Novinári v zácviku – toto sa potrebujete naučiť

Nenechajme sa odradiť od kariéry v žurnalistike

Novinár Felix Salmon otvoril na Medzinárodnom festivale žurnalistiky v talianskej Perugii diskusiu na tému mladí novinári – konkrétne ako bude vyzerať ich kariéra v tomto odbore. Pričom Salmon sa na túto tému vyjadroval už predtým, napríklad v článku Všetkým mladým novinárom, ktorí žiadajú o radu.

„Dear budding journalist“ @FelixSalmon offers his advice to those seeking words of wisdom #AdviceForYoungJournalists https://t.co/jlRBrBEGNb

— Listening Post (@AJListeningPost) May 18, 2015

Salmon v skratke tvrdí, že novinári v zácviku môžu zabudnúť na kariéru v digitálnej žurnalistike, lebo v nej neexistuje priama úmera – viac odpracovaných rokov rovná sa viac skúseností, a to sa rovná vyšší príjem. „V podstate myšlienky je, že skutočná hodnota v mediálnej spoločnosti nespočíva v ľudskom talente, ale predovšetkým v oblasti technológií,“ píše. Podľa neho práve digitalizácia spôsobuje, že mladí sú oveľa pružnejší z hľadiska nárokov dnešnej doby. No s tým súvisí skutočnosť, že oveľa pružnejší sú aj tí, ktorí ich nahradia, pretože konkurencia je obrovská. To spôsobuje, že cena práce novinárov klesá.

Prečítajte si tiež: Longform žurnalistika – dôležitá je kvalita každého slova

Tieto názory však majú svojich oponentov, ktorí ich  označili za prehnané. Za základnú chybu Salmonovej myšlienky považujú tvrdenie, že zlepšovanie sa a vývoj schopností sú pre novinárov zbytočné a vôbec im nepomôžu v kariére. Práve naopak.

Vďaka kritike Salmonovho odkazu vznikol aj zaujímavý vedľajší efekt – skúsení novinári začali študentom radiť, ako kariéru v žurnalistike dosiahnuť, a najmä, ako sa na ňu pripraviť. Čo sú teda najdôležitejšie predpoklady na to, aby študenti žurnalistiky uspeli v médiách? A čo by mali od svojho vzdelania vyžadovať?

Treba sa profilovať

Šéfredaktor portálu Vox Ezra Klein radí vo svojom článku mladým novinárom, aby sa vyvíjali v tom, čo budú chcieť robiť v budúcnosti. To znamená, že by sa mali profilovať. Je škoda, že v súčasnosti už nie je žurnalistika na Slovensku dvojodborové štúdium, ako tomu bolo kedysi. Budúci novinári preto musia získavať odbornosť samostatne a vo svojom voľnom čase.

V redakcii univerzitného časopisu, v ktorom pôsobím ako zástupkyňa šéfredaktorky, na to upozorňujeme už prvákov. Snažíme sa vypozorovať ich silné stránky a pripraviť ich na konkrétne činnosti. Takýmto spôsobom si vychovávame športových a kultúrnych redaktorov, ale tiež ľudí, ktorí sa budú orientovať na dianie na univerzite (taká politika v malom). Už teraz si so šéfredaktorkou všímame, kto sa nám hodí na vedúce posty, keď o rok odídeme, ale aj kto bude spravovať sociálne siete alebo zalamovať časopis.

Lebo, ako tvrdí Ezra Klein, každý novinár vie písať, ale nie každý rozumie politike alebo vie urobiť graf. Preto sú profilácia a odbornosť benefity pre budúceho novinára – to ho odlíši od ostatných. A ešte užitočná rada z článku redaktorky New York Times:  „Staňte sa naozaj dobrí v jednej alebo v dvoch veciach. No buďte tiež slušní v celej skupine iných vecí.“

Treba si vytvoriť vzťah s čitateľmi

Odborníčka na digitálnu žurnalistika a tiež lektorka na univerzite Sue Greenwood odporúča svojim študentom blogovať – konkrétne učí svojich študentov prostredníctvom blogu získavať publikum. Teda vytvárať okolo seba komunitu ľudí, ktorí budú čítať vaše príspevky a pravidelne sa k vám vracať.

Grenwood konkrétne ukazuje svojim študentom, aké je dôležité vybrať si vhodnú tému a ako v nej skombinovať odbornosť, užitočnosť a napríklad humor. Samozrejme, k spravovaniu blogu patria aj také veci ako základné poznatky o optimalizácii pre vyhľadávače, dizajne alebo užitočnosti obsahu. A Grenwood tvrdí, že je dobré neobchádzať ani podnikateľskú stránku písania, to znamená začať vnímať texty aj ako produkt.

Treba začať kódovať

.@mrjohncrowley Journalism schools should be teaching digital/coding skills along with writing etc #ijf15pic.twitter.com/yPIRrBxhP6

— Matt Cooke (@mattcooke_uk) April 15, 2015

Novinári, ktorí vedia dobre písať a ešte k tomu aj kódovať sú niečo ako jednorožce – zaznelo tiež na festivale v Perugii. Od vtedy sa však diskusia posúva ďalej. Vystihol to článok Je čas, aby sa každý novinár naučil základy kódovania. A tiež článok naštvaného amerického študenta žurnalistiky, ktorý sa sťažuje na nedostatok praktického školenia v digitálnej žurnalistike. Označil zastaraný učebný plán v žurnalistike za problém, ktorý sa týka celej Ameriky – a možno dodať, že nielen.

Kódovanie v dnešnej dobe nie je (alebo by nemalo byť) záležitosť pár geekov. Ak chce novinár súčasnosti robiť svoju prácu dobre, musí vedieť získané dáta (údaje) spracovať; a to je z veľkej časti možné vďaka kódovaniu. Príbehy alebo vývoj svetových udalostí tým nadobúdajú úplne novú perspektívu – čísla môžu rozprávať –, samozrejme, pomocou rôznych softvérov. (Už som však niekde čítala aj myšlienku, že by redakcie mali byť postavené na úzkej spolupráci novinárov a kóderov – žurnalistika by sa vďaka tomu stala multidigitálnym interaktívnym príbehom v exkluzívnom balení.)

Čo by sme sa ešte mali chcieť naučiť

1. modely financovania médií a biznis modely
2. základy grafiky a dizajnu
3. pracovať so sociálnymi sieťami za účelom získavania informácií a využívania ich na šírenie svojich obsahov
4. rozvíjať diskusie o súčasnom politickom dianí a jeho spravodajskom pokrytí vo svete

(budem rada, ak sa zoznam doplní)

A úplne najdôležitejšie, čo potrebujeme vedieť

#Advicetoyoungjournalists: stop listening to the talking heads. Talk to real people. Listen, feel, write from the heart, not just the head.

— Adam Popescu (@adampopescu) February 10, 2015