Koniec slovenskej zeleniny? Fakt chceme už len dovážať?

Koho by to neiritovalo? Nemusíte byť ani pestovateľ, ani odborník, ani žiadny špecialista, aby ste rozumeli tomu, že slovenská zelenina sa dostala do absurdného stavu. Slovenskí pestovatelia vedia zeleninu pestovať, chcú ju pestovať, a chcú ju predávať. No konkurencia zo zahraničných štátov, ktoré výrazne podporujú svojich pestovateľov, je pre našich zeleninárov neúnosná.

Keď si zahraničné štáty konkurujú v rozsahu a hĺbke pomoci svojim pestovateľom, musí sa začať konkurenčne správať aj náš štát. Naši pestovatelia nemajú šancu konkurovať zahraničným hráčom, aj keby vypestovali cherry paradajky vo veľkosti jablka.

Jednoducho nemôžu v súčasnom stave produkovať zeleninu v cenách, ktoré by boli prijateľné pre obchodníkov, aj pre spotrebiteľa. A tak v obchodných reťazcoch nájdete slovenskú zeleninu len v minimálnom zastúpení a aj v sezóne tej či onej zeleniny prevláda zelenina zahraničná.

POZOR, NEPRÍJEMNÉ ČÍSLA

V roku 2017 sme na Slovensko doviezli 270 241 ton, vyviezli sme 37 412 ton. Záporné saldo sa v roku 2017 očakávane opäť zvýšilo na 182 565 tis. eur. Najviac dovážame mrkvu. Z dovozu tvorí až 18,6 %, druhá je kapusta (15,2 %). Najviac zeleniny dovážame od Poliakov (takmer 20 %), druhé je Nemecko a potom Španielsko. Vyviezť dokážeme najmä cibuľu (tvorí 28,6 % vývozu), a to najmä do Českej republiky a Maďarska. Z tretích krajín (hlavne Maroko a Turecko) dovážame rajčiaky a melóny (2,5 % z celkového dovozu zeleniny). Ale čo myslíte, koľko tam vieme vyviezť? Ani jedno percento.

Keby u nás pestovanie zeleniny fungovalo, ako sa na normálnu krajinu ako sme my – s vhodnou pôdou a podnebím patrí – uplatnenie by si našli mladí poľnohospodári a rozšírila a diverzifikovala by sa výroba aj tradičných pestovateľov. Na Slovensku vieme produkovať vysoko kvalitnú zeleninu, ktorá je veľmi bezpečná. No systém je nastavený tak, že ju dovážame. O to absurdnejšie je, že existuje aj dopyt – slovenskí spotrebitelia majú o slovenskú zeleninu stále väčší záujem, no ako som povedal: pre súčasnú podporu zo strany štátu sa môžete začať so slovenskou zeleninou v obchodoch pomaly lúčiť.

A to nie, že by sme sa s tým nesnažili niečo urobiť. Ako Zväz zeleninárov a zemiakarov sme vyjadrili vážne námietky voči tomu, čo vláda spôsobila novelou Nariadenia vlády č. 36/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve. Schémy priamych platieb sa zmenili tak, že na pestovanie vybraných druhov zeleniny sa odhaduje sadzba na hektár v tomto roku vo výške 87 eur a v roku 2020 už iba 80 eur. Pritom platba na pestovanie fazule, hrachu alebo sóje bude pravdepodobne na úrovni až 186 eur v tomto roku a 170 eur v roku 2020. Nikto nemá nič proti hrachu, fazule a sóji, no prácnosť na zeleninu je niekoľkokrát vyššia, platby sú však polovičné.

ČO TREBA SPRAVIŤ

Najprv si povedzme, čo vlastne chceme. Určite by sme mali chcieť, aby platby boli vyplácané na také druhy zeleniny, ktoré majú podstatný vplyv na zdravú výživu obyvateľstva a ktoré majú dobré uplatnenie v našom spracovateľskom priemysle. Preto treba zo schémy platieb vyradiť tekvicu pestovanú za účelom výroby oleja a jadierok na export. Musíme podporiť inú tekvicu. Tú, ktorá je určená na konzum: muškátová tekvica, maslová, špagetová, či hokaido. Vyradením tekvice z tejto schémy sa získa 70 % z celkových platieb, ktoré sa doteraz vyplácali na zeleninu s vysokou prácnosťou. Tieto peniaze potom môžeme použiť na zvýšenie platieb. Toto naozaj nie je ťažká veda.

Zároveň tým zvýšime ďalší záujem zeleninu pestovať, pretože tekvica nám zaberá až 70 % podporených plôch! Dôsledkom toho, že v tejto oblasti chýbala dlhodobá koncepcia a systémová podpora našich producentov, sa stalo, že veľká väčšina z našich producentov zeleniny svoju činnosť ukončila. Keď nenastavíme podporu tak, aby sme udržali tú výrobu, ktorá tu ešte zázrakom funguje, a nebudeme sa snažiť rozšíriť pestované výmery, zničíme aj posledných pestovateľov.

SAMOTNÁ PODPORA NESTAČÍ

Samozrejme, pestovanie zeleniny nie je len o podporách. Bez odbytu je aj podpora na nič. Tu však majú pestovatelia nemalé rezervy. Všetko sa ale môže zlepšiť, keď budú vo väčšej miere využívať mechanizmus odbytu svojich výrobkov cez organizácie výrobcov. Stupeň organizovanosti je u nás ale extrémne nízky, veď sa len pozrite na toto číslo: v rokoch 2014, 2015 a 2016 všetky organizácie výrobcov uviedli na trh len 9,08 % z celkovej produkcie zeleniny západoslovenského regiónu. To číslo hovorí samé za seba.

KONAŤ MUSÍME NA VIACERÝCH FRONTOCH

A ani toto nestačí. Pomaly sa tvorí spoločná poľnohospodárska politika (SPP) na obdobie 2021 až 2027. Teraz je ten čas, kedy ju môžeme ovplyvniť. Do jej tvorby sa preto musíme zapojiť. EÚ od členských štátov chce, aby zelenine venovali primeranú pozornosť, pretože v sektore ovocia a zeleniny sú jasne stanovené ciele, a štáty musia stanoviť efektívne opatrenia a zásahy, aby tieto ciele dosiahli. Potom príde na rad tvorba zákonov, a tá sa musí niesť v duchu spolupráce s pestovateľmi a spracovateľmi so zreteľom na slovenského spotrebiteľa a tvorby možností exportu čerstvej i spracovanej zeleniny. Teraz je príležitosť nastaviť nový kurz.

PROBLÉM JE AJ SKLADOVANIE

Momentálne sa vyjednáva o podpore pri investíciách do nových skladovacích priestorov na ovocie a zeleninu. Takáto podpora by po vybudovaní dostatočných skladovacích kapacít mohla významne pomôcť celému sektoru. V súčasnosti má množstvo pestovateľov ovocia, zeleniny a zemiakov veľké problémy s uskladnením svojej produkcie, a to spôsobuje, že ju buď musia dostať na trh v nevhodnom čase (keď sú ceny nízke), alebo ju za nemalé poplatky skladujú za hranicami.

NEDOSTATOK PRACOVNEJ SILY

Problém číslo milión v živote pestovateľa. V sezóne tento nedostatok spôsobuje problémy každému pestovateľovi. Štát by mal reálne zvážiť, či chce a vie nastaviť model sezónneho zamestnávania, ktorý je funkčný v iných štátoch a dokáže pružne reagovať na potreby špeciálnej rastlinnej výroby.

Ak ste sa dočítali až sem, vidíte, že sektor zeleniny má za sebou ťažké a ponuré obdobie. Pridaná hodnota v poľnohospodárstve na hektár pôdy je nízka – hovorí priebežná správa „Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka“.

Dôvodom je štruktúra poľnohospodárskej produkcie na Slovensku, v ktorej dominuje produkcia s nízkou pridanou hodnotou (obilniny, olejniny) a dlhodobo klesá živočíšna výroba a špecializovaná rastlinná výroba (ovocie, zelenina). Pridanú hodnotu máme v porovnaní s EÚ nízku aj v potravinárskom priemysle. Ten je slabo rozvinutý a tým brzdí rozvoj aj primárnej poľnohospodárskej produkcie. Jedno s druhým súvisí.

Tieto čísla stačia za všetky: zelenina má v EÚ v štruktúre rastlinnej a živočíšnej výroby 13,2 % z  celkovej poľnohospodárskej produkcie, na Slovensku je to iba 5,9%. Správa hovorí, že dovoz SR je orientovaný na komodity s vysokou pridanou hodnotou a vývoz na komodity s nízkou pridanou hodnotou. Absurdné.

Riešenie tu ale je: pestovaním a následným spracovaním zeleniny je možné zvrátiť tento nepriaznivý stav.

Ak sa nechceme rozlúčiť so slovenskou zeleninou, nemôžeme iba veriť, že pestovatelia a spracovatelia zeleniny sa dočkajú reálneho, nielen deklarovaného záujmu zo strany štátu a že spotrebitelia si nájdu cestu k slovenskej zelenine. Musíme štát v tomto proaktívne usmerniť.

Ing. Jozef Šumichrast, PhD. riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska