Iný pohľad na uhorské právo

Môj kolega Jozef Kožár hovorí o storočiach vlastníctva a užívania. Možno to nie je také čiernobiele a mali by sme hovoriť o spoločnom záujme, ktorý sa snažia riešiť aj pozemkové úpravy: udržateľný rozvoj a ten nejde bez spoločného úsilia vlastníkov a užívateľov pôdy. Tie storočia vlastníctva a užívania naštartovali reformy a situácia sa dosť podobala dnešnému stavu v Európskej únii. Pred dvesto rokmi monarchia začala podporovať rozvoj infraštruktúry a v neposlednom rade aj byrokraciu. Presťahovala úradníkov do štátnych budov, z ktorých mnohé využívajú úrady štátnej moci až do dnešných dní. Samozrejme, nešlo to bez zmeny daňového systému a systému zdaňovania pôdy. Ten sa pochopiteľne aj obchádzal a len veľmi pomaly presadzoval. Koniec koncov, veľký rozdiel medzi monarchiou a úniou v tomto nie je.

A takmer od začiatku využívania katastra sa užívali iné pozemky ako tie, ktoré mali zapísané v pozemkovej knihe. Uhorské právo a systém evidencie parciel mal jeden zásadný problém. Chudobu. Ale to nevysvetľuje všetko. Systém zápisu do pozemkovej knihy sa obchádzal dohodami, kde sa vlastníci dohodli na užívaní pozemkov a spravili výmenu, ktorú nezapísali do pozemkových kníh. Tento systém dohôd bez zápisu pretrvával až do združstevnenia a často sa stretávame s tým, že účastníci pozemkových úprav považujú takto užívané pozemky za svoje, lebo si z detstva pamätajú, že tam chodili kosiť alebo tam pásli dobytok. A keď tento problém nevyriešili pri ROEPoch, tak ho už vyriešia len veľmi ťažko (bližšie informácie nájdete v tomto článku Vývoj a evidovania vlastníckeho práva k  nehnuteľnostiam na území Slovenska do 1.4.1964.

Pani ministerka a teraz aj pán premiér skoro pri každej príležitosti používa uhorské dedičské právo k obhajobe zmeny spôsobu dedenia. Lenže v uhorskom práve sú zakódované princípy, ktoré sú v súčasnosti jedným z prvkov systému, na ktorom je založený náš štát: demokracia. A jeden z tých princípov je rovnosť šancí. Rovnosť šancí je je aj jedna zo stratégií prežitia. Rovnosť šancí znamená rovnaký prístup k zdrojom a popieranie tohto princípu je ako popieranie vlastnej identity. A samozrejme to súvisí aj s prístupom k pôde.

So škrípaním zubov vlastníci prijali obmedzenie podľa zákona č.180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ale zdá sa, že už pochopili jeho princíp. Myslím, že princíp, ktorý by chcelo presadiť ministerstvo by bol nepochopiteľný a odmietaný. To prečo došlo k nárastu počtu vlastníckych vzťahov bolo spôsobené práve jeho nedodržiavaním. Ako príklad uvediem urbárske spoločenstvá. Systém evidencie katastra nehnuteľností neviedol dôsledne a nerobil dôsledne vyznačenie spoločných nehnuteľností. Stačilo, že v katastri nehnuteľností sa pre list vlastníctva urbárskej spoločnosti (rozpísanej na vlastníkov) nevyznačili explicitne údaje o spoločnej nehnuteľnosti a aplikovanie zákona č.180/1995 Z.z. spôsobilo to, že sa založili nové listy vlastníctva s rôznymi vlastníckymi vzťahmi, lebo vlastníci sa dohodli na reálnej deľbe pozemkov, pochopiteľne spoločných nehnuteľností. Nie je nič zvláštne, ak má urbár z jedného listu vlastníctva po zápise ROEP aj niekoľko desiatok listov vlastníctva. A pritom evidencia vlastníckych vzťahov urbárskych spoločností predstavuje pri objeme spoločných parciel a množstve vlastníkov v týchto spoločnostiach väčšinu vlastníckych vzťahov (len v troch katastroch s takýmito urbármi, čo som sa s nimi v poslednej dobe stretol mali vyše 1 milióna vlastníckych vzťahov).

Za tridsať rokov kataster nedokázal zjednotiť údaje o vlastníkoch – nie je predsa možné, aby vlastník mal v jednom katastrálnom území niekoľko rôznych zápisov, nehľadiac na násobnosť podobných zápisov v iných katastroch. A ak má vlastník na jednom liste vlastníctva viacero podielov, tak na v jednom zápise podielu má uvedené rodné číslo, na ostatných podieloch má ako identifikátor dátum narodenia, nehľadiac na to, že môže mať aj iné osobné údaje, napr. bydlisko. Z pohľadu katastra je každý takýto zápis jedinečný a tak sa nemôžeme čudovať, že na Slovensku je viac vlastníkov ako obyvateľov. Pritom všetkom funguje Register obyvateľstva Slovenska, ktorého využitím by sa výrazne redukoval počet vlastníkov, lebo v evidencii katastra nehnuteľností sa za rôzneho vlastníka počíta ten istý vlastník s rôznymi údajmi. Ruku na srdce, ak ste sa presťahovali, požiadali ste kataster o opravu údajov? A ak náhodou kúpite nejaký pozemok, tak v evidencii katastra nehnuteľností pribudne nový vlastník.

V ROEPoch sa zapisovali nezistení vlastníci tak, že k menu sa pridával titul nadobudnutia, ktorý sa prevzal z pozemkovej knihy a samozrejme, zvyšuje tak počet vlastníkov v katastri, k rovnakému menu je teda vedených viacero rôznych vlastníkov. Má to svoje dôvody, hlavný je, aby ich právni nasledovníci vedeli ľahšie identifikovať na základe titulu nadobudnutia.

Jedným z kľúčových problémov, ktorými sa zakrýva podstata problémov užívania pozemkov je miešanie pojmov vlastníctva a užívania. Problémy v užívaní sa vysvetľujú počtom parciel a vlastníckych vzťahov, problémy vlastníctva uhorským právom. Pritom máme digitálne údaje katastra a LPIS a register nájomných zmlúv by umožnil presnú kontrolu žiadostí o priame platby. V susednom Česku to robia. Systém evidencie nájomných zmlúv bol jednou z požiadaviek Košickej výzvy. Dodnes sa našlo milión dôvodov, prečo robiť radšej zmenu uhorského práva, ktoré už dávno neplatí pre väčšinu vlastníkov. Možno je to len klišé, keď pani ministerka hovorí o sto miliónov vlastníckych vzťahov. Ak by som nebol nakazený informatickým vírusom tak by som pani ministerke aj veril, ale 100 miliónov je len technologický, nie právny problém.

Toto bolo aj dôvodom prečo podľa štatútu PPA nie je povinná skúmať súlad či žiadateľ má nájomné zmluvy alebo iný právny vzťah k pôde. Definoval to zákonodarca – teda štát, nie samotná platobná agentúra. Podľa zákona č.504/2003 Z.z. okresný úrad vedie evidenciu parciel a nájomných vzťahov podľa §12a, §12b a §12c, mimo nájomných zmlúv. Evidenciu nájomných zmlúv musí poskytnúť užívateľ len na vyžiadanie okresného úradu alebo PPA, ale nie samotné zmluvy. Takže stačí tvrdiť, že máte právny vzťah k pôde a nik ho nevie spochybniť. Nie je žiadny nástroj na ich overenie a verejný prístup k tejto evidencii. A to je to, čo tu chýba.