Geneticky modifikované potraviny- naša pomalá smrť?

K tomuto blogu ma inšpirovala o chvíľu (23. máj) konajúca sa akcia v 38 krajinách a 428 mestách s názvom March Against Monsanto, alebo ak chcete, Pochod proti Monsantu. Jedná sa o medzinárodné pochody proti geneticky modifikovaným potravinám a ich čoraz rozsiahlejšiemu výskytu na svetovom trhu. Prečo práve Monsanto? Prečo geneticky modifikované potraviny?

Keďže ma inšpiroval práve pochod proti Monsantu, začnem tam a neskôr prejdem ku geneticky modifikovaným potravinám. Takže ak vás Monsanto nezaujíma, preskočte to.

„Monsanto je nebezpečná nadnárodná korporácia.“

Monsanto je nadnárodnou agrochemickou a agrikultúrnou biotechnologickou spoločnosťou so zameraním na geneticky modifikované osivá a plodiny, je známou svojim herbicídom predávajúcim sa pod obchodnou značkou RoundUp.

Snažil som sa nájsť priamo na oficiálnej stránke pochodu, prečo by sme mali pochodovať práve proti Monsantu a všetky poskytnuté informácie vytvárali jedno zázračné klbko- geneticky modifikované potraviny a nebezpečný herbicíd glyfosát (RoundUp). Keď som sa však so zaprením pozrel lepšie, našiel som aj výrazy „najväčšia spoločnosť“, „Monsanto má pod palcom vlády“ a „Monsanto stojí za Agentom Orange.“

Monsanto je nepochybne významnou spoločnosťou vo svojom kruhu pôsobenia, odporcovia GMO (geneticky modifikovaných organizmov) vytvárajú obraz Monsanta ako jedinej spoločnosti venujúcej sa genetickej modifikácii a preto by mal „oprávnený“ hnev smerovať na nich. Je však nutné tento obraz dokresliť. Okrem Monsanta tu máme rovnako významné a veľké korporácie- DuPont, DOW, Syngenta, BASF, Bayer. Spolu s Monsantom tvoria tzv. veľkú šestku, prečo tak nie je terčom napríklad DuPont s veľmi nepríjemnou históriou sa zrejme nedozvieme.

Monsanto, tak ako každá spoločnosť, korporácia, združenie, organizácia, či záujmové spoločenstvo, využíva lobing pred vládou každej krajiny v ktorej pôsobí. Nech už má každý z vás na tento proces vlastný názor, je nutné prijať fakt, že je to legálne a prirodzené. Pravda, pár bývalých zamestnancov Monsanta pôsobili/pôsobia vo vládnych štruktúrach rôznych krajín. Je však zaujímavým fenoménom predpokladať, že boli dosadení (ako to vlastne funguje?) Monsantom než tým, že pravdepodobne boli a sú vzdelanými odborníkmi s bohatými skúsenosťami, a tak spĺňajú požiadavku byť kvalifikovanými zákonodarcami v oblasti hospodárstva a poľnohospodárstva. Kiežby sme o našich zákonodarcoch mohli povedať to isté.

V tomto duchu ma rozosmiala informácia o sudcovi Najvyššieho súdu v USA, ktorý pracoval pre Monsanto a každé jeho rozhodnutie doteraz bolo v prospech tejto spoločnosti. Clarence Thomas, spomínaný sudca, má bohaté skúsenosti s právom a ako advokát zastupoval spoločnosť Monsanto Chemical Company od roku 1976 do roku 1979. Zo svojej závideniahodnej (zatiaľ) 41 ročnej kariéry strávil 3 roky ako právny zástupca Monsanta a teraz je obviňovaný zo zaujatosti a z nasadenia do justičných štruktúr Monsantom.

Musím povedať, že ak sa Monsantu podarilo zorchestrovať takúto geniálnu konšpiráciu, vďaka ktorej bývalého advokáta posunuli až na Najvyšší súd, aby mohol rozhodovať v prospech zamestnávateľa pod ktorým bol tri roky, je to absolútne hodné potlesku a obdivu.

Samozrejme, inú teóriu ako napríklad tú, že vyštudovaný právnik, ktorý mal v roku 1981 miesto v Reagenovej administratíve a o 8 rokov neskôr zasadal ako federálny sudca túžil postupovať vo svojej kariére ďalej, ani nebudeme brať do úvahy.

„Ako však môžeme veriť spoločnosti, ktorá stojí za Agentom Orange, ničivou chemickou zbraňou?“

Pravda je taká, že Monsanto nestojí za Agentom Orange. Agent Orange bol zmesou herbicídov využívanou vo vietnamskej vojne na zničenie vegetácie a zlepšenie podmienok pre bombardovanie. Na jeho tvorbe sa podieľalo 9 spoločností (medzi nimi aj vyššie spomenutý DOW). Všetkých 9 spoločností však vo výrobe chemickej zbrane nemali akékoľvek slovo, nakoľko fungovali pod riadením vlády USA. Vláda USA totiž presadzovala U.S. War Powers Act, čím mohla prevziať riadnu kontrolu nad korporáciami vo vojenskej snahe. Monsanto bolo čisto chemickou spoločnosťou a tak bolo smutnou samozrejmosťou, že vláda siahla po ich kapacitách. A to sa s nimi ťahá až dodnes.

„No dobre, ale čo glyfosát? Ten je Svetovou zdravotníckou organizáciou riadne označený ako pravdepodobný karcinogén. Prečo ním teda postrekujú naše jedlo?“

Monsanto predáva najpoužívanejší herbicíd (chemická látka proti burinám) s obchodným názvom RoundUp, ktorého účinnou látkou je práve glyfosát. Glyfosát naozaj patrí medzi pravdepodobné karcinogény a to znie hrozivo… pokiaľ o tom človek nevie viac.

Medzi uznané karcinogény (skupina 1) patria napríklad slnečné lúče, znečistenie ovzdušia, niektoré alkoholické nápoje a drevené piliny. Medzi „pravdepodobné“ karcinogény (skupina 2A) patria dym z dreva, nočné smeny a ďalšie alkoholické nápoje (Hot Mate). V tomto kontexte to neznie tak desivo. Určite by mnohí namietali, že stále sa jedná o toxickú látku, ktorej zbytky konzumujeme. A mali by ste pravdu.

Pozrime sa však aj na to.

LD50 je štandardným meradlom v toxikológii, ktoré označuje dávku látky podanej testovaným subjektom z ktorých 50% uhynie do 24 hodín od expozície. Čím menšie číslo, tým samozrejme horšie. Glyfosát má LD50 v hodnote 5600mg/kg. To glyfosát radí podľa EPA do 3. skupiny toxicity zo 4, pričom 4. je najmenej toxická. Pre porovnanie, obľúbený kofeín má hodnotu LD50 192 mg/kg. Kofeín je tak niekoľkonásobne toxickejší než glyfosát. Ale nemusíte sa báť piť kávu, všetko totiž závisí od dávky (sola dosis facit venenum). Ak by vás káva mala zabiť, museli by ste skonzumovať 12192 mg kofeínu za predpokladu telesnej hmotnosti 63 kg. Ak vás to stále desí, 2 dcl kávy obsahuje v priemere 95 mg kofeínu. Výpočtom v prípade glyfosátu sa dozvieme, že by človek musel vypiť o niečo viac než 3 dcl čistého glyfosátu, aby bol 63 kg jedinec obeťou akútnej toxicity. Keďže RoundUp obsahuje len isté percento glyfosátu, v priemere by človek musel vypiť 11 l RoundUp-u.

Čo sa týka dlhodobej expozície, EPA brala do úvahy aj skutočnosť konzumácie zbytkov herbicídov. Dodržiavajú sa prísne štandardy a výpočtom sa prišlo na to, že 63 kg jedinec by mohol byť vystavený 147 mg glyfosátu každý deň počas jeho života bez vedľajších negatívnych účinkov. Stu Burguiere, hostiteľ jednej internetovej show, debatu o bezpečnosti ukončil konzumáciou glyfosátového kokteilu.

„Geneticky modifikované potraviny sú nebezpečné a zdraviu škodlivé.“

GMO technológia (geneticky modifikovaný organizmus) je metóda manuálneho prenosu požadovaného génu do iného organizmu za účelom vytvorenia organizmu s požadovanou vlastnosťou.

Medzi širokou verejnosťou prevláda názor, že GM potraviny sú zdraviu škodlivé a nebezpečné. Len obyčajným hľadaním informácií na internete môžete naraziť na overené informácie ohľadom vzniku rakoviny, nádorových ochorení, alergií, rôznych bližšie nešpecifikovaných chronických ochorení, kontaminácie organizmu, až po chrípky a autizmus. Geneticky modifikované potraviny a ich vplyv na zdravie našich chrámov je legitímnym znepokojením. Ako to teda je?

Medzi GMO odporcami (aj tými slovenskými, ktorých združenie nebudem propagovať) je populárna jedna štúdia. Popravde ich je 10, ale všetky boli vyvrátené, preto na ne nechám len odkaz.

Štúdia vykonaná Univerzitou v Caen vo Francúzku, ktorej zistenia spájajú vznik nádorov v laboratórnych myšiach po konzumácii GM kukurice vytvorenej Monsantom a vystaveniu herbicídu RoundUp.

Štúdia bola publikovaná v roku 2012, avšak rýchlo bola zdiskreditovaná a v roku 2013 odstránená z vedeckého žurnálu pre použitie chybných testovacích metód a vyvodenia záveru nezodpovedajúcemu dátam.

Významnou osobou tejto štúdie je Séralini, ktorý sa túto štúdiu rozhodol znovu uverejniť v inom žurnále s pár pozmenenými riadkami, za čo ho vedecká obec skritizovala. Vedecká obec sa vyjadrila s tým, že daná štúdia je stále zlá so zlou metodikou a nedostatočnými dátami. Séralini po kritike sľúbil, že zverejní tzv. „surové“ dáta, doteraz tak však neučinil.

Naopak, Univerzita v Perugii v Taliansku zozbierala 1783 štúdii o GMO z ktorých 770 skúmalo vplyv na ľudské zdravie. Ich posudok hovorí jasnou rečou, neexistuje jediný dôkaz škodlivosti GMO. GMO tak patrí medzi najtestovanejšie technológie v našej histórii. Pre obviňovanie z falšovaných štúdií a ich neprístupnosti vznikol atlas v ktorom nájdete štúdie GMO. Klik tu.  Ak mal niekto chuť čítať štúdie ohľadom výkrmu dobytku GMO, môže kliknúť tu.

GM potraviny dokonca môžu mať aj pozitívny vplyv na naše zdravie.

Zemiaky vyvinuté spoločnosťou Simplot znižujú černenie/tvorbu „modrín“ a ich gén znižuje tvorbu akrylamidu počas praženia. Akrylamid je pravdepodobným karcinogénom.

Zlatá ryža je geneticky modifikovaná ryža s vitamínom A, čo by veľmi pomohlo chudobným krajinám, kde vitamín A v dostupnej strave absentuje.

„Geneticky modifikované organizmy majú negatívny vplyv na životné prostredie.“

V tomto prípade nie je diskusia uzavretá s jasným verdiktom, čo nahráva práve odporcom technológie. Každým rokom však máme k dispozícii viac dát a slečna Pravdivá sa nakláňa na stranu GMO.

Nakuknime do inventáru odporcov GMO.

1. „GM plodiny nútia farmárov využívať väčšie množstvo herbicídov a pesticídov.“

Z plodín dostupných na trhu ide o dva odlišné procesy. Prvým je plodina, ktorej produkovaný proteín z Bacillusu thuringiensisu (Bt) je toxický pre niektoré druhy hmyzu- to isté sa využíva aj v pesticídoch pri organickom farmárčení. Znižuje to závislosť od ťažších chemických insekticídoch.

Ďalší druh plodiny má vyššiu toleranciu voči herbicídu glyfosát, čo farmárom umožňuje slobodnejšie vykonávať postreky a ničiť len burinu. Znížilo to využívanie ťažšieho a toxickejšieho atrazínu.

Nadmerné používanie Bt a glyfosátu činí plodiny časom viac odolné, čo je evolúciou v praxi. Je to však problémom každého typu farmárčenia.

Ako takým riešením je sezónne pestovanie odlišných plodín, čo navyše vyživuje pôdu.

2. „GMO zabíja prospešný hmyz a škodí ekosystému.“

Symbolom škodlivosti technológie GMO bol druh motýľov Danaus plexippus s krásnym menom Monarch. Populácia týchto motýľov má klesajúcu tendenciu už po dlhú dobu, čo je naozaj smutná správa.

Celé to začalo ešte v roku 1999, kukruica, ktorá bola geneticky modifikovaná na produkovanie Bt, mala priamo svojim peľom spôsobovať uhynutie motýľov Monarch resp. húseníc. O 2 roky bola táto štúdia zdiskreditovaná, no neplecha už zostala. Strach pretrvával a preto sa organizácia NAS (The National Academy of Sciences) rozhodla vykonať výskum vplyvu Bt kukurice na populáciu Monarchov. Výsledok znel jednoznačne, negatívny vplyv Bt kukurice na populáciu Monarchov je zanedbateľný a vo voľnej prírode motýľe neprichádzali do styku s toxickým množstvom Bt. Entomológ Rick Hellmich dokonca tvrdí, že motýľe sú vo väčšom bezpečí ak sa nachádzajú na Bt kukuričnom poli, než na poli konvenčného farmárčenia kvôli nižšiemu výskytu pesticídov.

Vedci však tento úbytok populácie monarchov chceli pochopiť a po niekoľkých štúdiách sa prišlo na to, že ide o problém s rastlinkou (burinou) Aclepias Syriaca. Väčšia sloboda v používaní herbicídov vytvára koreláciu s malou populáciou Monarchov. Aclepias Syriaca patrí medzi hlavné zdroje potravy pre tieto motýľe. Farmári s burinou jednoducho bojovať musia a má to aj takýto efekt. Nejde teda o GMO technológiu, ale o samotných farmárov. Hľadá sa však riešenie a tak nenávidené Monsanto dokonca prispelo 4 mil. USD na záchranu Monarchov.

Ostatní sa obávajú toho, že GMO plodiny „kontaminujú“ génmi napr. organické farmy. Pravdepodobnosť toho je veľmi nízka, ale teoreticky možná. Rastliny si vymieňajú genetický materiál neustále formou peľu. Šanca, že vlastnosť geneticky modifikovanej plodiny bude prenesená na organickú plodinu je veľmi nízka a možná v prípade, ak by daná vlastnosť zvyšovala šancu na prežitie danej rastliny. Ide znovu o evolúciu v praxi.

„Nemali by sme sa hrať na Bohov a meniť niečo prirodzené.“

Tento argument patrí medzi moje obľúbené, nakoľko sa jedná o ten najironickejší. Typy takýchto argumentov spadajú pod logické klamy- ak je niečo prírodné, je to zákonite lepšie. Ľudia využívajúci takýto argument si neuvedomujú, že taký internet, počítač, notebook, smartfón, televízor a takmer všetko, čo ľudstvo využíva naozaj nie je „z prírody“. Ľudský druh dokáže chápať, spoznávať, vytvárať a zjednodušovať si život a zvyšovať šancu prežitia. Či už ide o medicínu a technológie, do rovnakej kategórie patrí aj genetická manipulácia.

Navyše, GMO sa spontánne vyskytuje aj v prírode bez zásahu človeka, príkladom je Festuca ovina, ktorá v sebe skrýva enzým PGIC z Poa paustris.

Civilizácia mení plodiny po tisícročia. Či už ide o kríženie alebo šľachtenie. Niekto by namietal, že nejde predsa o to isté. Ja si však dovolím oponovať. V každom prípade ide o vylepšenie vlastností a charakteristiky plodiny. Robí sa to za účelom získania požadovaných vlastností, avšak s tým rozdielom, že genetická modifikácia funguje na báze manuálneho prenesenia génu, tradičné metódy fungujú na báze prenesenia génu rozmnožovaním.

Ak si v duchu hovoríte, že aj tak máte radšej zeleninu a ovocie bez zásahu človeka, tento obrázok je pre vás.

Všetky dole zobrazené potraviny sú v pôvodnom stave bez zásahu človeka. Dobrú chuť.

Je nutné na veci hľadieť objektívne skrz fakty. Démonizácia technológie na základe neopodstatneného strachu a manipulácie je niečim, čo nás spomaľuje. Fakty, pravda a veda posúvajú ľudstvo vpred a pochopiť problematiku pomocou týchto nástrojov dokáže urobiť osvetu u každého jedného z nás.

Prečo práve Monsanto?

Lebo je to mediálne príťažlivé a vždy sa lepšie bojuje, ak vieme nepriateľa pomenovať a je super, ak ním je korporácia.

Prečo práve GMO?

Lebo z nepochopenia vzniká strach (a priemysel organických potravín má obrovskú silu).

Zdroje: agbiosafety.unl.edu, monsanto.com, popsci.com, goldenrice.org, monsantoblog.eu, geneticliteracyproject.org, genera.biofortified.org

Obrázky: wikipedia.org, rgbstock.com, themindunleashed.org, goldenrice.org, geneticliteracyproject.org