Denník N

Tretia séria True Detective je poctivá detektívka, vracajúca sa ku svojim koreňom

Tretia séria True Detective stavia na osvedčených základoch, no pridáva len pár vlastných nápadov

Január 2014. Premiéra prvej časti True Detective. Málokto asi čakal, že seriál s obohranou témou neobjasnených zmiznutí a vrážd sa stane televíznym fenoménom. Atmosféra škandinávskych detektívok zasadená na americkom vidieku, doplnená o pôsobivé herecké výkony a zabalená do inteligentného scenára očarili tisícky divákov. Nečakaný úspech prvej série motivoval producentov k pokračovaniu seriálu. Zatiaľ čo druhá séria nepretavila svoj potenciál ani do podoby priemernej televíznej zábavy, tak tretia séria, ktorá premiérovala začiatkom tohto roka, sa vracia ku svojim koreňom. To je garanciou jej úspechu, a súčasne prekážkou v ďalšom rozvoji.

Stávky na istotu

Tretia séria True Detective nie je obsahovo nápaditá. Tvorcovia pracujú s prevarenou témou zmiznutia detí a neobjasnených vrážd a vôbec neskrývajú úmysel čo najviac napodobniť atmosféru (a úspech) prvej série.
Po experimentálnej druhej sérii sa seriál vracia na ospalý americký vidiek, kde si ho diváci obľúbili. Divák sa opäť stretáva s dvojicou vzájomne odlišných vyšetrovateľov (Mahershala Ali ako Wayne Hays a Stephen Dorff ako Roland West) s problematickými osobnosťami, temnou minulosťou a nadmernou záľubou v alkohole a fajčení.

A tak ako v počiatkoch seriálu, ani teraz nie je dôležitý ani tak prípad, ako to, čo sa deje okolo neho. Zmiznutie dvoch súrodencov sa stáva akousi čiernou dierou, ktorá pohlcuje životy vyšetrovateľov a ich najbližších.

Vrátili sa i filozofické úvahy. Nihilizmus prvej série mixnutý s lovecraftovskými náznakmi kozmického hororu nahrádzajú stráviteľnejšie témy rodiny, nenaplnených vzťahov, rasového napätia a sexuálnej orientácie. Treba oceniť, že v otázkach rasy a sexuálnych orientácií nie je seriál zbytočne explicitný a k témam pristupuje citlivo a viac-menej v náznakoch.

Kde je inovatívnosť?

Tretia séria rozpráva svoj príbeh v priebehu troch časových línií v rozpätí 35 rokov. Kým v prvej sérii sa vyšetrovanie odkrývalo výpoveďami Rusta (Matthew McConaughey) a Martyho (Woody Harrelson), tak v tretej sérii hrá prim rozprávanie Waynea Haysa, ktorého osloví investigatívna reportérka s možnosťou objasnenia prípadu zmiznutých detí.
Wayne „Purple“ Hays však vo svojom neskoršom veku trpí Alzheimerou chorobou, a tak sa priebeh prípadu stáva rovnakou záhadou pre neho, ako aj pre reportérku, a tak i pre divákov. Ako si však niekto, kto si nepamätá udalosti spred pár hodín, môže pamätať zásadné udalosti vyšetrovania spred tridsiatich rokov? Seriál tak vďaka tomu naberá pocit, že ho vedie nespoľahlivý rozprávač, a opäť sa ako prvá séria pohráva so svojimi divákmi.

Herci a ich masky

Nepochybne stojí za zmienku vyzdvihnúť herecké výkony Mahershala Aliho (jeho herecké kvality už potvrdzujú dve sošky Oscara) a Stephena Dorrfa. Obvzlášť Stephen Dorff, doteraz relatívne neznámy herec, zdatne sekunduje zvyšku hereckému osadenstva a onedlho sa mu bezpochyby začnú množiť pracovné ponuky.
Herecké výkony posúvajú na vyššiu úroveň masky. Od seriálov HBO sa predpokladá vysoká produkčná hodnota, no masky, ktorými hercov omladzovali a zostarli si zaslúžia špecifickú zmienku pre ich uveriteľné spracovanie.

Sklamaním môže byť slabší soundtrack. Zatiaľ čo prvá séria stavila na fungujúci mix country, černošského gospelu a alternatívneho rocku a druhá séria ponúkla skladby talentovanej Leny Lynn, tak tretia séria neponúka okrem titulnej skladby žiadnu zapamätateľnú skladbu. Je to škoda, nakoľko práve hudba udržiava v divákoch spomienky na seriál, film alebo iné dielo aj po jeho skončení.

Prevarený, no stále fungujúci formát

Tretia séria True Detective je nakrútená s neskrývanou snahou čo najviac sa priblížiť k prvej sérii. Zrejme aj kvôli tomu je to dôstojný nástupca prvej série a zaslúžilý prírastok detektívnych a mysterióznych seriálov. Obohranú tému zmiznutia dopĺňa o inovatívne prvky v podobe troch časových línií a spoločenských a osobnostných motívov. I napriek slabšiemu finále a nie príliš uspokojivému rozuzleniu sa časová investícia ôsmich hodín určite oplatí.

Producenti však teraz stoja pred vlastným prípadom; kam posunúť seriál True Detective? Osvedčený prístup po tretí krát sa nebude pozdávať ani skalným fanúšikom, a experimentálnosť druhej série sa už raz neosvedčila.

Ďalšie moje texty, napríklad o tom, že aj brakové fantasy môže byť kvalitné, nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Doktorand na Sociologickom ústave SAV•Skúmam zmeny na pracovnom trhu a realizovateľnosť univerzálneho základného príjmu•Venujem sa písaniu prózy a dátovej analytike•Najčastejšie blogujem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.