Pri profesijnom rozvoji pedagogických a odborných zamestnancov je jedna inštitúcia zvýhodnená

To umožňuje MPC ponúkať svoje vzdelávacie programy bezplatne na území celého Slovenska, za ktoré navyše absolventi dostanú kredity a príplatky ku mzde. Takéto zvýhodnené postavenie jednej inštitúcie môže negatívne vplývať na celý systém programov ďalšieho vzdelávania.

MPC poskytuje viac než tretinu programov kontinuálneho vzdelávania
Na Slovensku pôsobí mnoho poskytovateľov ďalšieho vzdelávania pre pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankyne v regionálnom školstve. Dali by sa rozdeliť do nasledovných typov:
1. priamo riadené organizácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (napr. Metodicko-pedagogické centrum, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Štátny pedagogický ústav);
2. vysoké školy;
3. školy v regionálnom školstve (MŠ, ZŠ, SŠ);
4. zariadenia výchovného poradenstva a prevencie;
5. komerční poskytovatelia vzdelávania (firmy);
6. mimovládne neziskové organizácie;
7. súkromné osoby ako nezávislí externí odborníci či odborníčky;
8. kolegovia alebo kolegyne v rámci tej istej inštitúcie;
9. iní poskytovatelia.

Prvých šesť typov poskytovateľov si môžu svoje programy akreditovať, aby sa stali súčasťou formálneho systému profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov, resp. systému akreditovaných programov kontinuálneho vzdelávania. Za akreditované programy môžu absolventi a absolventky získať kredity a následne príplatky ku mzde. K novembru 2018 bolo akreditovaných celkovo 932 programov kontinuálneho vzdelávania. [1] Z toho viac než tretinu (presne 352 programov) poskytuje jedna inštitúcia – MPC, ktoré týmto možno považovať za najväčšieho poskytovateľa ďalšieho vzdelávania pre pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve. Ďalšími významnými poskytovateľmi sú rôzne komerčné firmy, vysoké školy a mimovládne organizácie.

MPC má zvýhodnené postavenie v systéme kontinuálneho vzdelávania
MPC bolo ako štátna inštitúcia zriadené za účelom profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve. Má 3 regionálne pracoviská (Bratislava, Banská Bystrica, Prešov) a 6 detašovaných pracovísk (Košice, Žilina, Komárno, Nitra, Trenčín, Trnava), cez ktoré pôsobí na území celého Slovenska. MPC poskytuje svoje programy bezplatne, keďže je rozpočtovou organizáciou ministerstva a taktiež príjemcom finančných prostriedkov z národných projektov hradených cez štrukturálne fondy Európskej únie. I keď si rôzni poskytovatelia ďalšieho vzdelávania môžu nechať svoje programy akreditovať, aby jeho absolventi a absolventky za ne získavali aj kredity, ponúkanie bezplatných programov od iných poskytovateľov než MPC je nezvyčajné, pretože si to jednoducho nemôžu dovoliť. V ojedinelých prípadoch môžu poskytovatelia získať sponzorský dar alebo grant, ktorý im umožní niektoré svoje programy ponúkať so zľavou alebo bezplatne, nikdy však nejde o grant v desiatkach miliónov eur, ako sa to deje v prípade národných projektov MPC. Práve priame dotácie zo štátneho rozpočtu a vysoké príspevky zo štrukturálnych fondov uvádzajú MPC do zvýhodneného postavenia, keďže mu umožňujú celoslovenskú pôsobnosť s bezkonkurenčnou ponukou programov z hľadiska ich počtu a bezplatnosti pre účastníkov a účastníčky.

Zvýhodnené postavenie explicitne pripisovali MPC mnohí respondenti a respondentky v kvalitatívnom zbere dát To dá rozum. Vysokoškolský pedagóg toto postavenie MPC opísal slovami: “Bohužiaľ, zdroje išli monopolne cez metodické centrum a oni vlastne celý ten trhový a dravý priestor v ponuke a dopyte úplne zlikvidovali. A to trvá vlastne dodnes, lebo stále to metodické centrum disponuje peniazmi.” Zvýhodnené postavenie pripúšťa aj jedna z vedúcich zamestnankýň regionálneho MPC, podľa ktorej je MPC “v kontexte iných poskytovateľov akoby monopol, hej. Ale ten monopol je spôsobený naozaj tým, že sme na to zriadení ako inštitúcia ministerstva, ale nie je to o tom, že by nám akreditovali všetko, čo predložíme.” Iná zamestnankyňa detašovaného pracoviska MPC vníma zvýhodnené postavenie MPC tiež ako oprávnené: “Či sme zvýhodňovaní alebo nie sme, ja by som povedala, že prečo by sme nemali byť? Sme priamo riadená organizácia ministerstva školstva. Sú to programy, za ktoré učitelia neplatia.” Respondenti a respondentky obhajujúci zvýhodnené postavenie MPC teda nevidia možnosť iného prerozdelenia finančných prostriedkov určených na profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré by mohli byť napríklad prideľované namiesto priamych dotácií do MPC do samotných škôl. Takýmto spôsobom by si školy a ich zamestnanci vyberali z ponuky spoplatnených programov od všetkých poskytovateľov, čím by sa ich postavenie zrovnoprávnilo.

MPC nedokáže naplniť očakávania v zabezpečovaní dostatočnej ponuky programov
Na jednej strane slovenská legislatíva vytvorila situáciu zvýhodneného postavenia jedného poskytovateľa ďalšieho vzdelávania. Na druhej strane, podľa mnohých respondentov v kvalitatívnom zbere dát To dá rozum tento poskytovateľ už nemá personálne kapacity, aby vytvoril dostatočnú ponuku programov ďalšieho vzdelávania a taktiež tieto programy dokázal realizovať s ohľadom na ich dopyt. Na nedostatočnú ponuku sa sťažujú primárne učitelia odborných predmetov a majstri odbornej výchovy na stredných školách a tiež odborní zamestnanci na všetkých úrovniach regionálneho školstva. Na nedostatočné personálne zabezpečenie MPC upozornila aj pracovníčka regionálneho pracoviska MPC: “Naozaj tých cca 85 ľudí, čo máme k dispozícií, nemôže pokryť takú veľkú cieľovú skupinu vo všetkých požiadavkách.” Vo Výročnej správe MPC z roku 2016 [2] sa uvádza, že všetkých 9 pracovísk MPC zamestnávalo spolu 94 vyučujúcich. Ide teda o kriticky nízky počet vyučujúcich, ktorí by mali zabezpečovať kontinuálne vzdelávanie pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov. V regionálnom školstve je v súčasnosti cca. 78 000 učiteľov,  4 300 asistentov učiteľa a 1 500 odborných zamestnancov/kýň [3].

Pre nízky počet zamestnancov MPC nedokáže realizovať v dostatočnej miere ani programy, ktoré už má akreditované a zverejnené vo svojej ponuke. Zamestnanci MPC taktiež často upozorňovali, že okrem realizácie programov ďalšieho vzdelávania majú na starosti i atestačné konania, ktoré ich v nadmernej miere vyťažujú. “Povedzme za rok je okolo 4 000 atestantov. To znamená, je to veľmi vysoké číslo a 90 ľudí musí urobiť nejakých 8 000 posudkov.” Takto vysoké číslo atestačných konaní na takto málo početný odborný personál nedovoľuje MPC v dostatočnej miere venovať sa realizácii programov profesijného rozvoja alebo iným podporným didaktickým a metodickým poradenským službám pre učiteľov a odborných zamestnancov v regionálnom školstve.

Pokrivená konkurencia môže viesť ostatných poskytovateľov k podvádzaniu
Jedným z nežiaducich dôsledkov zvýhodneného postavenia jedného poskytovateľa môže v súťaži medzi poskytovateľmi viesť znevýhodnených poskytovateľov aj k nekalým praktikám. Súkromní poskytovatelia alebo vysoké školy, ktoré majú svoje programy profesijného rozvoja spoplatnené, sú motivované svojim potenciálnym účastníkom a účastníčkam poskytnúť nejakú inú výhodu, aby sa rozhodli uprednostniť spoplatnený program oproti bezplatnému programu. Touto výhodou môžu byť aj neprimerané úľavy pri absolvovaní týchto programov. Riaditeľka strednej školy túto prax vyjadrila slovami: “Ale veď viete, ako to dneska chodí. Stačí, že pošlete dvesto eur agentúre a už máte papier, že ste prešli školením.“ Riaditeľka MŠ dokonca opísala vlastnú skúsenosť s jednou univerzitou používajúcou podobné praktiky: “Tam je to o peniazoch. Zaplatíte 139 eur a na MPC-ečku akože tam neplatíte nič. Ale tak veľa ľudí si tých 139 eur radšej zaplatí a má pokoj, nemusí sa trápiť, viete.” A napokon na túto prax upozornil aj pracovník samotného MPC: “Napríklad šesťdesiat kreditov zohnal učiteľ od nejakej firmy, eseročky, ktorá ponúka vzdelávanie. V ten istý deň ukončil štyri vzdelávacie aktivity. Tak my sa veľakrát pozeráme, že ako toto vôbec mohol spraviť, pretože štyri vzdelávacie aktivity ukončiť napríklad 20.4., je nemožné. Je to úplne nemožné. […] A veľakrát ešte aj učitelia sami povedali, že raz sme tam boli a bola to stohodinová aktivita alebo šesťdesiathodinová a raz tam boli.” U všetkých týchto respondentov ide o závažné obvinenie konkrétnych poskytovateľov. Otázkou však je, koho reálne obviňovať, či poskytovateľov ponúkajúcich neprimerané úľavy na úspešné absolvovanie svojich programov, alebo účastníkov týchto programov, ktorí uprednostnia malé úsilie, alebo samotný systém kontinuálneho vzdelávania, ktorý pokrivuje súťaž medzi poskytovateľmi zvýhodňovaním jedného poskytovateľa.

Zvýhodnené postavenie MPC môže negatívne vplývať aj na kvalitu jeho programov
Najväčším problémom súčasného systému profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov, ktorý zvýhodňuje programy z dielne MPC, je jeho možný dopad na kvalitu týchto vzdelávacích programov. Veľké výhrady voči kvalite programov MPC sa často objavovali v kvalitatívnom zbere dát To dá rozum, a to na všetkých úrovniach regionálneho školstva. Riaditeľ ZŠ zhodnotil programy MPC slovami: “Primárne je tu stále veľký monopol Metodicko-pedagogického centra, ktoré robí tie kurzy neuveriteľne nekvalitné. Je to celé nefunkčný model tým, že má to MPC de facto monopol.” Pri kritike kvality programov organizovaných MPC sa objavovali v kvalitatívnom zbere dát hlavne výčitky na neaktuálny obsah, na príliš teoretické zameranie a absenciu didaktických námetov a prepojení na prax, na odtrhnutosť od pedagogickej reality na školách u vyučujúcich v týchto programoch a na nezáživné a zastaralé metódy výučby najmä na prevahu frontálnej výučby a monologických prednášok. Okrem kritiky sa však v menšej miere vyskytovali aj pochvalné vyjadrenia, ktoré práve vyzdvihovali interaktívnosť, aktuálnosť a užitočnosť programov MPC pre praktické využitie účastníkov v školách. Nie je preto možné kvalitu programov MPC zovšeobecňovať, takisto ako to nie je možné tvrdiť o programoch ostatných poskytovateľov.

Napriek kritike programov z dielne MPC v kvalitatívnom zbere dát sa tieto zistenia zdanlivo nepotvrdili v dotazníkovom prieskume To dá rozum na reprezentatívnej vzorke respondentov. Ako je viditeľné v tabuľke 1, až 34,7 % učiteľov na všetkých úrovniach regionálneho školstva uviedlo, že MPC im poskytlo najkvalitnejšie vzdelávanie. Pri odborných zamestnancoch (24,1 %) a majstroch odbornej výchovy (20,3 %) bol tento podiel nižší, no stále významný v porovnaní s ostatnými poskytovateľmi. Ako druhý najkvalitnejší poskytovateľ ďalšieho vzdelávania respondenti a respondentky prieskumu uvádzali vysoké školy. Ako tretieho najkvalitnejšieho poskytovateľa učitelia a majstri odbornej výchovy uvádzali kolegu z tej istej školy. Položka “iné” zahŕňala rôznych menších aktérov ako napríklad zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, ktoré vo veľkej miere vzdelávajú odborných zamestnancov, alebo firmy z praxe, ktoré vzdelávajú zase majstrov odbornej výchovy.

Tabuľka 1: Kvalita ďalšieho vzdelávania členená na poskytovateľov vzdelávania z pohľadu jednotlivých profesií v regionálnom školstve (Odpoveď na dotazníkovú otázku: Kto vám doposiaľ poskytol najkvalitnejšie vzdelávanie počas celej Vašej pôsobnosti ako pedagogický alebo odborný zamestnanec/kyňa?)

Poznámka: Dáta boli očistené o respondentov, ktorí nesplnili zadanie otázky a zvolili viac možností odpovedí než len jednu.
Zdroj: Dotazníkový prieskum To dá rozum realizovaný v roku 2018.

Otázkou však zostáva, či tieto výsledky prieskumu reálne dokazujú, že MPC poskytuje najkvalitnejšie vzdelávacie programy. Pri interpretácii dát totiž musíme brať do úvahy skutočnosť, že významný podiel zamestnancov v regionálnom školstve má reálnu skúsenosť iba s jedným poskytovateľom počas celej svojej kariéry, a to práve s MPC. Nepriamo to potvrdzuje online prieskum Slovenskej komory učiteľov z roku 2014, v ktorom až 65,6 % respondentov uviedlo, že nemá žiadnu skúsenosť s “plateným školením u neštátneho akreditovaného poskytovateľa”. [4] Z tohto dôvodu ani nemohli mnohí respondenti voliť inú možnosť, keďže si zažili iba programy MPC. Výsledky prieskumu však ukazujú i to, že ani programy MPC nemožno hádzať do jedného vreca, keďže významný podiel aktérov v školstve ich vníma ako najkvalitnejšie.

Prispieva tento systém k celkovému rozvoju žiakov a žiačok?
Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve je kľúčovým nástrojom na zvyšovanie kvality ich práce. Súčasný systém profesijného rozvoja cez zvýhodňovanie jedného poskytovateľa však prináša pochybnosti, do akej miery reálne prispieva k celkovému zvyšovaniu odbornosti a zručností pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň. Od tohto rozvoja sa totiž ďalej odvíja aj kvalita ich práce v regionálnom školstve, ktorou by sa mali snažiť o celostný rozvoj žiakov a žiačok v ich vzdelávaní.

Jozef Miškolci
analytik projektu To dá rozum

Článok je skrátenou verziou kapitoly Poskytovatelia profesijného rozvoja v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/331118001ke1a/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

[1] MŠVVaV SR. Akreditácia programov doplňujúceho pedagogického štúdia a programov kontinuálneho vzdelávania. 2018. https://www.minedu.sk/akreditacia-programov-doplnujuceho-pedagogickeho-studia-a-programov-kontinualneho-vzdelavania/

[2] MPC. Výročná správa: Rok 2016 [cit. 2018-12-20]. Dostupné na:  https://mpc-edu.sk/node/3777

[3] CVTI SR. Prehľady škôl. 2018 [cit. 2018-12-20]. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/prehlady-skol.html?page_id=9725

[4] Slovenská komora učiteľov. Vyhodnotenie dotazníka ku kariérnemu rastu a kreditovému systému – zákon č. 317/2009. 2014. http://sku.sk/vyhodnotenie-dotaznika-ku-kariernemu-rastu-a-kreditovemu-systemu-zakon-c-317-2009/

Informácie o prieskume

Dotazník, z ktorého sú použité dáta, bol vytvorený na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až septembri 2017 s rôznymi aktérmi v školstve (žiakmi, učiteľmi, riaditeľmi, asistentmi učiteľa, predstaviteľmi verejnej správy, atď.). Zber kvantitatívnych dát prostredníctvom dotazníkov prebehol v máji až júni 2018. Dotazníkového prieskumu v regionálnom školstve sa zúčastnilo celkovo 687 škôl (194 MŠ; 35 špeciálnych MŠ; 214 ZŠ; 97 špeciálnych ZŠ; 107 SŠ; 40 špeciálnych SŠ) a celkovo 5469 respondentov z týchto škôl (3657 učiteľov; 619 riaditeľov; 391 asistentov učiteľa; 332 výchovných poradcov; 275 majstrov odbornej výchovy a 195 odborných zamestnancov). Pri tomto prieskume išlo o reprezentatívnu vzorku škôl, ktoré boli vyberané kvótnym náhodným výberom s ohľadom na kraj a zriaďovateľa. Celková návratnosť dotazníka bola 52,28 %.