Denník N

Riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková: „Už nemáme čas na sympatické a pomalé kroky zodpovedných“

Ivana Kohutková, riaditeľka Greenpeace

Témam ekológie a ochrany životného prostredia sa venuje prakticky celý život. Študovala environmentálnu ekológiu v Nitre a environmentálny manažment a plánovanie v Bratislave. Ďalšie študijné pobyty absolvovala na Viedenskej univerzite a na Univerzite v Hradci Králové. Po ukončení štúdií pôsobila ako odborná pracovníčka v špecializovanom chemickom laboratóriu. Profesionálne začala v Greenpeace Slovensko pracovať v roku 2016. Pôsobila v kampani zameranej na toxické znečistenie a koordinovala medzinárodný projekt venujúci sa práci s nebezpečnými chemickými látkami. Šéfkou slovenskej pobočky Greenpeace je od roku 2017. IVANA KOHUTKOVÁ

 

Najskôr globálna otázka: aké sú podľa Greenpeace najväčšie výzvy v oblasti životného prostredia na našej planéte?

Klimatická zmena. To je najväčšia výzva, ktorej ako ľudstvo čelíme. Od nej sa odvíjajú ďalšie problémy, napríklad extrémne výkyvy počasia, topenie ľadovcov, suchá, zmeny v poľnohospodárstve alebo úbytok biodiverzity. Nie som si istá, či si skutočne uvedomujeme, že od stavu životného prostredia závisí náš život. Myslím, že je nezodpovedné, ak niektorí lídri spochybňujú tento stav. Nedivme sa, že ľudia na túto kritickú situáciu reagujú  hlasnejšie, než  je spoločnosť zvyknutá. A nemám teraz na mysli len protest aktivistov a aktivistiek Greenpeace, ktorí minulý rok vyvesili transparent „Skončite dobu uhoľnú“ na ťažobnej veži v Novákoch. Belgicko, Nemecko, Švédsko či Austrália. Všade tam stredoškoláci vyšli do ulíc a bojujú proti zmene klímy. Už nemáme čas na sympatické a pomalé kroky zodpovedných. Ako hovoria študenti a študentky, je čas, aby sme začali panikáriť. Preto dúfam, že nebudeme ľahostajní voči sebe samým a voči ďalším generáciám, ktorým ide o budúcnosť. Ak si toto neuvedomíme, prehrali sme a prehrali tí, ktorí tu ostanú po nás.

 

A viac lokálne: na akých témach pracuje vaša organizácia v rámci Slovenska?

Momentálne sa sústreďujeme na ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku, predovšetkým v oblasti Hornej Nitry. Jednak preto, že životné prostredie a zdravie obyvateľov regiónu je uhlím výrazne zasiahnuté. Horná Nitra je rovnako jeden z pilotných projektov Európskej komisie pre transformáciu uhoľných regiónov. Útlm uhlia prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov a k plneniu klimatických cieľov. Je teda načase, aby vláda čo najskôr vyhlásila konkrétny dátum útlmu uhlia na Slovensku. Tá sa tvári, že tento cieľ splnila v decembri minulého roku, keď schválila dokument tzv. nového všeobecného hospodárskeho záujmu. Ten hovorí o tom, že od roku 2023 nebudeme dotovať spaľovanie a s tým súvisiacu ťažbu uhlia. Mnohí si preto myslia, že s koncom dotácií príde aj koniec uhlia. Bohužiaľ, nie je to tak. Ťažobná spoločnosť HBP stále tlačí na otvorenie 12. ťažobného poľa v Novákoch, no o tomto už nikto nehovorí. To by predĺžilo ťažbu uhlia na hornej Nitre do roku 2034 a malo by katastrofálny vplyv na krajinu regiónu. Rovnako sa vôbec nespomína pokračovanie v ťažbe uhlia v bani Čáry na Záhorí. Ide tak o zavádzanie ľudí, predovšetkým tých, ktorí žijú na Hornej Nitre. Tí na to doplatia najviac. Rada by som verila, že vláda uprednostní záujmy obyvateľov pred záujmami súkromnej ťažobnej firmy.

 

Na záver úplne konkrétne: aké konkrétne kroky v prospech životného prostredia môže spraviť každý z nás?

Všetko sa začína uvedomením si dôsledkov vlastnej spotreby vo všetkých oblastiach nášho života. Či už ide o nakupovanie, jedlo, cestovanie alebo produkciu odpadov. Ja sa sama seba pravidelne pýtam: Naozaj zjem všetko, čo dávam do košíka? Potrebujem tieto šaty, telefón, auto? Všímam si, odkiaľ pochádzajú výrobky, ktoré si kupujem a tiež vyhodnocujem, koľko z toho vyhodím do koša. No a snažím sa hľadať alternatívy.

Lebo pravdou je, že spotrebúvame viac ako v naozaj potrebujeme. Potom si tiež myslíme, že je dôležité, aby sme sa zaujímali, čo sa deje v našom okolí a celkovo na Slovensku.

Všímať si, ako sa správajú napríklad súkromné firmy v oblasti životného prostredia. Apelovať  na zodpovedných, ak nekonajú v prospech obyvateľov a ochrany ich životného prostredia. A to, čo sa ukazuje ako najúčinnejšie, je podľa mňa odvaha ozvať sa. Vždy, keď sa deje neprávo. Myslím si, že keď každý z nás preberie zodpovednosť za stav našej krajiny a za vlastný život, máme dobrú šancu na zmenu v prospech životného prostredia. A ak ani toto nebude stačiť, vždy môžeme vstúpiť do politiky a ovplyvňovať tak smerovanie Slovenska.

 

 

Ste z okolia Prievidze? Pozývame vás na diskusiu s Ivanou Kohutkovou a vedúcim protiuhoľnej kampane Greenpeace Radekom Kubalom počas filmového festivalu Jeden svet! Vo festivalový piatok 15. marca program začína o 16:00 dvomi tématickými filmami Biomasaker a Aktivistka. Diskusia začne o 17:45.

Jeden svet 2019 v Prievidzi

Tešíme sa na stretnutie 11. až 16. marca v Dome kultúry v Prievidzi! Kompletný program a viac informácií nájdete na našej stránke www.jedensvet.prievidza.net.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie