1, Bratislava-Rusovce:
Archív AÚ SAV, foto: Vladimír Varsik

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.