„Mediálne lži“ o Harabinovi

Kandidát Harabin vraj na svojej stránke „uvádza na pravú mieru najčastejšie mediálne lži“. Je to prazvláštny žáner, kde Harabin o nejakom tvrdení najskôr povie, že je to lož a potom vo vysvetlení uvedie, že to je vlastne pravda. Alebo tvrdenie vyvráti svojským spôsobom – tak, že zamlčí podstatné informácie a klame.

Všetky výroky a ich zdôvodnenia pochádzajú z Harabinovej oficiálnej stránky. Tento človek údajne „otvára ľudom oči“. Pri všetkých svojich prešľapoch však najskôr potrebuje ľuďom oči zavrieť.

Prvý príklad, ktorý Harabin označuje za lož, aj keď je to pravda:

Harabinov syn použil služobné auto

Sám Harabin priznáva, že to je v skutočnosti pravda – ale papaláš Harabin nerozumie, v čom je problém. Nuž služobné vozidlo (prípadne vodič, ochranka) sú pridelené ministrovi, nie jeho rodine. Tá sa v aute (platenom z peňazí nás všetkých) rozvážala, aj keď bol minister odcestovaný.

Nebol by to však Harabin, keby nenasledovala typická reakcia: Zapierať, zapierať, zapierať. Klamať a vymýšlať si. Fotografie týždenníka Plus 7 dní, ktorý na prípad upozornil, označil za falošné: „…predložte dôkazy a fakty, a nie konštrukcie, fotokópie, obrazové, zvukové montáže, ktoré vám jedna novinárka vyrobí“. V roku 2014 potom klamal, keď povedal, že „ani jeden kilometer môjho služobného vozidla nebol použitý na súkromné účely“. Dnes sám priznáva, že rodina využívala občas služobné auto aj bez jeho prítomnosti v ňom. Tak aké účely to boli, ak nepotrebovali JUDr. Harabina? Samozrejme, mierne zavádzanie nepomôže, treba prejsť do protiútoku a tak sa nám pokúša nahovoriť, že on v skutočnosti peniaze daňových poplatníkov šetril (bez komentára).

Toto je, samozrejme, v porovnaní so všetkým, čo tento človek napáchal, úplne zanedbateľná kauza. Nikto by sa o ňu už dnes nezaujímal – keby ju nevytiahol on sám na jeho prezidentskej stránke.

Je pravda, že výbor konanie proti Harabinovi zastavil, ale vieme, ako fungujú výbory a že sú schopné odhlasovať aj to, že 13,5=15. V Harabinovom prípade všetkých 10 koaličných poslancov podporilo Harabina proti 5-tim opozičným. Fico však následne ministrov teatrálne pokarhal a vyzval ich, aby využívali pridelené výhody čo najcitlivejšie, lebo „ľudia nevnímajú celkom dobre, ak ministri majú takéto výhody“. Harabin sklopil uši a synátor sa v služobnom vozidle ďalej nevyvážal.

Ak ochrankári rozvážajú celú rodinu v služobnom aute za naše peniaze, nie je to v poriadku teraz a nebolo to ani pred 12-timi rokmi. A iba Harabin môže skúšať tvrdiť opak. Mimochodom, toto neplatí len na Harabina. Rovnako bol kritizovaný Robert Fico, keď prepuklo, že jeho ochrankári pomáhajú so sťahovaním bývalej štátnej „radkyni“ Troškovej.

Len na okraj: aj ten „ublížený chudák Harabin“ je len póza. Že vraj mu pridelili vyše 10 rokov staré auto (fňuk). V skutočnosti bolo staré 7 rokov, ale mohol si vybrať aj novšie – ktorékoľvek auto z vozového parku. Rozhodnutie bolo na ňom.

Pozrite si tiež komentár od demagog.sk.

Harabin sprísnil tresty za popieranie holokaustu

Harabin sám priznáva, že tresty sprísnil – tak aká lož?
Na tom, že sa sprísnia tresty nevidím nič zlé, preto celkom nerozumiem, prečo má Harabin potrebu dištancovať sa od vlastnej novely.

Harabin v roku 2008 vyhlásil: „Už od nástupu do funkcie sa snažím presadiť prísnejšie tresty za popieranie holokaustu, pretože som presvedčený, že štát v danom prípade nemôže pripustiť žiadnu diskusiu o nespochybniteľnom historickom fakte, kde pri vyčíňaní nacistov boli zavraždené milióny nevinných obetí i z radov detí a žien, nielen v koncentračných táboroch.“
„Už som si zvykol, že všetko, čo predložím je vždy kritizované, ale v danom prípade som očakával podporu od každého slušného poslanca, vrátane Daniela Lipšica. Počas návštevy Izraela som sa historicky ako prvý minister spravodlivosti SR stretol so svojím izraelským rezortným kolegom. Na jeho pozvanie a za účelom prerokovania otázok súvisiacich s odškodňovaním obetí holokaustu a položil som veniec jeho obetiam v pamätníku Yad Vashem.“ (Zdroj)

„Navrhujem tiež sprísniť a rozšíriť postih pre páchateľov, ktorí popierajú holokaust. Rovnako návrh počíta s trestnosťou pri spochybňovaní genocídy. Vychádzame v tomto prípade z úcty k miliónom obetí v koncentračných táboroch. Nie je možné haniť ich pamiatku.“ (Zdroj)

Ak sa dnes Harabin hanbí za svoju novelu, ak tvrdenie, že sprísnil tresty označuje za „lož“, hoci jedným dychom tvrdí, že to je aj pravda, ak svoju novelu prezentuje iba ako „lesť“, ktorou do zákona prepašoval genocídu Arménov, prichádza mi na um jediné vysvetlenie: Harabin sa snaží votrieť do priazne kotlebovcom.

Harabin za socializmu odsúdil kňaza

Harabinov senát za komunizmu odsúdil františkána Bystríka Janíka za „podvod“. V skutočnosti je tento prípad dobre zmapovaný Ústavom pamäti národa – proces vykonštruovala ŠtB počas akcie „VÍR“ (viď Pamäť národa 2007/2, str. 30). Pre tých, čo majú spomienkový optimizmus pripomeňme, že za komunizmu sa kňazi súdili za prejav viery.

Je pravda, že Harabinov senát najskôr Janíka oslobodil. Keď sa prokurátor odvolal, poškodená zmenila výpoveď a krajský súd vec vrátil na okres. Na druhýkrát už Harabin Janíka odsúdil. Podľa svojej prezidentskej stránky odvolací súd vyslovil právne záväzný názor, že Janíka treba odsúdiť a teda Harabin nemohol nič robiť. To je zaujímavé, pretože sám Harabin vo svojej knihe Súdnosť píše, že rozhodol „v intenciách odporúčania (!) krajského súdu“. Patrik Dubovský z ÚPN píše, že krajský súd vec vrátil s tým, že okresný musí „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému“. Harabin teda kňaza odsúdiť nemusel. Ako pripomína slovenský disident Vladimír Pavlík, aj v tejto temnej dobe na Slovensku existovali statoční sudcovia, ktorí sa na zverstvách komunizmu nepodieľali (menovite napr. JUDr. Ľubomír Samuel). Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov sa pokúšalo očistiť meno Bystríka Janíka, ale zdá sa, že to nepôjde, kým je na Najvyššom súde Harabin.

Jedna vec je vyhovárať sa, že „taká bola doba“ a „také boli zákony“, „nedalo sa inak“. Úplne iná vec je, že tento kandidát si ďalej stojí za svojimi rozhodnutiami a ešte aj zatrašuje médiá. Vrchol cynizmu a chrapúnstva bola Harabinova žaloba na denník SME za tento článok. Píše sa v ňom síce, že Harabin najskôr Janíka oslobodil a že krajský súd vec vrátil a že Janík bol (oficiálne) odsúdený za podvod, nie za prejav viery. Teda čo sa týka faktov, článok neklame. Harabinovi sa asi len nepáčilo, aké svetlo to naňho vrhá.

Harabin naozaj vysúdil milión korún. Vo svojom „vysvetlení“ však schválne zamlčiava ďalšie okolnosti. Celá pravda je takáto:

Krajský súd (KS) najskôr odklepol milión pre Harabina.
Ústavný súd (ÚS) povedal, že výška odškodnenia je neprimeraná a zasahuje do ústavných práv. KS mal rozhodnúť znovu.
KS úplne odignoroval rozhodnutie ÚS a znovu priklepol Harabinovi milión korún.
ÚS opäť konštatoval porušenie práv a poznamenal, že „KS má zjavný problém so správnou identifikáciou a aplikáciou základných kategórií, ako sú fakty a hodnotiace úsudky.“ Inými slovami, Ústavný súd o rozsudku povedal, že je amatérsky a nevie rozoznať fakty (napr. „Harabinov senát odsúdil Bystríka Janíka“) a hodnotiace úsudky (napr. „podľa mňa tak nemal rozhodnúť, proces bol vykonštruovaný“).
KS mal rozhodnúť znovu. Avšak sudkyňa Šrámková, ktorá Harabinovi milión priklepla, bola medzičasom povýšená na sudkyňu Najvyššieho súdu (aj takto sa dá – teoreticky, vo všeobecnosti, podľa môjho hodnotiaceho úsudku – odmeňovať tých poslušných).

Čosi to vypovedá o charaktere človeka, ktorý sa pasuje za kresťanského kandidáta. Ak by ľudia, ktorým vraj Harabin otvára oči naozaj oči otvorili, uvideli by falošného kresťana, ešte stále sudcu bez chrbtovej kosti, klamára bez kúska cti, ktorý si z žalôb na jej ochranu spravil zárobkovú činnosť. A čosi to vypovedá aj o stave našej justície:

Za Harabina sa zhoršil stav justície

Harabin najskôr celú otázku, či zlepšil alebo zhoršil stav súdnictva na Slovensku, zredukoval na dĺžku súdneho konania. Je nepochybne dôležité, aby súdy rozhodovali primerane rýchlo a Harabin naozaj navýšil počet sudcov a znížil dĺžku súdneho konania – avšak opakovane klame ako veľmi. Podľa Harabina z 3-och rokov (36 mesiacov) na 10 mesiacov. Podľa oficiálnych štatistík len z 15,4 na 13 mesiacov. To, že sa dĺžka po jeho odchode zase zväčšila na viac ako 30 mesiacov je úplný blud – ďalej sa znižovala, resp. ustálila sa na 11-12 mesiacov. Rovnaké dáta má Rada ministrov spravodlivosti Rady EÚ, na ktorú sa Harabin odvoláva. Skrátka, Harabin klame (viď https://demagog.sk/vyrok/42124/). A klame opakovane, naposledy v relácii Na Telo, kde ho s oficiálnymi štatistikami aj konfrontovali. Ne – ve – ril.

Harabin nepochybne zhoršil stav súdnictva. Dôveryhodnosť justície je na Slovensku dlhodobo nízka, ale Harabinova éra bola érou strachu a šikany. Kritickí sudcovia boli disciplinárne stíhaní a svojvoľne im bola pozastavovaná funkcia sudcu. Harabin si poslušných sudcov kupoval megaodmenami a kritikov trestal. Asi najabsurdnejší dôvod bol, keď sa sudca Gavalec sťažoval na zlé pracovné podmienky na nesprávnom(!) úrade. Viac ako 100 sudcov podpísalo týchto Päť viet: „Snahu kompetentných orgánov postihovať snahu sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujeme za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. V takomto prostredí sa nám pracuje zle a preukázateľne rastúca nedôvera verejnosti k justícii nás úprimne mrzí. O príčinách tohto stavu je potrebné slobodne diskutovať a atmosféra strachu, v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha. Mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného sudcu je právom občana.“

Harabin si udelil odmeny

Je to pravda. V rokoch 2001/2002 udelil odmeny sám sebe.
Vo vysvetlení to však zamlčuje. Nevadí?
O odmenách za roky 2001/2002 verklikuje, že boli v súlade so ZÁ-KO-NOM (čo nikto nepopiera). Zatajuje už však informáciu, že boli 10x väčšie ako kedykoľvek predtým. Pretože nikto nedokáže dať takú odmenu človeku ako len človek sám sebe.

Radšej sa venuje odmenám z rokov 2009/2010. Harabin asi verí, že 100x opakovaná lož sa stane pravdou a tak znovu opakuje dávno vyvrátené klamstvo, že išlo o nejaký príplatok vo výške 6-násobku priemernej mzdy. Jednak sa ukázalo, že príplatky v tom čase už boli len vo výške 2-násobku, jednak Najvyšší súd zverejnil dokumenty, ktoré ukazujú, že nešlo o príplatok, ale o „mimoriadne odmeny“. Deň na to už Harabin tvrdil, že „nie je podstatné“, či išlo o príplatok alebo o odmeny. Je 2019 a Harabin sa opäť oháňa dávno vyvrátenou verziou o príplatku.

Ten Harabin, ktorý vraj nemá problém odpovedať novinárom, nechcel novinárom odpovedať, kto mu odmeny udelil. Až sa nakoniec ukázalo, že to bola ministerka Petríková – ktorú do funkcie navrhol sám Harabin. Poslednú odmenu 40,000 eur mu podpísala deň pred skončením vo funkcii a po návrate na Najvyšší súd dostala (na oplátku?) už za 2 mesiace odmenu 30,000 eur. To pán Harabin tiež zamlčal. Nevadí?

O Harabinovych odmenách podrobne písal Martin Hanus pre Postoj, tu je krátka verzia.

Viac o bludoch od pána Harabina