Denník N

Ako Železná opona preťala železničnú stanicu

Dnes možno až absurdne vyzerajúca situácia, keď Železná opona doslova preťala budovu. Pozrime sa na jeden z najkrikľavejších príkladov rozdelenia sveta na imperialistický a komunistický na jej československom úseku. Česko-bavorská hraničná železničná stanica Železná Ruda-Alžbětín – Bayerisch Eisenstein.

Ľudovo-demokratický režim vlastne za rozdelenie staničnej budovy a koľajiska v Železnej Rude-Alžbětíne priamo ani nemôže. Veď kto by kedy staval železničnú stanicu tak, že hranica prechádza jej stredom? Ale stalo sa. Keď v roku 1877 slávnostne otvárali hraničné nádražie rakúsky cisár František Jozef I. a jeho náprotivok bavorský kráľ Ludvík II., nemohlo im ani vo sne napadnúť, ako bude o necelých 80 rokov svet rozdelený na dva tak nepriateľské tábory.

Eisenstein 4

Železničné prepojenie Bavorskej východnej dráhy a Plzeňsko-březenskej dráhy slúžilo najmä nákladnej doprave. Stanica bola aj po vzniku Československa spoločným majetkom s Nemeckom. Aj po skončení druhej svetovej vojny doprava na trati fungovala. Ale nie nadlho. Je zaujímavé, že prvé, drevené zátarasy umiestnili na koľaje americkí vojaci. Po roku 1948 sa celé toto miesto pochopiteľne ocitlo z československej strany v zakázanom pásme. Pomaly utíchajúca preprava bola úplne utlmená po roku 1951, kedy došlo k hromadnému úteku za Železnú oponu tzv. Vlakom slobody. Všetky osobné spoje na československej strane končili v železničnej zastávke Železná Ruda-mesto. Pretože tam bola jednokoľajka, vlaky potom museli cúvať naspäť až do stanice Špičák.

Alžbětín mapa

Komunistický režim staničnú budovu aj koľajisko preťal zátarasami a zamuroval aj osobnú pokladňu. Na československej strane stanice to začalo pustnúť, chátrať a zarastať burinou.

Železná Ruda koľajnicePo prehradení koľajiska

Eisenstein 3

Z nemeckej strany v roku 1989

Zábery natočené americkými vojakmi z vrtuľníka, na zemi a v staničnej budove dobre dokumentujú stav po vybudovaní Železnej opony

A na nemeckej strane? Tu doprava naďalej fungovala. Nemecké vlaky končili na nemeckej strane stanice a cestujúci sa mohli „kochať“ pohľadom na zadrôtované československé územie. Prevádzka na nemeckej strane síce bola stratová, ale napriek tomu sa udržala. Nemecké spolkové dráhy však už pripravovali zrušenie trate k 1. júnu 1991. Do toho ale prišiel pád Železnej opony.

Bahnhof_Bayerisch_Eisenstein_Staatsgrenze_2012_06_14

Po páde Železnej opony

2. júna 1991 znova hraničnou stanicou prešiel vlak. Bola to veľká sláva, zúčastnili sa jej tiež nemecký spolkový kancelár Helmut Kohl a český premiér Petr Pithart. Trať a stanica znova fungujú, aj keď tade z jednej krajiny do druhej neprechádzajú žiadne rýchliky. Má len lokálny význam. V každom prípade je to tam dnes znova tak, ako keď to slávnostne otvárali panovníci susediacich krajín takmer pred 140 rokmi.

Bahnhof_Bayerisch_Eisenstein_CZ_2012_06_18

Súčasnosť


Zdroje a obrázky:

Wikimedia Commons

The Border Between East and West Europe – 1970’s US Forces (video)

Alžbětín

Společné česko-bavorské nádraží Železná Ruda

Železnorudské nádraží ztělesnilo pád železné opony

Localbahnmuseum in Bayerisch Eisenstein

Webmuzeum Šumava

Hraniční nádraží Železná Ruda-Alžbětín

Panoramio: Jörg Behmann

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie