Denník N

Odpoveď

Takto nikdy nevyzerala…

Úloha ako každá iná, inak povedané povinnosť. Zvládam, takých som už dala. Sedačka zastrčená kdesi v rohu. „Tu?“ pýtam sa. „Ešte niekoľko úprav a máš to hotové.“ Jano a jeho tým, na neho sa dá vždy spoľahnúť, spolupráca na výbornú. „Ok,“ dávam mu na známosť svoju spokojnosť. Komunikácia, pre mňa čosi dôležité, správam sa tak aj k ostatným.

Táňa, kdesi tu pobehuje. Otravná, minimálne trocha, už ma prenasleduje. „Ešte ten rúž,“ poletuje okolo mňa. Radšej nie, chcem vykríknuť, ale zdržím sa. Viem, vizážistka, jednoducho jej povinnosť, všetky tie šminky, púdre a ďalšie srandičky. Som pravý opak, čosi také mi k životu nechýba, žiadne očné tiene, rúže, nič. Vstanem z postele, nahodím prirodzenú tvár, fungujem. Aj večer je to jednoduchšie, bez veľkej roboty. Ale ona, nedá si povedať, bez dokonalého mejkapu ma na pľac nepustí. Dokonalá tvár, tak znie jej krédo.

No nič, každý máme nejaké, podvolím sa, nebudem si robiť problémy. Chvíľu to vydržím a potom už bude po mojom. Zbavím sa toho nánosu mimoriadne rýchlo. Mladík v športovom oblečení, nepasuje mi sem. Kuriér, dodávka kvetov, začína to dávať zmysel. „Janko, kam s nimi?“ mávam nádhernými bielymi ružami. Voňavé, pre nos alergika až priveľmi. „Polož ich sem, začíname o chvíľu.“ Konám presne podľa pokynov, celkom rada sa ich zbavím. Vreckovka, rýchlo, potrebujem sa dať do poriadku.

„Už je tu,“ kričí ktosi. Neviem kto, ale zhostím sa jej. Priateľské privítanie, niekoľko slov, ide sa na to. Sedačka, klapka, všetko sa začína. Sedí oproti mne, nepohodlné, ale potrebné. Ani predstavovať ju netreba, väčšinovej populácii určite, je na scéne toľko rokov. Ale ja musím, na všetko sú postupy. „Známa speváčka,“ hovorím a pozerám na ňu. Usmieva sa, moje slová, páčia sa jej. Tá tvár, zostanem prekvapená, akosi sa zmenila. Viem, má už svoje roky, ale čosi tu nesedí. Kladiem otázky, ona odpovedá. Ochotne, je neskutočne milá. Všímam si ju, mám dostatok času. Mimika, tvár pretiahnutá nezvyčajne dopredu, aj obyčajný úsmev jej spôsobuje problémy. Ako zajac, prebleskne mi hlavou, len čo si všimnem vystúpené lícne kosti. Takto nikdy nevyzerala, som si istá, ruky plastického chirurga si prišli na svoje. Debata sa rozprúdi, na rade sú divácke otázky, jedna z mnohých, kozmetické úpravy zovňajšku. Čakám, aj mňa to zaujíma. Popiera s neprirodzeným výrazom v tvári, vraj nikdy nič také. Počúvam, kdesi vo vnútri sa bavím. Stačí pohľad a každému oku je to jasné. Prišli roky, nevedela sa s tým vyrovnať.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com