Denník N

6. marec 1988. Keď padlo rozhodnutie, ktoré narušilo statiku berlínskeho múru

„My v Rakúsku nikdy nezabudneme, že vy na Slovensku ste to začali!“ povedala rakúska reportérka zatknutá počas Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988. Významnosť udalosti z roku 1988, ktorá bola ešte pred „rokom revolúcií“, vyzdvihujú viacerí štátnici, nevnímajúc ani súčasného nemeckého prezidenta. Čo také významné sa odohralo práve dnes, 6. marca 1988 v jednom z petržalských bytov?

Mladý dokumentarista pred pár rokmi natočil zaujímavý dokument s názvom Nikdy nezhasne o Sviečkovej manifestácii z 25. marca 1988. Manifestácia spájala občiansky a kresťanský disent a aj dokument poukazuje na paletu rôznorodosti účastníkov manifestácie.

Skúsme sa pozrieť na deň, ktorý bol podľa môjho názoru rozhodujúci – 6. marec 1988. Nedeľa, niečo po osemnástej hodine. Fedinova ulica v bratislavskej Petržalke. Byt Rudolfa Fibyho.

Byt sa plní priateľmi, ktorí si dôverujú. Ľuďmi, ktorí sa vzájomne informujú o dianí na Slovensku. Povzbudia sa, pozhovárajú, no zároveň plánujú, čo a ako ďalej. Za sebou už majú veľké plánovacie akcie. Sú aktérmi rozsiahlej petície za náboženské slobody. Vydávajú samizdaty, organizujú púte.

V prvom rade však žijú život profesionálov (lekár, matematik…) a život viery, apoštolátu. V srdci majú veľký záujem o človeka, pomáhajú rozvíjať jeho vnútornú slobodu, vzťah s Bohom. A žijú to, čomu ich učil profesor Kolakovič: „Vidieť, posúdiť, konať.“

Medzi nimi je aj štyridsaťročný muž, ktorý na stretnutí referuje o práci medzi bratislavskými vysokoškolákmi. Nedávno sa vrátil z lyžovačky pri Ždiari.

Na tomto fóre predostrie tému zapojenia sa laického apoštolátu do manifestácie: so sviečkou v ruke, za občianske a náboženské práva.

Je ticho.

Skúsme sa vkradnúť do tohto malého bytu a pozrieť sa na niektoré tváre. Vlado Jukl, ktorého považujú za generála, stratéga, mlčí. Zrejme si uvedomuje, že kým nie je ukončená jedna akcia – petícia za náboženské slobody – nie je vhodné vstúpiť do ďalšieho zápasu.

Silvester Krčméry je rovnako ticho… Možno sa po chvíli pozrie na predstaveného Spoločenstva Fatima, ktorým je v tom čase Rudko Fiby. A ten?  Ten po chvíľke ticha povie: „Sviečku a chuť mám…“ Pamätné slová.  V tých slovách je odhodlanie.

Prelomí sa bariéra mlčania. Viacerí sa pousmejú. Zdá sa, akoby práve tieto slová zľahčili silu totalitnej moci, ktorej sa mali vzoprieť. Vzoprieť sa občiansky.  Diskusia pokračovala ďalej… Tých pár minút však znamenalo zrod niečoho veľkého.

Toto malé stretnutie vzácnych osobností bolo prelomové. Ešte prelomovejšia bola práca, ktorú dovtedy vykonávali. Tie malé „krúžky“ (stretká) v tom čase nabrali na masovosti. Nasledovala podpora tajného biskupa Korca i osobné rozhodnutia každého jednotlivca prísť na námestie 25. marca 1988.

Vedomie neutíchajúcej moci komunistického režimu bolo stále hmatateľné. Veď s témou demonštrácii v zahraničí prišiel Marián Šťastný po zákernej vražde ďalšieho kňaza v októbri 1987. Aj matka deviatich detí, idúc na manifestáciu, povedala manželovi: „Ak sa mi niečo stane, postaraj sa o deti.“ Komunistický Husákov režim bol schopný všetkého. Ozbrojené zložky boli vyzbrojené a pripravené zasiahnuť…

Pamätajme si 6. marec 1988, Fedinovu ulicu, byt Rudolfa Fibyho.

Nik vtedy neriešil, že do akcie, ktorá mala byť 25. marca, ostávalo len niekoľko dní. Každý vedel, čo znamená rozhodnutie, slovo, odhodlanie vstúpiť do zápasu s mocou. František Mikloško niesol štafetu tohto odhodlania. Je dobré si ho pripomenúť.

Rakúska reportérka Barbara Coudenhove Kalergi, bývalý americký prezident i súčasný nemecký prezident hovoria o marci 1988 a Sviečkovej manifestácii s úctou a obdivom. Oni vedia, aký tu vládol režim. Režim, ktorý bol zodpovedný za vraždy. Režim, ktorý neinformoval vlastných občanov, keď nás zamorili mračná z Černobyľu (1986). Režim, ktorý na hraniciach vytváral pasce, aby do nich vlákal tých, ktorí chceli utiecť z tejto krajiny. Režim, ktorý bol schopný atentátu na pápeža (1981). Kto taký režim vtedy podporoval?

 

František Neupauer

Zdroj: ŠIMULČÍK, J.: Čas svitania, 2018; NEUPAUER, F: Odvaha so sviečkou v ruke, 2018

 

Teraz najčítanejšie

Fero Neupauer

historik, učiteľ, publicista, Európan, človek na ceste... Pracovne sa venujem prednáškam na VŠZaSP sv. Alžbety o novodobých dejinách i na CZŠ sv. Františka z Assisi. Odborne, v rámci ÚPN, pracujem na téme kolektivizácia, Černobyľ 1986 a nesloboda, Sviečková manifestácia. Dobrovoľnícky práci v OZ Nenápadní hrdinovia (www.november89.eu), ktoré sa venuje témam pamäte prostredníctvom prednášok, didaktiky dejepisu, seminárov pre učiteľov, žiakov a eventom: prevoz fragmentu Berlínskeho múru na Slovensko, Múzeum zločinov a obetí komunizmu, návrh na udelenie Nobelovej ceny za literatúru pre bývalého pol. väzňa a spisovateľa Rudolfa Dobiáša a i.