Denník N

Ústavný spor: Koľko hlasov potrebuje Čaputová na víťazstvo už v prvom kole?

Výklad Ústavy nie je jednoznačný. Ak v prvom kole získa Čaputová viac ako 50 percent a druhé kolo vyhrá Šefčovič, pravdepodobne nás čaká ústavný spor v ktorom prezidenta určí plénum Ústavného súdu. To plénum, ktorého sudcov (možno) vymenuje Andrej Danko ako zastupujúci prezident.

Miro Kern v tomto článku upozornil na nejasný článok 101 odsek (4) Ústavy: „Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.“

Problémom je nejednoznačný výklad spojenia nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov:

  • Prvý výklad: Kandidát potrebuje na zvolenie aspoň o jeden platný hlas viac ako je polovica oprávnených voličov zapísaných v zoznamoch voličov.
  • Druhý výklad: Kandidát potrebuje na zvolenie aspoň o jeden hlas viac ako je polovica z odovzdaných platných hlasov zúčastnených voličov.

Ako uvádza pán Kern, štátna volebná komisia už prijala rozhodnutie, že výsledky prvého kola bude posudzovať podľa prvého výkladu. Najsilnejší argument v prospech tohto výkladu je priamo spomínaný odsek Ústavy, ktorý v súvislosti s prvým kolom hovorí o oprávnených voličoch, kdežto v súvislosti s druhým kolom už hovorí o zúčastnených voličoch. Je teda predpoklad že ústavodarca si bol vedomý diametrálne odlišného významu slov oprávnenýzúčastnený.

V prospech druhého výkladu je „bežná prax“ na akú sme boli zvyknutí pri voľbách predsedov samosprávnych krajov, fakt, že v štyroch doterajších voľbách prezidenta nikdy nevznikla polemika že víťazovi prvého kola by nemala postačovať nadpolovičná väčšina z odovzdaných hlasov (aj keď reálne taký prípad nenastal), a hlavne zákon 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý v §115 ods.1 jednoznačne hovorí o nadpolovičnej väčšine platných hlasov voličov a bol by teda zjavne protiústavný.

Aké sú scenáre budúceho vývoja?

Je zjavné že na zákade rozhodnutia štátnej volebnej komisie sa druhé kolo konať bude (v posledných troch voľbách bola vždy účasť v prvom kole pod 50 percent takže na víťazstvo už v prvom kole by kandidátovi nestačilo ani 100 percent hlasov). Možnosti sú nasledovné:

  • Ak žiaden z kandidátov nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu, prezidentom sa stane víťaz druhého kola.
  • Ak jeden z kandidátov získa už v prvom kole nadpolovičnú väčšinu a vyhrá aj druhé kolo, stane sa prezidentom.
  • Ak jeden z kandidátov získa už v prvom kole nadpolovičnú väčšinu avšak druhé kolo vyhrá druhý kandidát, štátna volebná komisia vyhlási za prezidenta víťaza druhého kola.

Ak dôjde k tretej z uvedených možností, je pravdepodobné, že víťaz prvého kola toto rozhodnutie napadne na Ústavnom súde. Plénum však nebude môcť rozhodnúť minimálne do doby kým nebude uznášaniaschopné. Keďže každý triezvo uvažujúci človek predpokladá pokračovanie obštrukcií pri voľbe ústavných sudcov, po skončení Kiskovho mandátu časť prezidentských kompetencií (vrátane vymenovania nových ústavných sudcov) prevezme predseda parlamentu Andrej Danko. O víťazovi prezidentských volieb teda rozhodnú až ním vymenovaní sudcovia.

Teraz najčítanejšie

Juraj Chovan

Som úplne normálny chalan ktorý chce žiť v úplne normálnej krajine. (A naivne verím že raz v takej žiť aj budem.)