Naozaj sme všetci len neschopní hlupáci?

Pred necelým mesiacom som sa v Bratislave zúčastnil jednej z prvých relevantných diskusií kandidátov na prezidenta. Niekoľko ďalších takýchto diskusií som sledoval (aspoň čiastočne) na internete. Nejdem znova hodnotiť výkony kandidátov, no myslím že každý, kto niektorú zo živých diskusií sledoval, objektívne uzná, že najväčšiu podporu divákov v hľadisku mala pani Čaputová. Samozrejme že internetom sa hneď začali šíriť komentáre o platenom publiku, brigádnikoch atď.

Keď som o diskusii, ktorej som sa zúčastnil, napísal blog, v komentároch na facebooku som sa o sebe dozvedel veľa zaujímavých vecí, napr. že ma platí Penta a ESET, Soros alebo priamo pani Čaputová a že som za blog určite získal odmenu v tisíckach eur (bodaj by mali pravdu). Všetky tieto názory ma naozaj dobre pobavili a užíval som si, že som pre hejterov konečne zaujímavý. Neskôr, keď som sa nad tým hlbšie zamyslel, ma začala trápiť otázka: to fakt neveríme, že ľudia na Slovensku môžu mať vlastný názor?

Svedkovia Sulíkovi, progresívna úderka, brigádnici zo Súmračnej…

Nie som veľký fanúšik internetových diskusií. Niekedy sa síce objaví zaujímavý názor, myšlienka alebo nová informácia, no väčšinou ide len o „mlátenie prázdnej slamy“ a/alebo vulgárne útoky na všetko a všetkých. Napriek tomu si však občas niektorú diskusiu pod článkom alebo na FB rýchlo preletím. Nejdem hodnotiť kvalitu príspevkov a argumentov. Je úplne normálne, že každý má nejaký názor a v diskusii sa tieto názory stretávajú. Postupne sa vykryštalizuje skupina ZA a skupina PROTI, a tak to má v diskusii byť. Problém nastáva, keď namiesto vecnej debaty začne niekto útočiť na motívy ďalších diskutujúcich. Nielen vo virtuálnom svete sa už zaužívajú pojmy ako svedkovia Sulíkovi, progresívna úderka, brigádnici zo Súmračnej a pod. Zase si preto kladiem tú istú otázku: to fakt neveríme, že ľudia na Slovensku môžu mať vlastný názor?

Soros, Američania, mimovládky…

Z virtuálneho sveta sa „súboj motivácií“ preniesol aj do toho ozajstného. Skúste si spomenúť, kedy naposledy ste počuli o nejakej iniciatíve a občianskej aktivite bez toho, aby sa hneď nezačalo s obviňovaním, „že niekto za tým stojí.“ Koho neplatí Soros, toho platia Američania, niekedy dokonca zlá EÚ. Ak neplatia, tak aspoň „robia výcvik“ a dávajú inštrukcie diskutujúcim, protestujúcim atď. A samozrejme, netreba zabúdať na opozíciu, ktorá zneužíva nič netušiacich ľudí na svoje politické ciele. Otázku, či nemôže mať človek na Slovensku vlastný názor, už ani nemusím opakovať.

Fico, Blaha a im podobní

Kým sa medzi sebou „naťahujú“ len diskutujúci na FB, ide v podstate iba o relatívne neškodné spochybňovanie názorov a motivácií tých druhých. Nebezpečenstvo nastáva vtedy, ak sa do toho vložia aj politici. Nie preto že by si nemohli tiež povedať svoj názor, ale preto že keď takto bezprecedentne útočia na občiansku spoločnosť a angažovanosť občanov, je to aj útok na celú demokraciu. Ťažko povedať, či tomu naozaj veria alebo ide len o politické hry. Každopádne ak niekto neverí, že občania krajiny, ktorej vládne, sú schopní racionálne vyhodnocovať informácie a angažovať sa, tak si vládnuť nezaslúži.

Každý deň, keď potrebujem troška zvýšiť svoj adrenalín, si prečítam nejaký status poslanca Blahu. Dozviem sa, akí sme všetci sprostí, lebo veríme len tomu, čo nám nahovoria Američania a liberálne médiá. Niekedy zdvihne adrenalín Fico, keď postraší Sorosom, inokedy zase napr. Matečná, keď spochybňuje farmárov ako kriminálne živly riadené opozíciou. Našťastie to ale vyzerá tak, že napriek týmto snahám, si čoraz viac ľudí na Slovensku uvedomuje, že skutočná moc pochádza od občanov. O niekoľko mesiacov budeme oslavovať 30. výročie Nežnej revolúcie, jedného z najvýraznejších a najvýznamnejších prejavov občianskej angažovanosti v našej histórii. Najlepším darčekom by pre nás všetkých bolo keby tí, ktorí spochybňujú občiansku spoločnosť a veria, že občania sú len hlupáci, ktorých riadi niekto iný, odišli konečne na smetisko dejín.