Denník N

Poďme to dať už v prvom kole….

Ja viem, že nebude stačiť 51 percent platných hlasov. Veľmi dobre si pamätám prvé priame voľby prezidenta a ten strach, aby ich nevyhral Mečiar. Dnes sa to už zdá neuveriteľné, ale Mečiarova popularita a sebavedomie, kedysi siahala až do nebies. Ako sám bývalý veľký vodca svojim ovečkám vtedy hovoril: „V stredu ste sa modlili zbytočne, pán Boh nebol doma, mal som vládu.“

A tak ústavní právnici dali do ústavného zákona o priamej voľbe poistku. Mohli ju dať do zákona jednoznačnou definíciou podmienok víťazstva v prvom kole, ale to by ten zákon nemohli písať právnici a dokonca ústavní.

Podľa informácii Štatistického úradu je celkový počet oprávnených voličov cca 4.450.000. Čiže nadpolovičná väčšina oprávnených voličov je cca 2.225.000. Možno sa to číslo zdá nedosiahnuteľné, ale ešte nikdy v histórii prezidentských volieb neboli hviezdy a aj všetky prieskumy s výnimkou toho od ABCplus agentúry, tak naklonené tejto možnosti.

A tak som presvedčený, že by sme sa o to mali pokúsiť a ísť všetci v sobotu 16. marca voliť. A voliť s rozumom.

Prečo?

Prvý dôvod
Začnem s najslabším argumentom, ktorý sa často spomína.
Aby sa nezopakoval rok 2004, keď do druhého kola postúpil prekvapujúco, bývalý vedúci Mototechny Ivan Gašparovič namiesto favorita volieb Eduarda Kukana. Aj keď si osobne myslím, že takáto situácia dnes nehrozí. V roku 2004 SDKÚ bez akejkoľvek dohody, arogantne navrhla svojho vyslúžilého ministra Eduarda Kukana. A tak KDH spolu s SMK nominovala Františka Mikloška, ktorý vtedy ešte mal svoje čaro. K tomu sa pridal Martin Bútora, ktorý sa mnohým, vrátane autora tohto blogu, javil ako najlepší kandidát na prezidenta. A ešte tam bol dosluhujúci súdruh prezident Schuster. Čiže bolo viacero prijateľných kandidátov. Zo súčasných kandidátov je po favoritke volieb Zuzane Čapútovej, ako tak prijateľný len František Mikloško. Hoci už dávno bez čara osobnosti, ale stále s olympijskými ideálmi. A to dúfam, že nebude postačovať na významný výsledok.

Druhý dôvod
V minulých voľbách súčasný poslanec Robert Fico vyhral prvé kolo, no v druhom prehral tenisovou terminológiou 6:4. Táto jeho porážka spôsobila, že na niekoľko mesiacov zmizol, vraj za medveďmi. Ak by sa podarilo poraziť ho (resp. jeho kandidáta), už v prvom kole, alebo aspoň v dvoch setoch 6:1 a 6:0, tak by to mohlo spôsobiť oveľa dlhšiu absenciu predsedu medzi normálnymi ľuďmi.
A to je príjemná predstava, nie? A aj medvede by sa asi po zimnej samote potešili…

Tretí dôvod
Posledný rok sa uskutočnili na viacerých námestiach Slovenska demonštrácie proti desivej arogancii moci. Desaťtisíce ľudí, mnohokrát aj v zlom počasí, stáli na námestiach, aby ukázali arogantným papalášom svoju vôľu. Námestia sa vyprázdnili, ľudia odišli, ale väčšina papalášov zostala vo svojich funkciách. Keďže máme „hentú demokraciu“, ako by povedal major Terazky, môžeme sa ich zbaviť len v demokratických voľbách. A aby sme sa jedných zbavili natrvalo a iným, ktorých sa teraz ešte nemôžeme zbaviť, dali šancu zobudiť sa, musí byť teraz tá šupa poriadne silná.
Tak dva a pol milióna hlasov pre najlepšiu prezidentskú kandidátku, by asi silno znelo…

Štvrtý dôvod
Do prvého kola prezidentských volieb je desať dní, čiže nás čaká ešte osem dní prezidentskej kampane pred prvým kolom. Aká asi bude všetci tušíme. Už teraz sa objavujú primitívne útoky plné absurdných argumentov od ešte absurdnejších figúrok.  Krajinou sa šíri nenávisť a špina, ktorá by nemala mať v slušnej krajine miesto. Bohužiaľ zoznam kandidátov obsahuje viaceré mená, pre ktorých je rozsadzovanie špiny a nenávisti jediný spôsob ako dokážu súťažiť. A že tú špinu a nenávisť budú šíriť, si môžeme byť istí. Takže nás pravdepodobne čakajú tri týždne v mediálnych fekáliách.

Je len na nás, aký dlhý čas im na to dáme.

Mohli by sme ho skrátiť o dva týždne.

Piaty dôvod
Tridsiateho marca bude pravdepodobne pekná jarná sobota. Keby sme prezidentské voľby vyriešili o dva týždne skôr, mohli by sme ju stráviť lepším spôsobom ako cestou do volebných miestností. Rovnako aj tisíce ľudí, ktorí budú musieť tráviť celú sobotu vo volebných komisiách.
Mohli by sme tráviť čas na lyžiach, bicykloch, v záhradkách, v prírode alebo kdekoľvek a s kýmkoľvek len chceme.

A večer by sme si mohli v kľude pozrieť správy, v ktorých sa už neobjavujú absurdné figúrky pri ktorých sa slušní a inteligentní ľudia musia cítiť trápne.

 

Hoci to znie ako reklamný alebo motivačný slogan, nič nie je nemožné.

Stačí len v sobotu 16. marca vstať a ísť rozumne voliť…

Teraz najčítanejšie

Juraj Rydzi

projektový manager a projektant v oblasti automatizácie, Mestský liberál a slniečkár.