Denník N

Vlastizradca Jozef Tiso

Jozef Tiso vyznamenáva príslušníkov SS po čiastočnom potlačení SNP.
Jozef Tiso vyznamenáva príslušníkov SS po čiastočnom potlačení SNP.

Jozef Tiso opakovane zradil Československú republiku a opakovane zradil Slovenskú republiku a slovenský národ. Kolaboroval s nacistami, zruinoval krajinu, ktorú sám vytvoril a vohnal nás do vojny so slovanskými národmi a našimi historickými spojencami na západe.

14. marca si pripomenieme smutný míľnik v dejinách slovenského národa. Pred 80 rokmi slovenskí fašisti v spolupráci s nemeckými nacistami rozbili Československú republiku, krajinu, ktorá nám dala prvýkrát v histórii slobodu a prosperitu, pričom svojich bratov Čechov nechali slovenskí fašisti napospas nacistom a svojich bratov podkarpatských Rusínov nechali napospas Maďarom.

14. marca 1939 vznikol Slovenský štát, ktorý o niekoľko mesiacov neskôr dostal názov Slovenská republika. V žiadnom prípade sa nejednalo o prvý samostatný štátny útvar Slovákov, ako to často hovoria súčasní slovenskí fašisti. Prvým samostatným štátnym útvarom Slovákov bola Slovenská republika rád… ale kto reálne čaká, že slovenskí fašisti ovládajú históriu vlastného národa?

Krátko po vzniku Slovenského štátu Maďari prepadli Podkarpatskú Rus a zabrali jej územie. Mnohí Rusíni prešli do Sovietskeho zväzu, kde museli dlhé roky žiť v gulagoch, kým nedostali šancu bojovať v československých jednotkách a oslobodzovať Ukrajinu, Poľsko a Československo. Maďarom to však nestačilo a prepadli aj Slovenský štát a keďže sa tešili obľube Adolfa Hitlera, Nemecko spočiatku nezasiahlo a akurát blokovalo ťažké zbrane na Považí (a rabovalo náš vojenský materiál…), aby nemohli slúžiť brániacemu sa Slovensku. Nemci vyčkávali, či sa fašistické Slovensko ubráni, alebo slovenské územie zaberie ich miláčik, fašistické Maďarsko.

Medzičasom krajinu opúšťali Česi, ktorí nám pomohli vybudovať školstvo, zdravotníctvo, žandárstvo a byrokraciu. Opúšťali ju za vulgárneho nátlaku fašistov a ich prisluhovačov. Večná hanba všetkým tým, ktorí v týchto ťažkých časoch nepreukázali vďaku a úctu, ale naopak sa viezli na vlne tvrdého antičechizmu! Krajinu opúšťali aj českí vojaci, čo využili práve Maďari, ktorí zaútočili z Podkarpatskej Rusi smerom na Michalovce. V týchto ťažkých momentoch pre Slovákov ich z brindy vytiahli zas a znova len Česi, ktorí zastavili svoj odsun domov a pridali sa k bojujúcim Slovákom. Bránili národ, ktorý ich opľul a ponížil. Len vďaka pomoci bratov Čechov sme boli schopní maďarskú inváziu zastaviť a Maďarov mierne zatlačiť. Nemecko pochopilo, že okupácia Slovenska Maďarskom sa proste nekoná, svojim zásahom zastavili boje a konflikt vošiel do dejín ako tzv. Malá vojna. Slovensko bolo prinútené odstúpiť ďalšie územia Maďarsku, kde žili prevažne Rusíni a Slováci.

Čo tomu predchádzalo?

Slovenskí fašisti boli strojcami rozbitia Československa, čím gemblovali s vlastnou budúcnosťou. Bažili po moci a všetko ostatné bolo druhoradé. Hlavným aktérom tejto zrady na vlastnej domovine bol Jozef Tiso, zarytý fašista, antisemita a antičechista, ostatne tak ako jeho predchodca, Andrej Hlinka.

Tiso pokračoval v línii, ktorú nastavil Andrej Hlinka. Bol to práve Hlinka, kto započal spoluprácu s politickými stranami, ktoré túžili po rozbití Československa. V roku 1938 si podal ruku s nacistom a neskorším vojnovým zločincom, Karlom Hermannom Frankom. Tým sa iba zoficiálnila spolupráca HSĽS so Sudetendeutsche Partei. Nasledoval tlak nacistického Nemecka, naše mobilizácie a snaha brániť Republiku (ČSR), náš demokratický domov. Všetko vyústilo do odstúpenia Sudet nacistickému Nemecku a 6. októbra 1938 bola v Žiline vyhlásená autonómia Slovenska. HSĽS, na čele s Jozefom Tisom, konala v spolupráci s inými nemarxistickými stranami, a keďže sa tak udialo vo veľmi kritických časoch, za nátlaku mocností a bez diskusie s Prahou, musia byť zainteresovaní činitelia považovaní za vlastizradcov. Každý strojca slovenskej autonómie si za takýchto okolností zaslúžil povraz.

Československo bolo vystavené napospas besným psom z Nemecka, Poľska, Maďarska, Slovenska a aj Podkarpatskej Rusi. Každý si chcel uchmatnúť kúsok našej domoviny a nikomu nedochádzalo, že tým pomôžu akurát tak nacistickému Nemecku. Tiso spolupracoval pri uplatňovaní politických požiadaviek so zástupcami Sudeťákov, Poliakov a Maďarov. Ako som už spomenul, Podkarpatská Rus bola pohltená Maďarskom, Slovensko bolo značne okyptené a Poľsko si rozobrali nacisti a Sovieti.

HSĽS bola štandardná fašistická strana, ktorú do týchto rozmerov vybudoval fašista Andrej Hlinka. Od vyhlásenia autonómie bola postupne vyzbrojená Hlinkova garda, ktorá mala fungovať na štýl nacistickej Sturmabteilung. To isté, čo kedysi skúšal Tuka s Hlinkom v ich Rodobrane…

HSĽS likvidovala konkurenciu odstavením Komunistickej strany Slovenska, Sociálnodemokratickej strany a Slovenskej národnej strany. Vymývaniu mozgov Slovákov sa venoval novovytvorený Úrad propagandy a v decembri 1938 Tiso odstavil aj zvyšné politické strany za pomoci nedemokratického triku, po ktorom na území Slovenska vládla už len HSĽS.

V marci 1939 vrcholila snaha nacistického Nemecka a slovenských fašistov o rozbitie Československa. Fašisti akumulovali zbrane a pripravovali sa na násilné odtrhnutie Slovenska od Československa. O tajných stretnutiach nacistov a slovenských fašistov sa zaujímali aj bezpečnostné orgány Československa, a tak sa v noci z 9. na 10. marca 1939 rozhodli konať, zosadili fašistickú vládu a internovali významných členov HSĽS a Hlinkovej gardy. Fašisti túto akciu neskôr volali Homolov puč, pomenovaný po divíznom generálovi Bedřichovi Homolovi, ktorý velil VII. armádnemu zboru a riadil akcie na Slovensku. Homola sa neskôr stal jednou z vedúcich osobností československého protifašistického odboja a veliteľ Obrany národa, ktorý bol zatknutý v roku 1941 a popravený v roku 1943.

Akcia Československej armády zabránila odtrhnutiu, ale tento stav netrval dlho. Medzi slovenskými fašistami a nemeckými nacistami pokračovali rokovania, avšak obsadenie Českých zemí bolo naplánované už oveľa dlhšie. Ak si niekto myslí, že akcia takýchto rozmerov sa dá naplánovať a pripraviť za niekoľko dní, tak je na veľkom omyle. Rokovanie Tisa a Ďurčanského v Berlíne bolo už len formalitou a už nič nemohlo zabrániť rozpadu Československa. Veľkú rolu v burcovaní fašistov k násilnému odtrhnutiu sa zohral práve Ferdinand Ďurčanský, ktorý sa zapísal do histórie aj ako spoluautor protižidovských zákonov. Tento vlastizradca má v meste Rajec svoju bustu, čo je na hanbu celého slovenského národa.

13. marca 1939 dal Hitler Tisovi a Ďurčanskému zelenú na vyhlásenie samostatnosti, čo sa udialo o deň neskôr. 15. marca 1939 už pochodovali nacistické vojská po Českom území a Republika bola v troskách.

Čo nasledovalo

Slovensko sa stalo fašistickou krajinou a servilným satelitom nacistického Nemecka. Nemci obsadili časť západného Slovenska, pričom vyrabovali naše vojenské zásoby v miliardových hodnotách, ktorých sa následne Tiso a jeho vláda zriekli. Tiso dal nacistom k dispozícii západné pohraničné oblasti, ktoré sa stali tzv. Ochranným pásmom, ktoré malo slúžiť a v roku 1944 aj poslúžilo ako odrazový mostík pre zásah na Slovensku. Medzi slovenskou a nemeckou menou bol stanovený veľmi nevýhodný kurz, čo uľahčilo prechod našich fabrík do rúk nemeckého kapitálu. V praxi to vyzeralo tak, že naši ľudia makali a Nemci na tom zarábali. Celý slovenský vojenský priemysel slúžil potrebám nacistického Nemecka. Slovakštát kryl mzdy, zvyšoval investície a zväčšoval sociálne benefity a to všetko navyšovaním množstva obeživa (tlačením peňazí), a teda zvyšovaním inflácie. Iba počas dvoch vojnových rokov rástli reálne mzdy Slovákov. Medzi nedostatkové tovary patrila aj tak prepotrebná múka a dlh Nemecka voči Slovensku rástol do závratných výšin. Krajina prežívala len vďaka vojnovému boomu a obchodu s krajinami Osi a neutrálnymi krajinami, avšak možnosti obchodu sa vďaka vývoju vojny zmenšovali a Slovakštát sa rútil k svojmu krachu.

Tiso a jeho fašisti priviedli Slovensku vojnu a to nie vojnu hocijakú. Slovensko prepadlo svojho slovanského suseda a aktívne sa zúčastnilo Invázie Poľska. To sa už na zadné stavala aj Slovenská armáda, ktorej srdce stále bilo pre Československo. Tiso a jeho fašisti nás vohnali do vojny voči ďalším slovanským národom Sovietskeho zväzu. Slováci zrazu bojovali proti Ukrajincom, Bielorusom a Rusom, na čo reagovali búrením sa a pomocou miestnemu obyvateľstvu a partizánom. Mnohí Slováci prebehli na druhú stranu, kde sa pridali k československým jednotkám. To spôsobilo, že slovenské jednotky boli postupne stiahnuté z Východného frontu a Nemci už neverili Slovákom so zbraňami v rukách.

Tiso a jeho fašisti vyhlásili vojnu Británii a USA, čím zlegalizovali neskoršie bombardovanie Slovenska americkou Fifteenth Air Force.

Jozef Tiso dal do podriadenosti nemeckých vojsk našu elitnú Poľnú armádu, ktorá slúžila vojskám Osi na budovanie predĺženia Árpádovej línie, až pokým nebola Nemcami odzbrojená a vyradená z boja v Slovenskom národnom povstaní. Tiso požiadal nacistické Nemecko o zásah na svojom území, čím zradil slovenský národ a na jeho otcov a synov poslal esesákov. Na jeho triko ide aj odzbrojenie silnej Bratislavskej posádky a vymenovanie vojnového zločinca, Otomara Kubalu, za náčelníka Hlinkovej gardy a šéfa štátnej bezpečnosti.

Na civilné obyvateľstvo poštval špeciálne esesácke komandá, ktoré mali za úlohu spacifikovať krajinu. Ich partnermi v zločine boli Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy, jednotka Edelweiss a jednotka Jozef. Aj vďaka Tisovi bolo takto zavraždených vyše 5 tisíc Slovákov a naša krajina posiata masovými hrobmi a vypálenými dedinami.

Po čiastočnom potlačení Povstania vyznamenal nemeckých dôstojníkov a vojakov, pričom nezabudol poďakovať Adolfovi Hitlerovi za úspešnú akciu. Slovensko krvácalo, veľká časť zvyšných Židov putovala do vyhladzovacích táborov a bojujúci Slováci mierili do nemeckých internačných táborov.

Slovensko si tak muselo prejsť bolestivou skúsenosťou pomalého prechodu Východného frontu cez svoje územie. Počas týchto bojov bolo zničených mnoho obydlí, zabitých mnoho civilistov a Nemci rabovali čo sa len dalo. Aj vďaka Tisovi tak padli desiatky tisíc Sovietov a Rumunov počas oslobodzovania nášho územia.

V neposlednom rade, Jozef Tiso bol spoluzodpovedný za perzekúciu rasovo prenasledovaných ľudí, protižidovské zákony a ich násilný odsun na istú smrť. Židia boli najprv okradnutí o svoje práva, majetky, dôstojnosť a potom aj o život. Ej, veru dobre sa žilo vtedajším fašistom, keď okradli jednu celú menšinu. Tiso a jeho fašistický režim urobil všetko preto, aby sa odtransportovaní Židia už nevrátili a… nemali by sa ani kde vrátiť. Celý plán stál na tom, že ovcu zodrali z kože a podhodili ju vlkovi. Jozef Tiso bol spoluzodpovedný za genocídu, proti Židom sa vytvorili silnejšie zákony ako v nacistickom Nemecku a slovenskí fašisti sa Židov chceli zbaviť čo najskôr aj s tým, že nacistom zaplatia 500 mariek na hlavu. Len NECH SA NEVRÁTIA! Wink, wink…

Často sa spomínajú prezidentské výnimky, ktorými chcú fanúšikovia Tisa brániť. Už nepovedia B, že výnimky boli udelené len bohatým Židom, ktorým bola zaslaná faktúra a žili o trochu dlhšie len ak zaplatili. Čistá ryža…

Jozef Tiso sa pričinil o rozbitie Československej republiky, o odstránenie demokratického poriadku a zavedenie fašistického režimu, maril boj slovenského národa proti zradcom a okupantom, spôsobil iným protiprávne ujmy pre rasovú, národnú, náboženskú a politickú príslušnosť, atď.

Jozef Tiso opakovane zradil Československú republiku a opakovane zradil Slovenskú republiku a slovenský národ. Kolaboroval s nacistami, zruinoval krajinu, ktorú sám vytvoril a vohnal nás do vojny so slovanskými národmi a našimi historickými spojencami na západe.

Za toto všetko si zaslúžil povraz.

 

Slovenské národné povstanie (1. diel) – severozápadný smer

Slovenské národné povstanie (2. diel) – juhozápadný smer

Slovenské národné povstanie (3. diel) – severovýchodný smer

Slovenské národné povstanie (4. diel) – severný smer

Slovenské národné povstanie (5. diel) – južný smer

Slovenské národné povstanie (6. diel) – fašistické represálie na Slovensku

Tokajícka tragédia

https://www.facebook.com/olejvladimir/

Teraz najčítanejšie