Denník N

Sledovali ma tajní, preplávala som Dunaj, verila v slávu. Jeden deň v živote mánidepresívneho jedinca

Fotografka Maren Klemp tvorí vlastné autoportréty, ktoré dokumentujú život s bipolárnou poruchou. Foto: mymodernmet.com
Fotografka Maren Klemp tvorí vlastné autoportréty, ktoré dokumentujú život s bipolárnou poruchou. Foto: mymodernmet.com

Žijem s anomáliou v mozgu. Mám dopamínu na rozdávanie. Až toľko, že lekári museli zakročiť. Podľa populárneho amerického časopisu Psychology Today je dopamín neuroprenášač, ktorý pomáha kontrolovať mozgový systém odmien a centrá potešenia. Zároveň reguluje pohyb a emočné reakcie. Umelo navodená zvýšená hladina, napríklad drogami, vyvoláva eufóriu a príjemné pocity, ale aj strach či nepríjemné myšlienky. Keď ho máte priveľa, môže to prerásť do chorobnej mánie či depresie.

Moji známi ma videli už niekoľkokrát v živote zrýchlenú, namotivovanú a odhodlanú zmeniť svet. Teraz vedia prečo. Diagnostikovali mi bipolárnu poruchu. Najprv to bola len jedna nevinná psychóza. Potom nasledoval rok pod vplyvom antipsychotík a následné vysádzanie liekov. Domnievala som sa, že to bolo len zlé obdobie a žiadnu chorobu nemám.

Maren Klemp, foto: mymodernmet.com

Koncom minulého roka sa psychóza v podobe manickej epizódy zopakovala. Tentokrát som si zabehla pár kilometrov okolo bratislavského letiska. Myslela som si, že ma chcú draftovať do ženského futbalového tímu a lietadlom si po mňa príde sám tréner. V mojej fantázii ním bol Michael Ballack. Áno, ten nemecký futbalista. Ten, čo zabehol svojho času v nemeckej reprezentácii aj dvanásť kilometrov za zápas. A ja som sa pred ním musela ukázať v najlepšom svetle.

Netuším, prečo mi to pripadalo normálne, prečo som to brala ako hotovú vec. Chvíľami, som mala pocit, že ide o výberové kolo pre tajnú agentku. Dokonca som bola ochotná preplávať mŕtve rameno Dunaja. Bola som si istá, že ma sledujú, musela som ukázať svoju silu.

Keď som sa blížila k letisku a žiadne lietadlo s M. Ballackom či tajná služba sa predo mnou neobjavili, začínala som mať pochybnosti. Tak či onak som neprestávala utekať.

Zrazu ma uvidela neznáma pani a zavolala o pomoc. V tej chvíli som sa však necítila zle. Naopak, mala som síl na rozdávanie, verila som, že zvládnem čokoľvek. Pocit šťastia v týchto momentoch je neopísateľný. A pritom ide o obyčajnú chemickú reakciu, vplyv dopamínu a endorfínov.

Nakoniec som sa ocitla na psychiatrii, kde ma žiaden M. Ballack nečakal. Čo už. Možno nabudúce.

Maren Klemp, foto: mymodernmet.com

Nemyslím si, že šialenstvo je výsadou Bohov ako Sokrates, rovnako ako Thomas Melle vo svojej knihe Svet za chrbtom. Hollywood glorifikuje duševné choroby. Buď sú to zločinci alebo géniovia (viď. Čistá myseľ). „Keby sme svet zbavili pacientov s bipolárnou poruchou, obrali by sme ho o neoceniteľné bohatstvo, schopnosti a talent, pestrosť a vrúcnosť ducha „inovatívnosti.“ píše Melle vo svojej knihe.

Každý človek je jedinečný. Bez kohokoľvek z nás by skladačka sveta nedávala zmysel. Máme svoju misiu. Možno sa nikdy nestanem tajnou agentkou ani futbalistkou, no som na svete pre niečo iné.

Maren Klemp, foto: mymodernmet.com

Postupom času som pochopila, že moja psychická choroba tu so mnou ešte nejakú chvíľu pobudne. Zvykáme si na seba. Ľudia mi hovoria, všetko je v hlave, dokážeš to kontrolovať. Chcela by som sa to naučiť. Neviem síce ako, no som si vedomá, že aj s mojou ťažkosťou sa dá naučiť normálne žiť.

Nedávno som narazila na zaujímavú hypotézu, ktorá ma okamžite oslovila. Bipolarita podľa nej súvisí so sklonom k prílišnej konformite. Kým je takýto človek zdravý, v prospech spoločenského fungovania potláča silné impulzy, snaží sa vyhovieť všetkým naokolo. Nedokáže si strážiť vlastné hranice, chce dokonale plniť všetky úlohy a povinnosti. Až kým ho, slovami jedného odborníka, všetky cudzie aj vlastné nároky neubijú. Vtedy sa pohár naplní, úporná disciplína sa rozletí na tisíc črepov sebazániku.

Nuž, človek toho počas jednej manickej psychózy vyparatí toľko, koľko opitý človek za celé desaťročie. Napriek všetkému by som nemenila. Môj svet bez choroby by bol príliš jednofarebný a nudný.

Počas poslednej psychózy som na vlastnej koži zažila hneď niekoľko filmových príbehov. Draftovali ma do ženského futbalového klubu, mohla som sa stať tajnou agentkou a zaplávala si pri desiatich stupňoch Celzia. To sa za jediný deň nepodarí každému.

∴ Máte aj vy príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili? Chcete naše úsilie sledovať na sociálnych sieťach a vyjadriť nám podporu? Viac informácií o nás sa dozviete tu.

Autorka textu si želala zostať v anonymite. Názory autorky sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi blogerky. 

Editované Klárou Kusou

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je šírenie osvety v oblasti duševného zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru. Občas si odskočím aj do kultúrno-umeleckých vôd či tém, ktoré sa ma bytostne dotýkajú.