Denník N

Sú prezidentské voľby, ktoré nemá kto preskúmať, legitímne?

Voľby. Ilustračná fotografia.
Voľby. Ilustračná fotografia.

Obdobie volieb pre väčšinu ľudí začína, keď sa začne kampaňovať a končí vyhlásením neoficiálnych výsledkov. Pre ľudí volieb znalých však voľby končia až vybavením poslednej volebnej sťažnosti. Totiž neodmysliteľnou súčasťou procesu volieb je aj ich súdny prieskum. Inými slovami, možnosť ich výsledok spochybniť na súde a dočkať sa rýchlej odpovede.

Možnosť súdneho prieskumu volieb nie je žiadna novinka alebo výdobytok modernej liberálnej demokracie. Existuje už dlho. Za prvej republiky dokonca fungoval aj samostatný volebný súd pridružený k najvyššiemu správnemu súdu.

Na Slovensku je rozhodovanie o volebných veciach prikázané Ústavnému súdu. Priznám sa, že vlastne ani neviem prečo. Je viac-menej všeobecná zhoda na tom, že volebné veci sú viac záležitosťou správneho práva, než ústavného. Asi tvorcovia legislatívy chceli v minulosti ochrane volieb priradiť vyššiu, ústavnú vážnosť.

A tu nastáva problém. Ústavný súd je súdom malým. Má limitované personálne kapacity a sudcovia nie sú na volebné právo špecializovaní. Niekedy je aj z rozhodnutí zrejmé, že technikáliám volieb nerozumejú. Ale to je téma na samostatný text. Dnes je problém iný, Ústavný súd, resp. jeho plénum, nefunguje.

Voľby nekončia vyhlásením výsledkov

Poslanci Národnej rady nenavolením sudcov Ústavného súdu ohrozili legitimitu prezidentských volieb. Lebo proces volieb nekončí vyhlásením výsledkov, ale až momentom vyriešenia všetkých sťažností na voľby.

Keď sa novinári pýtali štátnej volebnej komisie, či je to v poriadku, že Ústavný súd, čoby jediný súd, ktorý môže o volebných sťažnostiach rozhodovať, nefunguje, bolo im povedané, že to nevadí, lebo veď rozhodne, keď už fungovať bude.

No, úplne v poriadku to nie je. Slovensko je viazané aj medzinárodným právom, a to pri voľbách vyžaduje aj možnosť preskúmania volieb. Odporúčania Benátskej komisie v Kódexe dobrej praxe vo volebných veciach hovoria aj o rýchlosti rozhodovania. Doslova o „veľmi rýchlom“ rozhodovaní. Kódex patrí k tzv. mäkkému právu, čo znamená, že nie je priamo záväzný, ale poskytuje odporúčania k tomu, ako sa majú všeobecné ustanovenia medzinárodného práva uplatňovať.

Argument, že súd rozhodne, keď bude môcť, k zabezpečeniu bezproblémovej integrity volieb nestačí. Súd, ktorý je poverený rozhodovať o volebných veciach, musí volebné veci rozhodovať s najvyššou prioritou. Ideálne, ak by o všetkých volebných sťažnostiach rozhodol ešte pred inauguráciou nového prezidenta. A to nefunkčný Ústavný súd nedokáže.

Aj keby sa v marci noví sudcovia navolili, je otázne, či budú schopní v tak extrémne krátkom čase sa vo volebnom práve zorientovať, napr. načítaním si doterajšej volebnej judikatúry.

Budú voľby legitímne?

Túto otázku som prednedávnom dostal a moja odpoveď bola, že formálne asi áno. Ak sa naozaj počas volieb nič nestane. Bude to také, ako keby ste sa nechali operovať šikovným študentom medicíny bez dozoru skúseného lekára. Ak všetko pôjde hladko a zásah skúseného lekára nebude nutný, bude to v poriadku.

Organizácia volieb na Slovensku je na veľmi dobrej úrovni a už sama o sebe obsahuje niekoľko mechanizmov vlastnej ochrany. Ak nenastane žiaden problém, tak voľby zvládneme aj bez toho, aby sme mali poistku v súdnej ochrane. Bude to ale maximálne nezodpovedné a je dosť možné, že tým Slovensko zasiahne aj do Ústavou garantovaného práva možných sťažovateľov.

Ak by ale nastal problém a nemal by ho kto vyriešiť, tak by to bol veľký prúser. Ako príklad uvádzam koniec roka 2017, kedy musel český Nejvyšší správní soud opravovať výsledky parlamentných volieb. V záujme zachovať legitimitu poslaneckej snemovne to urobil do jej ustanovujúceho zasadnutia. A to aj za cenu, že na niekoľko dní boli všetky konania na súde paralyzované, aby boli všetci sudcovia zapojení do prepočítavania hlasov. Ak ostane plénum Ústavného súdu aj naďalej paralyzované, toto nebude mať kto v prípade pochybností alebo problémov urobiť.

Na záver len dodám, že priebeh prezidentských volieb budú hodnotiť pozorovatelia OBSE. Paradoxne, pozorovatelia organizácie, ktorej tento rok predsedáme. Napriek míľovým krokom, ktoré Slovensko za posledné roky vo volebnej integrite urobilo, budeme za toto asi čeliť veľkej kritike.

Daniel Kerekes

Vyštudoval som volebné štúdiá, politický marketing a podnikový manažment. V súčasnosti pôsobím ako doktorand na katedre politológie Masarykovej univerzity a ako konzultant v Restartup. Predmetom môjho záujmu sú predovšetkým voľby, ale tiež marketing a PR.