Denník N

Ženskými očami: MDŽ? Zlezme už zo stromov

Môže žena viesť krajinu? Alebo ešte lepšie: má žena na to, aby vyhrala voľby na Slovensku? Tieto a týmto podobné otázky sa krútia v debatách ostatných dní ako jedovaté vretenice. Vždy ma zaskočí, keď ich položí niekto z ľudí, o ktorých mám vyššiu mienku. Nie sú to totiž otázky o niektorom z aktuálnych kandidátov na prezidenta, je to otázka o nás, o našom videní Slovenska.

Ak niekto túto otázku myslí vážne, musím položiť protiotázku: naozaj vám neprekáža, že ten doktor, ktorý vás uspával pred operáciou a rozhodoval o vašom bytí a nebytí bola anesteziologička? Naozaj vám neprekáža, že ten, kto je s vašim dieťaťom osem hodín denne v škôlke a teda s ním trávi oveľa viac času ako vy, je učiteľka? Naozaj ste v pohode s tým, že banke, v ktorej máte celoživotné úspory šéfuje žena? Že to nie je to isté? A v čom? Existuje nejaký pomyslený zoznam povolaní alebo funkcií, kde nie je žiadúce aby ich robila žena, pretože to odborne nezvládne? A rovno, keby v tom úrade sedela aj astronautka, každý prezident – prezidentka, kdekoľvek na svete vedie prezidentský úrad, má okolo seba tím expertov na protokol, právo, zahraničnú politiku, obranu a ostatné veci. Nikdy nerobí rozhodnutia z brucha podľa toho, ako sa vyspí.

Marie Curie aj Mata Hari

Píše sa 21. storočie. Ženy stáli za mnohými objavmi, reformami, projektmi, osvietenými myšlienkami z ktorých dnes profituje celá spoločnosť. Nebola to napríklad žena, ktorá objavila rádium aj polónium, popísala teóriu rádioaktivity a stála za technikou delenia rádioaktívnych izotopov (Marie Curie Skłodowska)? Nebola to žena – talentovaná matematička, kto sa považuje za prvého počítačového programátora (Ada Lovelaceová)? Nebola to žena, kto sa podieľal na objavení a objasnení molekulárnej štruktúry DNA, RNA, vírusov, uhlia a grafitu (Rosalind Franklinová)? Nebola to žena, ktorá stála pri zrode myšlienky sociálnych domovov (Angela Burdett-Coutts)? Nebola to žena, ktorá rafinovane prešla cez rozum mnohým agentom a politikom (Mata Hari)? Nešli ženy na front s mužmi, aby im v bielych plášťoch zachraňovali životy? Nebojujú vo vojnách? Nenatáčajú oscarové filmy? Nepodávajú strhujúce športové výkony? Nepíšu bestsellery? Vo výpočte by sa dalo pokračovať do zajtrajšieho rána. Zdá sa teda, že ženu ako odborníčku sme ochotní akceptovať na akejkoľvek pozícii. Možno nie je tak dobre zaplatená, možno jej cesta nahor trvá dlhšie, možno musí mať ostrejšie lakte, viac bojovať aby presvedčila, že ako žena to zvládne. Ale zvládne to. A možno by sme skôr mali rozmýšľať nad tým, ako odstrániť tieto bariéry a nie nejaké ďalšie – virtuálne vyrábať.

Angela vie o tom svoje

Keď môžu mať Briti na tróne vyše polstoročia kráľovnú (a opakovane aj premiérku), keď môžu mať panovníčku v Dánsku, keď môže byť najmocnejšou političkou sveta nemecká kancelárka Angela Merkelová, keď môžu mať premiérku v Nórsku a viceprezidentku vo Švajčiarsku, prečo by sme nemohli mať ženy vo vysokých politických funkciách aj my? Prečo vždy, keď to vyzerá tak, že by sme mohli mať napríklad prezidentku sa spochybňuje tento človek rodovými otázkami. Veď si len predstavte, aký nezmysel je spýtať sa: „zvládne ten človek funkciu prezidenta aj keď je muž?“. Isto si ju nikto nepoloží. Že nie sme Švajčiarsko? No asi nie sme – silne pochybujem, že tam niekto kladie v diskusii otázku, či žena – len preto, že je žena môže zastávať nejakú vysokú politickú funkciu. Veď pohlavie alebo príslušnosť k rodu predsa nerozhoduje o inteligencii, osobných kvalitách, morálke či skúsenostiach. A že sú to všetko krajiny, ktoré sú ďaleko pred nami a ešte sme na ich úroveň nedozreli? Tak potom na akej úrovni sa pohybujeme ak už majú prezidentku aj Chorváti a Litovčania a v Srbsku a Rumunsku vedú ženy vládne kabinety? V Estónsku majú nielen prezidentku ale najnovšie, už pár hodín aj predsedníčku vlády. Samozrejme, vyhrá ten, koho si vyberú ľudia. O tom je demokracia, tak to má byť. Nemusíme byť s výsledkom spokojní, ale treba ho prijať. No čo sa nedá akceptovať sú reči o tom, či niekto niečo zvládne preto, že je to žena. A áno, rovnako ma poburuje, keď niekto spochybňuje integritu muža ako zdravotného brata alebo učiteľa v materskej škole. S oboma prípadmi mám osobne len tie najlepšie skúsenosti.

Bez spochybňovania

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) pri príležitosti Medzinárodného dňa žien zverejnil zistenia, podľa ktorých:

  • V krajinách EÚ 28 tvoria ženy 30% národných parlamentov, ale až v 89 %-tách vedú krajinu muži
  • Menej ako jedna z piatich žien vedie najväčšiu politickú stranu

V aktuálnej politickej debate číslo jeden zabúdame na to, že v máji si budeme voliť našich zástupcov a zástupkyne do Európskeho parlamentu. Počet žien v ňom sa od roku 1979, kedy ich bolo 17%, viac ako zdvojnásobil na dnešných 36%. A hoci dnes Európsku komisiu, ktorá má 28 členov tvorí 9 žien, žena doteraz tento úrad nikdy neviedla a väčšinu kľúčových úradníckych pozícii zastávajú muži. Nie som zástancom kvót, ľudia by podľa mňa nemali byť preferovaní na základe príslušnosti k rodu, ale nemali by pre to, či sú ženou alebo mužom byť ani spochybňovaní či diskvalifikovaní. A ak sú, tak sme fakt stále opičí národ, ktorý patrí na stromy.

___

BLOG o ženách, očami ženy, ale nie len pre ženy – je pokusom pozrieť sa na svet inak a zároveň vidieť udalosti, ktoré často rezonujú spoločnosťou len na moment, alebo sú to len drobné postrehy z obyčajného života obyčajnej ženy, manželky a matky.

Teraz najčítanejšie

Silvia Krpelanová

Vyštudovala Katedru žurnalistiky na FiF UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka v tlačovej agentúre SITA, denníku SME a TV Markíza (2004 - 2012). Zúčastnila sa programov: Visegrad Summer School (2006) Advanced European Media Training (2007), Tertio Milenio Seminar on Free Society (2007). Od septembra 2015 pôsobí v RTVS ako dramaturgička a moderátorka relácie Slovensko v obrazoch. Je autorkou Magazínu Bratislava región (Tourist Edition Look At It, 2017 a 2018), ktoré sú dostupne bezplatne v tlačenej aj elektronickej podobe TU. Zaujíma sa aj o témy spojené s rozvojom turizmu a aj preto s radosťou spolupracovala na vytvorení dvoch StoryMáp - Vínne cesty a Vianočné trhy pre región Centrope, ktorý zahŕňa Bratislavu a jej okolie a svojimi aktivitami podporuje rozvoj cezhraničnej spolupráce. Nájdete ich tu a tu. Spolupracuje s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE). Blogy inšpirované témami, ktoré Inštitút sleduje si môžete prečítať na tejto platforme.