Denník N

Mostu-Híd nemusí stačiť 5%, aby mal europoslanca. Ak nebude brexit, problém má aj KDH a SaS

Voľby. Ilustračná fotografia.
Voľby. Ilustračná fotografia.

Mnoho ľudí, a často aj politici, ktorých sa to týka, si myslia, že zisk piatich percent v eurovoľbách automaticky znamená aspoň jedno kreslo v Bruseli. Nie je tomu tak. Prekročenie päťpercentnej hranice je nevyhnutná podmienka. Nie postačujúca.

Existuje totiž umelé kvórum a prirodzené kvórum. To umelé je stanovené zákonom na 5%. To prirodzené je také, ktoré vyplýva zo samotnej podstaty prepočítavacej metódy, pomocou ktorej sa hlasy vo voľbách prepočítajú na získané mandáty.

Za istých okolností môže byť prirodzené kvórum vyššie ako 5%. Ak sa bavíme o voľbách do Európskeho parlamentu, hrajú v tom rolu dva faktory: malý počet kresiel, ktoré v ňom Slovensko obsadzuje a roztrieštenosť straníckeho systému.

Podľa prieskumov môže v súčasnosti 5% prekročiť až deväť strán. Ak sa teda deväť strán uchádza o štrnásť kresiel, pravdepodobnosť, že prirodzené kvórum bude väčšie ako to umelé, je pomerne vysoká.

Ak by sme si vzali preferencie z posledného prieskumu straníckych preferencií a približnú volebnú účasť z posledných eurovolieb a prepočítali ich na mandáty, vyšiel by nám takýto výsledok:

strana % hlasy 1. skr. zvyšok 2. skr. mandáty
Smer-SD 21.2% 118848 3 0.50 3
ĽSNS 11.7% 65591 1 0.93 1 2
SaS 11.2% 62788 1 0.85 1 2
PS+Spolu 9.5% 53257 1 0.57 1 2
Sme rodina 9.5% 53257 1 0.57 1
OĽaNO 8.4% 47091 1 0.39 1
SNS 7.5% 42045 1 0.24 1
KDH 6.5% 36439 1 0.07 1
MOST-HÍD 5.4% 30273 0 0.89 1 1

Platné hlasy: 509645, RVČ (cena mandátu): 33976

Ak by sme však preferencie mierne pozmenili v hraniciach intervalových odhadov štatistickej chyby, môžeme ľahko namodelovať situáciu, kedy je prirodzené kvórum väčšie ako 5%. Vtedy by sa naozaj stalo, že strana, ktorá získala 5%, nebude mať v Európskom parlamente svojho zástupcu.

V modelovom príklade by to bol MOST-HÍD. Týkať sa to však môže aj KDH a celkom iste by sa to týkalo aj dvojice Progresívne Slovensko a Spolu-OD, ak by kandidovali samostatne.

strana % hlasy 1. skr. zvyšok 2. skr. mandáty
Smer-SD 24.0% 134545 3 0.734 3
ĽSNS 13.9% 77924 2 0.163 2
SaS 13.4% 75121 2 0.085 2
PS+Spolu 11.5% 64469 1 0.789 1 2
Sme rodina 11.5% 64469 1 0.789 1 2
OĽaNO 6.4% 35879 0 0.996 1 1
SNS 5.7% 31954 0 0.887 1 1
KDH 5.01% 28086 0 0.779 1 1
MOST-HÍD 5.0% 28030 0 0.778 0

Platné hlasy: 540477, RVČ (cena mandátu): 36032

Prekročenie piatich percent a neobdržanie mandátu znamená pre voličov onej strany, že ich hlasy prepadnú.

Určite si niekto kladiete otázku, ako sa to dá zmeniť. Je fér na tomto mieste povedať, že zmena musí prísť na strane politických elít. Volebný systém sa nepochybne dá nastaviť tak, aby zabezpečil aj päťpercentnej strane istý mandát (samozrejme len do obmedzeného počtu strán), ale bude lepšie hľadať riešenia v straníckom systéme. Politické strany by mali mať väčšie ambície než len zisk piatich percent. A ak ich nedokážu naplniť, mali by uvažovať o spojení s inou stranou.

Brexit a nespravodlivé odobratie mandátu

V nadchádzajúcich európskych voľbách budeme voliť 14 poslancov, hoci pred piatimi rokmi sme volili 13. Počet mandátov sa určil s predpokladom, že Británia z Únie v marci vystúpi.

Poslanci Národnej rady však malou a nenápadnou zmenou volebného zákona zaviedli poistku pre prípad, že by sa brexit nekonal. V § 220a nastavili mechanizmus, ktorým sa niektorému slovenskému europoslancovi odoberie kreslo, ak Británia do začiatku práce nového europarlamentu z Únie nevystúpi.

Zákonodarca však na odobratie mandátu zvolili kritérium, ktoré nedáva matematický zmysel. A teda, že sa štrnásty mandát odoberie tej strane, ktorá má najmenší zvyšok po delení. V podstate tým zavádza tretie skrutínium pre prípad, že brexit nebude, alebo sa odloží.

Nechcem čitateľa zaťažovať detailmi rozproporčovacích metód a matematickým vysvetľovaním problému. Zmienim len, že metóda najmenších a najväčších zvyškov nie je spravodlivým kritériom ani v druhom skrutíniu, tobôž nie v treťom. Ministerstvo vnútra na to bolo upozornené už dávnejšie, avšak k zmene sa nepodujalo ani pri kodifikácii volebných zákonov.

Poďme rovno na konkrétny príklad. Ak si vezmeme prvú tabuľku a doplníme ju o ono tretie skrutínium, je zjavné, že najmenší zvyšok delenia má KDH. Tej sa mandát odoberie aj napriek tomu, že má naň väčší nárok než MOST-HÍD.

strana % hlasy 1. skr. zvyšok 2. skr. 3. skr. mandáty
Smer-SD 21.2% 118848 3 0.50 3
ĽSNS 11.7% 65591 1 0.93 1 2
SaS 11.2% 62788 1 0.85 1 2
PS+Spolu 9.5% 53257 1 0.57 1 2
Sme rodina 9.5% 53257 1 0.57 1
OĽaNO 8.4% 47091 1 0.39 1
SNS 7.5% 42045 1 0.24 1
KDH 6.5% 36439 1 0.07 -1 0
MOST-HÍD 5.4% 30273 0 0.89 1 1

Platné hlasy: 509645, RVČ (cena mandátu): 33976

Je nepochybne zaujímavé sa pozrieť aj na modelový príklad, ktorý som vytvoril posunutím preferencií v rámci intervalov štatistickej chyby.

V modelovom príklade stratí štrnásty mandát v prípade nekonania brexitu SaS. Len preto, že má najmenší zvyšok po delení. Pre nič iné, čo by vypovedalo o nároku na mandát. SaS s 13,4% by mala v hypotetickom príklade jedného europoslanca, kým koalícia PS a Spolu či Sme rodina s 11,5% by mali po dvoch. Len zmienim, že SaS by mala rovnaký počet europoslancov ako KDH, a to aj napriek tomu, že v hypotetickom príklade má viac ako dvojnásobok hlasov.

strana % hlasy 1. skr. zvyšok 2. skr. 3. skr. mandáty
Smer-SD 24.0% 134545 3 0.734 3
ĽSNS 13.9% 77924 2 0.163 2
SaS 13.4% 75121 2 0.085 -1 1
PS+Spolu 11.5% 64469 1 0.789 1 2
Sme rodina 11.5% 64469 1 0.789 1 2
OĽaNO 6.4% 35879 0 0.996 1 1
SNS 5.7% 31954 0 0.887 1 1
KDH 5.01% 28086 0 0.779 1 1
MOST-HÍD 5.0% 28030 0 0.778 0

Platné hlasy: 540477, RVČ (cena mandátu): 36032

Pre korektnosť dodám, že odobratie mandátu v prípade, že Británia ostane, sa môže dotknúť každej strany. Záleží na konštelácii volebných výsledkov jednotlivých strán. Teda na náhode. V istej konštelácii môže byť to odobratie mandátu spravodlivé, ale to je málo pravdepodobné.

Neústavné ustanovenie

Zákonodarca by mal seriózne zvážiť, či tento neduh nechce ešte v zrýchlenom legislatívnom konaní napraviť, inak hrozí, že osoba alebo strana, ktorej bude na základe nespravodlivého kritéria odobratý mandát, sa môže domáhať spravodlivosti na Ústavnom súde.

A tu je ďalší aspekt. Či bude po eurovoľbách už Ústavný súd schopný rozhodovať. Ak nie, tak by to bol ďalší zásah do práv potenciálneho sťažovateľa, lebo volebné veci sa majú rozhodovať v krátkych lehotách.

Na margo veci len dodám, že Ministerstvo spravodlivosti by mohlo zvážiť zavedenie súdnoznaleckého odboru týkajúceho sa volieb, aby sa ústavní sudcovia s minimálnou expertízou v oblasti volieb mohli rozhodovať aj na základe expertných podkladov.

Asi najjednoduchšie, ale nie dokonalé, riešenie problému by bolo, ak by sa odobratie mandátu prednostne týkalo mandátov prikázaných v druhom skrutíniu.

Teraz najčítanejšie

Daniel Kerekes

Vyštudoval som volebné štúdiá, politický marketing a podnikový manažment. V súčasnosti pôsobím ako doktorand na katedre politológie Masarykovej univerzity a ako konzultant v Restartup. Predmetom môjho záujmu sú predovšetkým voľby, ale tiež marketing a PR.