Denník N

Ako si nakresliť svoju dedinu (+foto)

Alebo aký vplyv majú naše sny na našu adresu

Hudba: Gran Kino Gameboy 
Foto logo: Mária Bruneau 
„Sen je prvou podmienkou vysnívanej budúcnosti.“
 
NO KTO BY TO BOL POVEDAL? 
 
Vedela som, že treba veriť v budúcnosť, ale nenapadlo ma, že ešte podstatnejším, ako niečo nevzdávať, je niečo si želať.
Čokoľvek by sme si najprv nepriali a jeho zhmotnenie nepovažovali za absurdné, by nám obvykle svojím uskutočnením veľkú eufóriu neprinieslo.
Ešte keď som sa učila šnúrovať topánky som za ideál budúcnosti považovala usadiť sa na nejakú nepravdepodobne fantastickú dedinu. Veľmi kompatibilnú, takú akurát izolovanú, kde budú rodokmene po ruke, kde nebude treba robiť kompromisy medzi ružami v záhrade a civilizovanosťou v debate. Kde budú nevšedné osobnosti animovať život a s každým dobre vychádzať, pomáhať kutiť, dorábať obživu a donášať ju pred dvere.
A rovnako dávno som tiež vedela, že nič také v skutočnosti neexistuje. 
Takto presne som to mala usporiadané, až kým sa konečne minulý týždeň nezačala, ako blesk z neba, moja ideálna budúcnosť odohrávať. V podstate som pre zrealizovanie tohoto úmyslu nič priame neurobila. Urobila som iba veľa nepriameho, a o to šokujúcejšie pôsobí jeho dnešná, až hmatateľná presnosť. Pozrite sa, ako to v našej usadlosti práve teraz funguje: 
extravagantná dedina
EXTRAVAGANTNÝ HARMONOGRAM v nekonvenčnej dedine
  • Obnovujeme historický trh sadeníc s akordeónom, kde predávame aj domáce koláče pre pomoc sirotám
  • Chystáme kostolný koncert s množstvom hudobníkov, ktorí sa pravdepodobne nezmestia do kostola
  • Piknik pod padajúcimi hviezdami
  • Noc kostolov s drinkom a kahancami
  • Otvorené dvory pre umelcov vystavujúcich okoloidúcim, ktorí by sa k nám na obzretie kamennej architektúry inak nedostali
  • Klavírny koncert na zámku
  • Festival Manufaktúra nápadov s debatami, filmami, predstaveniami a pohostením
  • Sviatok hudby s koncertom rocku, šansónov a občerstvením
  • Komentovaná prehliadka dediny
  • Výstava starých fotiek vidiečanov okruhom po dedine k príležitosti 50.-eho výročia Voza volov
  • V nedeľné letné rána prchavá káva na námestí
  • 1 nedeľný dedinský obed
  • Koncert lesných rohov
  • Muzikálne predstavenie orchestra a detí z dediny, akoby v baletnej garáži Miss Patty…

Musela som sa uštipnúť. Mávajú takýto program na dedinách regulérne alebo máme príliš dobrú náladu a všetko vidíme skreslene? Cestou domov cez námestie počujeme v stane debatovať publikum usadené ako v cirkuse, kým v úzkych uliciach stretávame všetkých pobehujúcich spoluobčanov, stále treba niečo chystať.

 fosforeskujúce predstavenie
 
1 SEN: má mimoriadnu autoritu
 
Súhlasím, prihodiť sa môže všeličo. V každom kúte, kde je na to (ľudský) potenciál. Musím ale podotknúť, že oveľa viac ako na geografickej polohe a demografii je to, čo sa prihodí, závislé predovšetkým na vašom sne. Predtým, ako budete oponovať len spomeniem, že táto hyperaktívna hore-uvedená dedina má nepatrných 150 členov.
Podivuhodne všetko, čo sa mi dnes deje, som si v nejakej približne imaginárnej forme odmala predstavovala. A jednoznačne nikdy som nemohla vedieť, že čo si predstavujem ako ideál bytia, je moja prichádzajúca budúcnosť.
Nechcem povedať, že keby som práve ja raz nemala 1 sen, tak by sa naša aktuálna dedina z mapy vyparila. Ale asi povedať chcem, že ja by som ju nikdy nevidela, nezažila, a dokonca by možno ani v takejto zostave neexistovala. Lebo tá jej atmosféra je postavená na veľmi presnej, môjmu duchu blízkej, zostave dedinčanov.
Predpokladajme, že z toho vyplýva, že ak si niečo neodmysliteľné vysnívame, tak to pekne pomaly vždy objavíme. Ako napríklad jednu na mieru ušitú dedinu.
 
nakresli si dedinu
1 PRÍKLAD: keď vaše bydlisko vyzerá ako vo vašom skicári
Sobota 23h05: Práve som bola skontrolovať šapitó.
Asi 150 ľudí dojedá večeru pri harmonike a neznámom sláčikovom nástroji. Z nálady vyzerá, že pôjdu aj do tanca. Sú tam ľudia z celej krajiny, aj spisovatelia, herci, filozofovia, hudobníci, knihovníci, nadšenci. Preto tam aj veľmi ľudia z dediny nechodia, lebo majú pocit, že dvere do intelektuálneho stanu sú zatvorené. Aj ja som mala ten pocit, keď som sa v tme bížila ku vchodu ukrytému za fajčiarmi odfukujúcimi pod jeho svetielkovou girlandou. A keď som si nemohla nijako spomenúť, či sa má na červený plášť zaklopať.
Chvalabohu aspoň plášť vie, na koho tam čaká. Sám sa otvoril a ja som sa prešupla dnu, kým niekto iný von. Obzrela som sa okolo seba, aby som precitla, kde som sa to ocitla, a už mi mávala známa pri hrncoch a dobehla debatovať.
Keď som sa o 15 minút strácala hore kopcom vo svetle pouličných lámp, už som celkom rozumela, kto akú atmosféru na dedine práve teraz prežíva. Je pred polnocou, dolu pod malou riekou veľká párty ako z minulého storočia, a mnohí, čo zaspávajú na rovnakej ulici si to ani nevšimli. 
šapitó otvorí
atmosféra v šapitó
1 TIP: keď je atraktívnosť dediny odkázaná na vás
 
Stáva sa to neustále. Ľudia, ktorí niečo organizujú sú medzi svojimi a každý sa k nim bojí prísť a pýtať, lebo pôsobia, akoby už nikoho do partie nepotrebovali.
Ešte v ten neskorý večer sme dopiekli a v nedeľu skoro ráno otvárali historický trh planty, kde toto bola naša hlavná úloha. Uvoľnene síce nalievať svojim, ale keď niekto neudomácnený zablúdi okolo, o toho sa postarať. Asi by sme najmä na akciách, kde chceme získať publikum, nemuseli odstrašovať neznámych. Radšej byť dostupní, prví osloviť, zdraviť a pozývať, cudzích aj mrzutých.
 
pór
trh s plantou
domáce koláče
platany
lokálna angažovanosť
4 SKRATKY: ako sa lokálne zabývať
  1. Oprášte si vlastný neodmysliteľný sen, kým a čím by ste sa chceli obklopiť
  2. Nepochopte to tu ako anti-metropolnú propagandu, len ako inšpiráciu pre tých, ktorí by sa radi usadili na dokonale kultúrnom, zdanlivo nehybnom mieste
  3. Lokálne sa angažujte ako doma
  4. Neuznávajte pravdepodobnosť ‚čím menšia usadlosť tým bezduchejšia‘, ale ‚čím menšia tým rodinnejšia‘
PÁR SLOVENSKÝCH DOKAZOV
Tvorcov, ktorí oživujú lokálnu príslušnosť svojimi výrobkami, nápadmi, akciami:
Hoci ide o veľa odvedenej práce, spomenula som len úplný fragment akčných Slovákov. Túto načatú listinu môžete doplniť v komentároch – ďalšími inšpirujúcimi – napríklad aj vašimi vlastnými lokálnymi aktivitami. Čo robia obyčajné obce povestnými.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Mária Bruneau

Do malej kamennej dediny nad vinicou sme sa usadili k starým princípom. Najprv sme sem chodili iba na Vianoce, cez prestávku v IBM, od štósov tiketov s číslami problémov, od čiernych alebo béžových opätkov, od zodpovednosti za nefunkčnosť sci-fi zákaziek, od ani kofeínom nevyprázdniteľných e-mail schránok. Teraz je to iné. Tempo nám síce udávajú rovnaké, 2 bzučiace polo-francúzske dcéry a 1 mládenec; Emma (2013), má džezovo zachrípnutý hlas a naivnú lásku k ľuďom, Manon (2011) má prskavkujúcu radosť z koláčov a vrúcny Downov syndróm a Louis (2016) prítulný fanúšik debát; ale tu sme si našli priestor, vnímať. Tento blog je o princípoch obyčajnej atmosféry. Ktorá je vlastne neobyčajná, len je jej zásadne viac. Spokojne sa pri nej udomácňujeme. Nemá prestíž, nie je uznávaná, a každý jej máme fúru. Lenže, keď ju už nechtiac niekto postrehne, zrazu všetko cíti, správne, intenzívne, akurát. Dalo by sa predpokladať, že kapacitu na to máme všetci. Viac na: