Denník N

Beátka a vojna

Ilustračná fotka. Zdroj: Návrat
Ilustračná fotka. Zdroj: Návrat

Jedného dňa mi zazvonil telefón. Volal zúfalý kolízny opatrovník zastupujúci pred súdom dieťa v spore rodičov. Rozprával mi o dlhotrvajucom spore v lokalite, kde každý každého pozná, no zároveň tam nie sú krátko, stredno či dlhodobé psychosociálne služby pre dospelých i deti.  Hovoril mi o ťažkostiach v kontaktoch dieťaťa s jeho druhým rodičom. Pýtal sa, či v tom môžeme pomôcť. V tomto kontexte to pre mňa znamenalo „dieťaťu pomôcť“. 

Obaja rodičia súhlasili s mojim návrhom, že budem asistovať pri kontaktoch dieťaťa s druhým rodičom a že dieťa na stretnutia pripravím. Zároveň som požiadala dospelých (rodičov, právnikov i kolízneho opatrovníka), aby rešpektovali, že sa nechám viesť dieťaťom pred asistovanými kontaktmi, počas nich a po ich skončení.

Beátka vo vojne dospelých

Beátku som stretla vo vojne, vo vojne o svoj život. Nie, nezomierala na rakovinu. Ale jej duša sa trápila. Bojovala už niekoľko rokov s niektorými dospelými, aby ju počuli. Keď hovorila slovami, nepočúvali ju. Niektorí dospelí boli vysokí a nedovideli k nej, iní dospelí mali možnosť písať o nej len v paragrafoch, ďalší boli radoví pešiaci s malou mocou a tí najmocnejší boli od nej ďaleko za mnohými dverami.

Bojovala statočne. Niekedy mala vysoké horúčky, potom bolesti brucha. Ale stále ju tí najmocnejší asi nepočuli. Musela pritvrdiť. Začala sa pocikávať, zle spávať a neskôr zajakávať a potom sa nedokázala sústrediť v škole.

Stretla som ju v jej najdôležitejšej vojne – vojne o obyčajné detstvo. Bol to dlhodobý zamotaný vojenský konflikt rodičov o to, kedy a ako bude s tým druhým. Bol to zároveň dlhodobý konflikt medzi ňou a súdmi. Medzi jej svetom a svetom dospelých. Dospelých, ktorí jej vraveli, že bude tak ako rozhodne sudca. Ani poriadne nevedela, kto to ten sudca je, ako vyzerá a prečo sa jej mieša do života. Ale vedela, že stále nerozhodol tak, ako mu na stretnutiach s inými dospelými odkazovala. Aj by za ním osobne šla, ale na súdy vraj také malé deti nechodia.

Ako šiel čas, podlamovali sa jej kolená. Vojna rodičov, neodkladných opatrení súdu a ich vykonateľnosti pokračovala bez ohľadu na to, či mala v škole ťažký deň alebo či išli na výlet. Už nevládala …už nemala chuť nikomu nič vravieť…

Keď v mojom pieskovisku postavila princeznú a dve vojská, ktoré bojujú o jej zámok, bolo mi smutno. Najprv na nich sypala piesok, aby si ju všimli, ale boje neutíchali. Potom princezná povedala: „keď neprestanete, odídem“. Oni bojovali ďalej . Ona chvíľu ešte čakala a potom vzala do svojich 6 ročných rúk figúrku princeznej a odišla s ňou na druhý koniec miestnosti – do samoty.

Myslela som, že ju môžem len vypočuť, smútiť s ňou a dodávať jej sily na našich stretnutiach. Ale potom mi to došlo. Jej princezná ma naučila, že to bude hrozný svet, ak od nás dospelých deti odídu.

O pár dní som napísala príbeh o jej Hlase. Akoby mi jej princezná dala do rúk zosilovač a krídla na ten najdôležitejší let od najbezbrannejších k najmocnejším.

Potom prišlo to, čo bolo treba: „keďže má 6 rokov a jej rozumová vyspelosť…a keďže bol zistený jej názor, súd ho musí brať na zreteľ…“

Ďakujem sudkyni, že ukončila vojnu a že Beátka môže žiť svoj potrebný mier. Ďakujem sudkyni, že rozhodla podľa dieťaťa. A ďakujem princeznej a všetkým deťom, ktoré s nami chcú hovoriť. Prosím, nestrácajte s nami trpezlivosť.

Keď sa dieťa dostane do právneho sporu medzi rodičmi

Dieťa sa v rôznych životných situáciách môže dostať do právneho sporu s rodičmi. Deje sa to najčastejšie po rozvode alebo rozchode rodičov, ak je odobraté zo starostlivosti rodičov, ak je umiestnené mimo vlastného rodinného prostredia a iné. Naša právna úprava už myslí na to, že dieťa má mať zaručené právo sa k svojmu terajšiemu i ďalšiemu životu vyjadriť. A nielen to, ale aby sa tieto vyjadrenia (túžby, obavy, priania) cielene zisťovali a zakomponovávali do rozhodnutí oddelení sociálno-právnej ochrany detí, sociálnej kurately aj do praxe súdov. V posledných rokoch sa Slovensko v tejto oblasti z určitého pohľadu významne posunulo.

Existujú interné usmernenia pre sociálnych pracovníkov i odporúčania pre sudcov. Vyškolilo sa niekoľko stoviek profesionálov v tejto téme. Zariadili sa v rôznej miere deťom priateľsky vyzerajúce priestory v kompetentných inštitúciách. Určite nie celoplošne, určite nie pre každé dieťa, určite nie v každej životnej situácii, ktorá podlieha Zákonu o rodine či Zákonu o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a Mimosporovému súdnemu poriadku.

Doteraz napríklad stále neexistuje jednoduchý leták alebo brožúrka, ktorá by jazykom detí hovorila o tom, kto je sociálny pracovník, sudca, súdne konanie a akým spôsobom môže dieťa dať vedieť, že nie je počuté! Je určite dôležité, aby sme mysleli na rám či obal, ale musíme myslieť už aj na obsah a na to, aby sme ho nielen zaregistrovali, ale skutočne vnímali. Je to dôležité z jediného dôvodu, aby sme v budovaní lepšej spoločnosti a systémov ochrany detí nestratili samotné deti. Aby sme nestratili ich dôveru v svet dospelých.

Dana Žilinčíková, sociálna a psychoterapeutická poradkyňa v oblasti sociálno-právnej ochrany detí

O zisťovaní názoru dieťaťa sa dočítate viac na našej stránke.

Teraz najčítanejšie

Návrat

Sme nezisková organizácia, ktorá od roku 1993 presadzuje a podporuje návrat opustených detí z inštitúcií (detských domovov) do rodín. Našou víziou je prakticky a odborne prispieť k dosiahnutiu takého stavu v spoločnosti, v ktorom všetky deti budú prežívať detstvo v rodinách schopných poskytnúť im bezpečie, starostlivosť a lásku. Všetky opustené deti nájdu útočisko v rodinách ochotných postarať sa o ne. Rodiny s vážnymi problémami dostanú včas potrebnú sociálnu a psychologickú pomoc, aby sa predišlo vážnemu strádaniu ich detí.