Spomienka
v množnom čísle
Tohtoročné Oscary mali najnižšiu sledovanosť vo svojej histórii. Veľmi symbolické, že práve tohtoročné. Toľko umenia…
Musím sa priznať, že už vlani som sa priblížila k dobrým dávnym zvykom sledovať trochu pozornejšie novinky vo filmovom svete. Prečo? Uvidela som fotku Garyho Oldmana a okamžite som sa rozhodla, že Churchilla musím vidieť. A uvidela som – rovno v premiére v Trnave. Báječný koncert.
Niečo obdobné tento rok… Rami Malek – do tretice na tomto blogu potlesk Kráľovnej a rovno do neba.
A predsa. Občas sa človeku ešte pridá.
Kto si totiž pozrel hoci len záznam, zažil po rokoch príchod na scénu v podaní veľkej pani režisérky, autorky, speváčky, herečky a najmä nesmierne talentovanej osobnosti Barbry Streisand. Aká ikona The way we were… úsmev,
Dokonca mohol zažiť prekvapenie zo seba samého… Pri ďakovných slovách Lady Gaga tak povzbudzovala nevzdať sa sna… Zaslúžila si to miesto s nejednou slzou. Spolu s Bradley Cooperom skutočne zaspievala najlepšie naživo na Oscaroch a to si už niečo, vrátane U Tube, pamätám. Film Star is Born má príliš veľa chýb… Zásadne zlý strih. Je to v podstate nepozerateľný, zbytočný remake asi nedostatočne sebavedomého, a pritom príjemného mužského talentu Coopera…
Niektoré veci potrebujú pravý okamih, aby nás strhli. Viď zaujímavé „retro“ duetu, ktoré pristálo po nečakanej noci, v oblaku klebiet o tajnej láske, chémii alebo hereckom majstrovstve, na prvom mieste amerického Billboard 100.
Hollywood ešte stále dokáže vrátiť skrze pocit tam, kde nás dokáže vrátiť len čas… Nemusíme sa báť ničoho, ani umelej inteligencie, pokiaľ sme schopní umenia naživo.
