Denník N

Diagnóza mentálneho postihnutia ako nástroj vylúčenia

Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku trojnásobne, v niektorých regiónoch až štvornásobne vyšší v porovnaní so zahraničím. Existujú však viaceré indície, že „nálepku“ mentálneho postihnutia, teda závažného a nezvratného poškodenia kognitívnych schopností, dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin.

Diagnóza mentálneho postihnutia zároveň pre väčšinu detí znamená, že základné vzdelanie absolvujú oddelene od svojich rovesníkov a budú mať len obmedzené možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole. Slovenský vzdelávací systém tak systematicky vylučuje desaťtisíce detí a mladých ľudí nielen zo vzdelávania, ale aj z možnosti plnohodnotne sa uplatniť v živote.

Výskyt mentálneho postihnutia u školákov je na Slovensku takmer trojnásobný, v niektorých regiónoch až štvornásobný v porovnaní so zahraničím
Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie schopností, patriacich k celkovej úrovni inteligencie (poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych) [1] a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania [2], čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt mentálneho postihnutia medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 % [3]. Na Slovensku je však počet detí s diagnózou MP dlhodobo takmer trojnásobne vyšší. V školskom roku 2018/2019 navštevovalo základné školy 21 988 žiakov a žiačok s diagnózou MP, čo predstavuje až 4,64 % všetkých žiakov základných škôl.

Vysoký počet detí s diagnózou MP nie je prítomný naprieč celým Slovenskom. Viac ako 70 % detí s takouto diagnózou žije v troch krajoch: v Prešovskom (28 %), Košickom (27 %) a Banskobystrickom (15 %) [4]. V Košickom a Prešovskom kraji tvoria deti s diagnostikovaným MP takmer 8 %, v Banskobystrickom viac ako 6 % žiakov základných škôl, zatiaľ čo napríklad v Bratislavskom kraji má MP diagnostikované iba 1,3 % žiakov základných škôl.

Graf 1: Podiel žiakov s diagnózou mentálneho postihnutia na celkovom počte žiakov základných škôl v jednotlivých krajoch

Zdroj: To dá rozum, na základe údajov CVTI SR [4]

Veľa detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím pochádza z vylúčených rómskych lokalít
Vysoký podiel detí s diagnózou MP v troch krajoch pravdepodobne súvisí s tým, že tam žije väčšina Rómov (takmer 80 %) [5]. Na to, že časti rómskych detí je diagnostikované mentálne postihnutie aj keď ho reálne nemajú a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie [6], medzinárodné organizácie [7], Európska komisia [8], ako aj štátna školská inšpekcia [9], verejná ochrankyňa práv [10], či Metodicko-pedagogické centrum [11]. Podľa najnovších údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie [12]. Zároveň, deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria až 71,2 % žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a 41,7 % žiakov špeciálnych škôl, hoci ich celkové zastúpenie v populácii žiakov základných škôl je len 12,3 % [12].

Aj na základe tlaku spomínaných inštitúcií a organizácií dochádza v praxi k čiastkovým zmenám, ktoré sa prejavili v miernom poklese detí s diagnostikovaným MP v základných školách. Za ostatné tri roky sa znížil z 5,35 % detí v školskom roku 2015/2016 na súčasných 4,64 % detí v školskom roku 2018/2019 (celkovo o takmer 2 400 detí) [13]. Na základe kvalitatívnych dát, získaných v rámci projektu To dá rozum, sú niektoré poradne pri stanovovaní diagnózy MP v prípade rómskych detí obozretnejšie a riadia sa odporúčaniami Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorý je zodpovedný za ich metodické usmerňovanie.

Avšak aj napriek odporúčaniam, spočívajúcim napríklad v nemožnosti stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste [14], v rámci kvalitatívnych rozhovorov bola zaznamenaná aj opačná prax. Respondenti poukazovali najmä na problematickosť stanovenia diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia dieťaťa, vykonávanie testovania v inom ako materinskom jazyku dieťaťa bez zabezpečenia tlmočenia, na celkovo silné zastúpenie jazykovej zložky v používaných testových batériách, ako aj na predsudky zo strany niektorých pracovníkov poradenských zariadení. Ako sa vyjadrila špeciálna pedagogička základnej školy, „je nejaká batéria testov, ktorá je 30 ročná a tie testy sú postavené silne na jazykovej zložke. Dieťa, ktoré je zo sociálne slabo podnetného prostredia, to nemá šancu spraviť, aj keď má intelekt v norme.“ Riaditeľka základnej školy v rámci individuálneho rozhovoru opísala svoje skúsenosti s poradenskými zariadeniami nasledovne: „Môj osobný názor je, že ak dostali meno, ktoré bolo evidentne rómske, tak mali k tomu aj taký prístup. […] V takmer všetkých správach bolo napísané, že dieťa má mentálnu retardáciu a odporúčajú vzdelávanie v špeciálnej škole. Tým pádom ich práca skončila, ak ich chceš vzdelávať v základnej škole, tak ti nepomôžu nijak. Z ďalšej poradne sa tiež divili, keď sme chceli podrobnú diagnostiku k dysgrafii a k dyslexii. Ja neviem, či každý v tomto štáte očakáva, že keď dieťa zaostáva a pochádza zo znevýhodneného prostredia, tak musí mať automaticky mentálnu retardáciu, ale mňa to už začína strašne, strašne hnevať. “ Zo strany niektorých respondentov z poradenských zariadení bola prítomná snaha vysvetľovať výsledky diagnostiky a odporúčaných foriem vzdelávania nepripravenosťou bežných škôl na prácu s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorú musia poradne zohľadniť. Ako sa vyjadril pracovník centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie: „Ono to nemusí byť naozaj čistá mentálna retardácia, v zmysle nejakej patológie alebo poruchy centrálnej nervovej sústavy. […] Ale my, keď to dieťa zasadíme do prostredia v takzvanej inklúzii, nemáme na to vytvorené podmienky. To dieťa dosahuje podstatne menší úspech ako by dosahovalo v špeciálnom zariadení.“

Väčšina detí s diagnózou mentálneho postihnutia sa vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov
V súčasnosti sa väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu, deti s mentálnym postihnutím sú skupinou, v prípade ktorej je najčastejšie volená oddelená forma vzdelávania.

Graf 2: Formy vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením v základných školách v školskom roku 2018/2019

Zdroj: To dá rozum, na základe údajov CVTI SR [4]

Vzhľadom na vysoký počet detí s diagnózou mentálneho postihnutia tak tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried (až 88,3 %) a špeciálnych škôl (75,4 % žiakov) [4]. Problematickosť oddelených foriem vzdelávania spočíva najmä v obmedzených možnostiach kontaktu s prirodzenou rovesníckou skupinou detí, čo následne limituje možnosti detí na budúce samostatné fungovanie v spoločnosti.

Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Na základe kvalitatívnych dát získaných v projekte To dá rozum, za problematické považujú učitelia najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Ako sa vyjadril riaditeľ základnej školy, „pri mentálnom postihu je problém ten, že to dieťa väčšinou, aj keď je nejaký A- variantový [s ľahkým mentálnym postihnutím], postupuje podľa iných učebných osnov.“ Problémy sa podľa viacerých respondentov prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva. Ako sa vyjadrila špeciálna pedagogička zo základnej školy, „mentálne postihnutie je veľmi náročné. Dokážeme to zintegrovať na prvom stupni, na druhom to nie je možné.“ Takéto nastavenie škôl potvrdila aj zástupkyňa organizácie, ktorá sa venuje rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením: „niekedy vás aj zoberú do tej bežnej školy, že spravme im po vôli, tú integráciu aspoň na tom prvom stupni, veď ešte nejde „o veľa“. Ale potom sa urobí znova rediagnostika a odchádzajú na špeciálnu školu.“ Ako však poukázal vedúci pracovník poradne, učitelia by mali prekonať predstavu, že všetky deti v triede musia na vyučovaní robiť to isté a zvládať to isté učivo: „učitelia nemusia prebrať so všetkými žiakmi všetko, preberajú sa zemiaky, proste treba zvoľniť. Dieťa, ktoré má mentálne postihnutie nebude riešiť kvadratické nerovnice, ale stále sa bude učiť prechod cez desiatku alebo počítať s kalkulačkou jednoduché veci. Ale dá sa to.“ V susednej Českej republike napríklad problém s odlišnosťou učebných osnov vyriešili v roku 2016 zjednotením kurikula pre základné školy a zrušením prílohy rámcového vzdelávacieho programu, určenej pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím [15].

Preferovanie oddelených foriem vzdelávania pre skupinu detí s diagnostikovaným MP sa potvrdilo aj v dotazníkovom prieskume, realizovanom v rámci projektu To dá rozum na reprezentatívnej vzorke materských, základných a stredných škôl. Ako je zrejmé z nasledujúceho grafu, na jednej strane si viac ako polovica respondentov z radov riaditeľov, pedagogických aj odborných zamestnancov myslí, že v prípade detí s ľahkým MP je vhodnejšou formou oddelené vzdelávanie v skupine detí s rovnakým postihom (v špeciálnej triede alebo špeciálnej škole) v porovnaní s tretinou respondentov, ktorá preferuje začlenenie detí s MP do bežnej triedy. Keď sa však pozrieme na odpovede cez optiku školy, ktorú by deti mali navštevovať, zistíme, že až takmer 70 % respondentov považuje za vhodnejšiu bežnú základnú školu (resp. v bežnú alebo špeciálnu triedu). Bežné základné školy sú teda vo väčšej miere otvorené prijatiu a vzdelávaniu detí s ľahkým MP a s dostatočnou podporou by tak mohli vzdelávať väčšiu časť detí s MP než je dnešných 42,7 %.

Graf 3: Názory na vhodnú formu vzdelávania pre deti / žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím podľa respondentov z bežných materských, základných a stredných škôl

Zdroj: Dotazníkový prieskum To dá rozum (2018), realizovaný na reprezentatívnej vzorke 4032 respondentov (riaditeľov, učiteľov, odborných zamestnancov a asistentov učiteľa) z bežných materských, základných a stredných škôl

Deti s diagnózou mentálneho postihnutia nemôžu dosiahnuť stredoškolské vzdelanie
Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Na základnej škole totiž získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1, teda prvého stupňa základnej školy) [16]. Po jej ukončení môžu študovať iba na praktickej škole alebo odbornom učilišti, v ktorých sa žiaci pripravujú „na výkon jednoduchých pracovných činností“ [17], pričom najvyšším možným vzdelaním, ktoré môžu dosiahnuť, je nižšie stredné odborné vzdelanie. Možnosť ďalej pokračovať vo vzdelávaní je tak pre nich navždy uzatvorená.

Na tento problém reagovala v minulom roku aj vláda, ktorá poverila Ministerstvo školstva do marca 2019 predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl [18]. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie. Hoci ide o pozitívny krok, žiaci s diagnostikovaným mentálnym postihnutím stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie (tzv. nižšie stredné vzdelanie na úrovni ISCED2), ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium. To predstavuje významne limitujúci faktor na trhu práce, keďže ľudia bez úplného nižšieho stredného vzdelania patria medzi osoby s najvyššou mierou nezamestnanosti – v populácii osôb s neukončeným nižším stredným vzdelaním je nezamestnaný takmer každý druhý jednotlivec (45 %) [12].

Záver:
V základných školách na Slovensku je v súčasnosti takmer 22 tisíc detí, ktoré majú diagnózu mentálneho postihnutia. Obmedzovaním ich možností na dosiahnutie kvalitného vzdelania mrháme nemalým ľudským potenciálom, a zároveň zásadným spôsobom ohrozujeme životné šance tisícok detí. Ako totiž ukazujú príbehy rómskych detí, ktoré na Slovensku chodili do špeciálnej školy a po presťahovaní sa do zahraničia úspešne absolvovali bežné základné aj stredné školy [19], je potrebné prestať hľadať chybu v nich a ich rodinách, ale začať riešiť nedostatky súčasného slovenského vzdelávacieho systému. A ako naznačujú výsledky prieskumu To dá rozum, jednou z ciest môže byť komplexná podpora bežných škôl tak, aby boli schopné efektívne vzdelávať deti s rozmanitými potrebami bez toho, aby museli dostávať „diagnózu“ mentálneho postihnutia.

Miroslava Hapalová
analytička projektu To dá rozum

Článok je skrátenou verziou kapitoly Problematické aspekty diagnózy ľahkého mentálneho postihnutia v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19082218430002ker0/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

[1] Národné centrum zdravotníckych informácií (2016). Medzinárodná klasifikácia chorôb (10. Revízia). MKCH-10- SK-2016. Dostupné na: www.nczisk.sk/Documents/aktuality/MKCH_10_01012019.xls

 [2] WHO (2018).  International Classification of Diseases (11th Revision). Dostupné na: https://icd.who.int/browse11/l-m/en#/http%3a%2f%2fid.who.int%2ficd%2fentity%2f605267007

[3] MAULIK,  P.K. a kol. (2011). Prevalence of intellectual disability: a meta-analysis of population – based  studies. Research in developmental disabilities, 2011, 32.2: s. 419 – 436.

[4] CVTI SR (2019). Štatistická ročenka 2018/2019. [cit. 2019-02-12]. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia.html?page_id=9580

[5] UNDP (2014).  Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013. Dostupné na: https://www.minv.sk/?atlas_2013

[6]  Napríklad Rómsky vzdelávací fond : FRIEDMAN, E. a kol. (2009). School as Ghetto. Budapest: Roma Education Fund.; Amnesty International a Rómsky vzdelávací fond (2017). Lekcia z diskriminácie : Segregácia rómskych detí v základnom vzdelávaní v Slovenskej republike. Dostupné na: http://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2017/02/Amnesty-report-Slovak-WEB.pdf

[7] UNDP (2012). Správa o životných podmienkach rómskych domácností 2010. Dostupné na: https://www.employment.gov.sk/files/undp-sprava-2010_na-web.pdf

[8] Neprimerane vysoký podiel rómskych detí medzi deťmi s diagnostikovaným mentálnym postihnutím a ich následná segregácia do systému špeciálneho školstva boli jedným z dôvodov, kvôli ktorým začala v roku 2015 Európska komisia konanie voči Slovensku za porušenie Smernice o rasovej rovnosti.

[9] Štátna školská inšpekcia (2016). Správa o stave vytvárania predpokladov na zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách v školskom roku     2015/2016 v SR. Dostupné na: http://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/SPRAVY/2016/UZP_INKL_2015_2016_SR.pdf

[10] Kancelária verejného ochrancu práv (2013). Správa verejnej ochrankyne práv o uplatňovaní práva na vzdelanie detí/žiakov príslušníkov rómskej národnostnej menšiny so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Dostupné na: http://www.vop.gov.sk/files/Sprava%20VOP-Vzdelavanie%20Romov.pdf

[11] ROCEPO (2016). Prieskum o postavení žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia v základnej škole. Prieskum ROCEPO 2015-ZŠ.

[12]  Úrad hodnoty za peniaze a Inštitút vzdelávacej politiky (2019). Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Priebežná správa. Dostupné na: https://www.minedu.sk/revizia-vydavkov-na-skupiny-ohrozene-chudobou-alebo-socialnym-vylucenim-2019/

[13]   CVTI SR (2009 – 2018). Štatistická ročenka 2009/2010 – 2018/2019. Dostupné na: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia.html?page_id=9580

[14] Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (2018). Metodická informácia pre odborných zamestnancov poradenských zariadení : Posudzovanie kognitívneho vývinu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Dostupné na: http://www.vudpap.sk/sub/vudpap.sk/images/galeria-1/2018/pkvdszp/metod_info_pre_c4p_11.2018.pdf

[15] MŠMT ČR (2016). Opatření ministryně školství, mládeže a tělovýchovy, kterým se mění Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání. Dostupné na: www.msmt.cz/file/37053_1_1/

[16] MŠVVŠ SR (2016). Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím pre primárne vzdelávanie. Dostupný na: http://www.statpedu.sk/files/sk/deti-ziaci-so-svvp/deti-ziaci-so-zdravotnym-znevyhodnenim-vseobecnym-intelektovym-nadanim/vzdelavacie-programy/vzdelavacie-programy-ziakov-so-zdravotnym-znevyhodnenim-vseobecnym-intelektovym-nadanim/zakladne-vzdelavanie-primarne-vzdelavanie-nizsie-stredne-vzdelavanie/vp_pre_ziakov_s_mentalnym_postihnutim.pdf

[17] Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 99, ods. 1 a § 100, ods. 4.

[18]  Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 525 z 20. novembra 2018 k Informácii o opatreniach na posilnenie uplatnenia marginalizovaných skupín na trhu práce. Dostupné na: http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-17107?prefixFile=u_

[19]  https://www.tyzden.sk/rozhovory/49515/mama-nechapala-preco-chodim-do-skoly-teraz-ma-posiela-na-univerzitu/

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/