Denník N

Blog o hudbe: Ako poskladať song (The Doors – Light My Fire)

Ak chceme zistiť ako niečo vzniká, je občas užitočné rozobrať si to…

1. Tento song patrí medzi tie, ktoré ľahko uhádneme už od prvej sekundy. Klávesové intro je originálne a nezameniteľné. To je mimochodom dôvod, prečo sa pri skladaní songu oplatí urobiť poriadne intro. V dnešnej dobe, keď máte len pár sekúnd na upútanie, je to vlastne nevyhnutnosť. Intro je ako reklama na zvyšok pesničky. Často je to najlepšia alebo najzvláštnejšia časť songu (chytľavý refrén, alebo riff), niekedy v trochu pozmenenej podobe.

2. Po intre obvykle nasleduje sloha alebo dve. V prípade Light My Fire prvú slohu tvoria štyri verše, z toho prvé dva sa začínajú rovnako a všetky štyri sa striedavo rýmujú (true-you, liar-higher). Opakovanie je dôležitá vec, či už má podobu rýmu, refrénu, alebo ide o rovnaké začiatky viet. Pomáha slovám usadiť sa v hlave a zdôrazňuje ich význam. Pravdaže, aj opakovať sa treba s citom…

You know that it would be untrue
You know that I would be a liar
If I was to say to you
Girl, we couldn’t get much higher.

3. Nasleduje refrén, v podstate tri verše. Prvé dva sú úplne totožné, tretí je rozdelený na dve časti, kde slovo „fire“ tvorí samostatnú časť.  Spev tohto tretieho verša časovo zodpovedá dvom veršom. Rozťahané frázovanie tu slúži ako určitá forma vyslobodenia z opakujúceho sa refrénu, a tiež na zdôraznenie slova „fire“. Tak ako je to obvyklé aj u iných pesničiek, aj tu je refrén jednoduchší ako sloha a ešte viac založený na opakovaní. Refrén je tá časť piesne, ku ktorej sa vie poslucháč najľahšie pripojiť, preto sa tu okrem jednoduchosti a opakovania hodí aj chytľavosť. Ak je text refrénu použiteľný aj v reálnom živote (napr. Dobrý deň, prosím si pivo.), popularite songu to môže len pomôcť. Kapela The Doors dala do refrénu vetu „Rozpáľ ma zlato.“, čo je v živote tiež celkom použiteľné…

„Come on, baby, light my fire
Come on, baby, light my fire
Try to set the night on…fire.“

4. Zatiaľ ubehlo ešte len 36 sekúnd a už máme za sebou intro, slohu, refrén. Tento song poslucháča nijako netrápi, ide rovno na vec. Prechody (z intra do slohy, zo slohy do refrénu, z refrénu do slohy) sú podčiarknuté zhustenými bicími (prechodmi). V slohách sa šetrí s klávesmi, aby sa v dôraznejšom refréne opäť rozbehli. Zatiaľ ide o klasickú štruktúru akú môžeme vidieť u veľa rockových a popových songov.

5. Nasleduje sloha č. 2, a takmer rovnaký refrén. Takmer. Slovíčko Fire je tu však zaspievané dlhšie a dôraznejšie, dokonca je spojené s pokrikom „yeaah“. To je gradácia – teda tradičný recept ako niečo máličko pridať, aby sa poslucháč nenudil a aspoň podvedome vnímal, že emócie stúpajú a príbeh (song) sa vyvíja.

6. Po druhom refréne nasleduje inštrumentálna časť, t. j. sólo. Je to klávesová vyhrávka bez spevu. Pekne dlhá, ale dobrá. Občas sa v nej zmenia bicie a v druhej polovici dokonca prejde do gitarového sóla. Toto už nie je klasika. Prejsť v sóle z jedného nástroja do druhého, to je pomerne nezvyčajné, nehovoriac o tom, že táto pasáž trvá 4 a pol minúty! Údajne je to prvá rocková skladba, kde boli v inštrumentálnej časti skombinované klávesy a gitara. Je pozoruhodné aká je dlhá a ešte pozoruhodnejšie, že za ten čas nestihne nudiť. Ako vzniká takéto sólo?. Obvykle to vyžaduje znalosti z hudobnej teórie, aby ste vedeli, ktoré tóny k sebe pasujú a potom ich už LEN intuitívne skombinujete. Samozrejme, môžete tie tóny aj pracne na nástroji hľadať, no to sa asi viac oplatí naučiť tú teóriu. A je tiež možné, že vám to vďaka nedostatku talentu vôbec nepôjde…

7. Dlhé sólo sa končí niečim čo silne pripomína intro. Pôsobí to akoby sa pieseň znovu začínala. Nasleduje tretia sloha totožná s druhou. Refrén je dôrazom tiež veľmi podobný tomu predchádzajúcemu.

8. Potom tu máme poslednú slohu, ktorá je totožná s prvou, no je odspievaná s oveľa väčším dôrazom. Už tušíme koniec. Nasleduje posledný (štvrtý) refrén, ktorý je zo všetkých najdôraznejší, pričom posledná veta refrénu je zaspievaná štyrikrát.  Opakovanie riffu alebo viet na konci je v rocku pomerne časté. Celé to vyvrcholí (vygraduje) jedným veľkým „Fireeeeeeeeeeee!“. Nástroje si počas tohto slova dajú krátku pauzu a po nej nasleduje…

9. Kratučký odchod z pesničky v podobe outra, ktoré je podobné ako intro. Celý song trvá niečo cez 7 minút. Ako si s touto nezvyklou dĺžkou poradil hudobný priemysel sa dozviete nižšie.

 

Ako song vznikol?

Jm Morrison pripravoval piesne na album, potreboval však pomôcť, a tak oslovil gitaristu kapely Robbyho Kriegera. Ten sa ho spýtal o čom má pieseň byť. Poradil mu, nech je to niečo univerzálne, čo nestratí hodnotu za dva dni. Krieger sa rozhodol, že napíše o štyroch živloch (voda, oheň, vzduch a zem), pričom sa zameral na oheň, pretože sa mu páčila skladba od Rolling Stones s názvom Play With Fire.

Krieger zložil melódiu a napísal väčšinu textu o zábranách zanechaných za plameňmi vášne

Pôvodne mala pieseň folkovú atmosféru, no song nabral náboj, keď Morrison pridal verš „our love become a funeral pyre“ a Ray Manzarek pridal svoje úderné orgánové (klávesové) intro. Bubeník John Densmore dodal bubenícky rytmus.

Kapela nemala basgitaristu. Počas živých vystúpení hrával basovú linku Ray Manzarek na klávesoch. Na album ju údajne nahrala štúdiová basgitaristka Carol Kaye. Nerada sa tým však chváli, keďže nesúhlasí so spájaním drog a hudby, čomu sa pri The Doors nedá vyhnúť…

Pieseň vyšla na albume s názvom The Doors v roku 1967 a stala sa ich najväčším hitom, vďaka ktorému si získali masovú popularitu. Bol to aj prvý hit vydavateľstva Elektra, ktorý dosiahol prvé miesto v americkej hitparáde.

Pôvodná, takmer sedemminútová verzia bola považovaná za príliš dlhú pre hranie v rádiách, no poslucháči si skladbu žiadali. Preto sa prikročilo k skráteniu piesne. Gitarové sólo sa zmenšilo a song trval už len 2:52. Následne bola vydaný ako singel (na singli bola pôvodná aj „rádiova“ verzia) a stal sa hitom.

Keď neznášaš svoj najväčší hit…

Jim Morrison vo svojich zápiskoch naznačil, že prestal mať tento song rád a neznášal jeho spievanie. Možno bol znechutený tým, že na jeho vzniku nemal príliš veľký autorský podiel, no možno šlo len o pomerne bežný muzikantský jav: Tak ako pri iných songoch, o ktorých som písal (napr. Wonderwall, Basket Case), skladba sa spevákovi zrejme iba príliš ohrala a vytáčalo ho, že verejnosť kapelu posudzuje len na základe jednej piesne, bez toho aby poznali zvyšok ich tvorby. Pre Jima Morrisona to bola zároveň posledná skladba, ktorú na koncerte s kapelou odohral, presnejšie – odohral jej polovicu. Uprostred piesne totiž nahnevaný hodil mikrofón o zem a ukončil koncert. Jim Morrison zomrel vo veku 27 rokov.

Vzniku tohto songu je venovaná aj samostatná scéna vo filme The Doors. Pozrieť si ju môžete tu.

Viac rozhovorov a príbehov o hitoch nájdete v mojej knihe Ako vzniká hit.

Podobné články:

Oasis: Wonderwall – najväčšia odrhovačka?

IMT Smile: Nepoznám – keď dvaja spolu kričia

Rolling Stones: Satisfaction – sex, ads and rock’n’roll

Lucie: Sen – hviezdne nebo neomrzí

Sigma: Nobody To Love – ako správne recyklovať

Green Day: Basket Case – keď je fňukanie cool

 

Tagy: #jimmorrison #thedoors #doors #lightmyfire #akordy #text #preklad #rýmy #gradácia #song #refrén #kompozícia #skladba #hit

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Ondrej Halama

Viac rozhovorov a príbehov o hitoch nájdete v mojej knihe "Ako vzniká hit". Kniha je vhodná pre hudobníkov amatérov, aj profesionálov, ako aj pre fanúšikov hudby. Nájdete ju vo väčšine kníhkupectiev, alebo ju môžete zakúpiť u mňa osobne cez správu na tejto stránke: https://www.facebook.com/blogohitoch/