Denník N

Každú minútu skončí v moriach 1,4 milióna plastových fliaš! Politickí lídri však dnes odmietli globálnu dohodu o plastoch.

Deväť miliónov ton plastového odpadu pribudne každý rok v našich oceánoch. To je akoby sme do nich vyhodili každú minútu asi 1,4 milióna pollitrových plastových fliaš! A to je len zlomok problému. Väčšina plastov znečisťuje pôdu a rieky. Celkovo každý rok znečisťuje planétu asi 100 miliónov ton plastového odpadu!

Stredozemné more, Grécko. © Milos Bicanski, WWF-UK

 Plasty zaplavujú planétu. Mnohí sa snažíme obmedziť tvorbu plastového odpadu či recyklovať, ale to už nestačí. Boj s plastovým odpadom musí nabrať medzinárodný rozmer a musia sa do neho zapojiť politickí lídri a najmä samotní výrobcovia.

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) preto pred tohto týždňovým rokovaním Environmentálneho zhromaždenia OSN (UNEA) spustil globálnu petíciu za Koniec plastov v prírode – NO PLASTICS IN NATURE a  vyzval lídrov, aby prijali historicky prvú globálnu dohodu, ktorá by krajiny zaväzovala znížiť množstvo plastového odpadu a chrániť pred ním oceány. Na potrebe takejto dohody sa zhodli i slovenskí vedci a ochranári.

Svetoví lídri zlyhali

Tím WWF sa rokovania Environmentálneho zhromaždenia OSN (UNEA), ktoré sa uskutočnilo 11.-15. marca v Nairobi, aktívne zúčastňoval. Napriek podpore mnohých krajín, vrátane EÚ na čele s Nemeckom, časť účastníkov prijatie dohody zablokovala. A tak dnešná záverečná rezolúcia neobsahuje záväzok pripraviť dohodu a spoločne bojovať proti znečisteniu oceánov plastmi.  WWF vyzýva krajiny, ktoré dohodu podporovali, aby o ňu ďalej usilovať.

WWF tím na rokovaní Environmentálneho zhromaždenia OSN. ©Markus Winkler 

Na podporu kampane WWF International vydala i celosvetovú štúdia o plastoch Solving Plastic Pollution Through Accountability, ktorej zistenia prezentovali ochranári i v Nairobi. Štúdia hovorí o tom, ako rastie produkcia plastov, všíma si, ako krajiny s plastmi nakladajú a ako plastový odpad škodí všetkému živému vrátane človeka. Jej výsledky prezentoval tím WWF i lídrom na rokovaní UNEA.

Tu je len niekoľko faktov z nej:

  • Od roku 2010 narástla spotreba plastov o 25 %. Najviac novovyrobených plastov na svete potrebuje obalový priemysel – až 40%!, nasleduje automobilový a stavebný priemysel. Trend je stúpajúci. Ak by sa vybudovali všetky naplánované kapacity na výrobu plastov na svete, produkcia by do roku 2030 narástla o ďalších 40 %.
  • Takmer polovica – v roku 2016 až 40% nových plastov bola určená len na jedno použitie a mala životný cyklus kratší ako jeden rok. Najmä išlo o nákupné tašky, obaly na potraviny, fľaše. Viac ako polovica všetkých plastov sa stane odpadom do 3 rokov.
  • Len v roku 2016 bolo vyprodukovaných na svete 396 miliónov ton nových plastov, to je 53 kilogramov na každého obyvateľa planéty. Produkcia novovyrobených plastov na svete rastie o 4% ročne od roku 2000, najmä preto, že suroviny sú lacnejšie, ako náklady na výrobu recyklovaných plastov. Výrobcovia nových plastov nenesú primerané náklady za celý životný cyklus plastov.
  • Len v roku 2016 sme vyprodukovali globálne takmer 310 miliónov ton plastového odpadu, to je asi 2 200 plastových fliaš na človeka. Väčšinu vyprodukujú bohatšie krajiny. V chudobnejších krajinách zase viac zlyháva proces zberu a triedenia.
  • Plasty už boli nájdené vo všetkých moriach a rovnako i v telách viac ako 240 druhov živočíchov a cez potravinový reťazec sa dostávajú k ľuďom.

    Vydra a plasty v Brazílii. © WWF
  • Riešiť situáciu recyklovaním sa svetu nedarí. V roku 2016 skončilo až 39% plastového odpadu na skládkach, kde bude trvať cez 400 rokov, kým sa rozloží, menej ako 20 % bolo vyzberaných na recykláciu, časť z toho však nemohla byť recyklovaná, kvôli zloženiu odpadu a kontaminácií.
  • Európa je kontinent s najvyššou mierou recyklácie, no je to veľmi neekonomické. Cena recyklácie asi tony plastového odpadu dosahuje asi €924, no takýto plast sa predáva priemerne za €540 a záujem oň limituje jeho nižšia kvalita.
  • Plasty za recykláciou putujú, v roku 2016 sme exportovali 4 % celosvetového plastového odpadu, t.j. asi 13 miliónov ton, takmer polovica z toho pochádzala z najvyspelejších krajín G7. Asi 2/3 smerovali do Číny, ktorá však import odpadu v roku 2017 obmedzila a ten dnes mieri do Vietnamu a Malajzie.
  • Výroba plastu a nakladanie s plastových odpadom nesie so sebou i ďalšie environmentálne problémy – najmä emisie. Každá tona plastového odpadu, ktorý skončí v spaľovniach, znamená 2,7 tony CO2. Ďalšie emisie vznikajú pri výrobe a preprave plastov a prepravu odpadu.

Výrobcovia musia prevziať zodpovednosť

WWF v rámci kampani No Plastics in Nature upozorňuje, že problém možno vyriešiť, ak prevezmú svoj diel zodpovednosti všetci, ktorí ho vytvárajú, od výrobcov cez spotrebiteľov až po politikov. Je potrebné zefektívniť programy nakladania s odpadmi a zvýšiť mieru zberu a recyklácie a v tejto oblasti pomôcť chudobnejším krajinám. Zakázať jednorázové plasty a preniesť vyššiu mieru zodpovednosti na výrobcov. Cena plastov musí odrážať i dopady na životné prostredie a zdravie a firmy sa musia v rámci inovácií zamerať na alternatívne materiály, vrátane rozložiteľných plastov, recyklovaných plastov a ďalších ekologickejších alternatív. A my spotrebitelia by sme mali znížiť vlastnú produkciu plastových odpadov a využiť našu „spotrebiteľskú silu“ a žiadať od výrobcov a predajcov alternatívu.

Štúdia WWF o plastoch: Solving Plastic Pollution Through Accountability, scenár  pre rok 2030 v prípade, že by sa nič v spôsobe výroby s nakladania s plastami nič nezmenilo a v prípade, že by sme pristúpili k zásadným zmenám.

Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko

Ďalšie info i na našom webe:  http://slovakia.panda.org/

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

WWF Slovensko

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových organizácií ochrany prírody, ktorá má za cieľ prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Pôsobí v 150 krajinách sveta a sústredí sa na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby. Na Slovensku WWF realizuje programy zamerané na záchranu prirodzených starých lesov a pralesov a podporu prírode blízkeho lesného hospodárstva. Presadzuje ochranu vôd a zelených vodohospodárskych opatrení, zavádzanie opatrení na zmiernenie konfliktov veľkých šeliem s človekom a budovanie migračných koridorov zvierat.