Ľubica Janovičová: „Na Slovensku máme kvalitných vedcov napriek všetkým problémom, ktoré teraz rezonujú v médiách. Pokladám za veľmi dôležité to, že sa nám títo dobrí vedci nevytratili.”

Ako si sa o súťaži Zvedavec roka dozvedela? Čím ťa táto iniciatíva zaujala?
O súťaži Zvedavec roka som sa dozvedela od kolegov na ústave. Oni boli nielen mojou motiváciou prihlásiť sa do súťaže, ale aj veľkou pomocou pri fotení súťažnej fotky. Doposiaľ som sa nikdy súťaže na facebooku nezúčastnila. Myslím si, že častokrát takéto iniciatívy vedú k tomu, že majú vedci možnosť sa o sebe navzájom dozvedieť viac. Podobne mala možnosť dozvedieť sa o vede na Slovensku viac aj širšia verejnosť, možno aj mladí ľudia so záujmom o vedu.

Aká bola tvoja cesta k PhD štúdiu? Prečo si sa rozhodla robiť PhD na Slovensku?
Moja cesta k PhD sa začala v dobe, keď som sa rozhodovala pre magisterské štúdium a pre diplomovú prácu. Svoje bakalárske štúdium som absolvovala na zahraničnej univerzite v Anglicku. Anglicko je jednou z krajín, kde je netradičné automaticky pokračovať z bakalárskeho štúdia na magisterské. Podľa ich príkladu som sa zaujímala skôr o prácu, avšak po návrate na Slovensko som zistila, že je prakticky nemožné nájsť si prácu v aspoň príbuznom obore. PhD štúdium v zahraničí nie je jednoduché, v mnohých krajinách sa za štúdium platí alebo je potrebné získať financovanie. Aj domáci študenti v Anglicku niekedy odkladajú postgraduálne štúdium a pokračujú v ňom až po pár rokoch praxe. Má to samozrejme aj výhody aj nevýhody. Nakoniec som sa rozhodla pre magisterské a doktorandské štúdium na Slovensku a zatiaľ neľutujem. Výberom mojej diplomovej práce na Ústave Molekulárnej Biomedicíny som sa ocitla medzi ľuďmi, ktorí majú veľmi radi vedu. Nakoniec sa mi to tak veľmi zapáčilo, že som sa rozhodla pokračovať aj na PhD štúdium. Štúdium v Anglicku mi samozrejme dalo veľmi veľa. Naučila som sa tam veľa vecí, ktoré by som sa inak nemala možnosť naučiť.

Čomu sa v rámci svojho PhD venuješ?
V rámci môjho PhD štúdia sa venujem výskumu extracelulárnej DNA. Extracelulárna DNA je DNA nachádzujúca sa mimo buniek, kde sa dostáva v dôsledku bunkovej smrti. Existujú štúdie, ktoré poukazujú na úlohu extracelulárnej DNA v patológii mnohých ochorení. Preto sledujeme vplyvy tejto DNA v zvieracích modeloch sepsy, zlyhania pečene ako aj u zdravých myší alebo potkanov. Jedným z našich hlavných záujmov sú enzýmy štiepiace DNA, nazývané DNázy, ktoré sú aktívne pri týchto modeloch chorôb. Väčšina štúdií, ktoré sa zaoberajú extracelulárnou DNA, sa nezameriava na DNázovú aktivitu. Nás zaujíma to, čo sa deje s extracelulárnou DNA v zmysle jej odstraňovania alebo toho, či je rezistentná štiepeniu DNázami. Doterajšie štúdie ukázali, že podanie DNázy pri sepse, zlyhaní pečene ale aj v iných modeloch chorôb u zvierat znižuje extracelulárnu DNA a znižuje poškodenie tkanív. Využitie aktivity týchto enzýmov by mohlo mať dôležité terapeutické uplatnenie.

Čo vnímaš ty, ako PhD študentka, ako najväčší(e) problém(y) slovenskej vedy?
Nie je jednoduché posúdiť problémy slovenskej vedy. Ja ako študent, ktorý študoval aj v zahraničí, dosť vnímam problémy vo fungovaní školstva. Ďalšími z problémov, ktoré vnímam, sú často aj nízke nároky alebo očakávania od vedcov a financovanie vedy. Naopak, mnohé veci, ktoré by mohli byť jednoduché, sú komplikované. Obyčajné objednanie chemikálie podlieha verejnému obstarávaniu. Systém, ktorý toto rieši, je zdĺhavý a niekedy nakoniec vedie ku nešťastne predraženým chemikáliám, prípadne neadekvátnym alternatívam.

Čo vnímaš ako najväčšie deficity podpory PhD štúdia na Slovensku?
Nedostatkom PhD štúdia je to, že študenti na Slovensku nemajú nárok na sociálne a dôchodkové poistenie. Znamená to, že PhD študenti nemajú nárok na materskú a štúdium sa nepočíta ani do odpracovaných rokov. Návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý riešil túto situáciu, bol minulý rok zamietnutý. Aj tento nedostatok môže byť dôvodom na odchod študentov za PhD štúdiom do zahraničia.

Prečo si myslíš, že tak veľa ľudí odchádza robiť PhD do zahraničia?
Je pre mňa ťažké povedať, čo je tým najčastejším dôvodom štúdia v zahraničí. Poznám ľudí, ktorí mali veľmi rôzne dôvody. Niekedy je to cesta za kvalitou vzdelania alebo prestížou zahraničných univerzít. V iných prípadoch to môže byť aj cesta za odborom, ktorý na Slovensku nie je dostupný, ako napr. morská biológia. Veľkú skupinu ľudí tvoria aj tí, ktorí sa chcú zlepšiť v jazyku, takže študujú v cudzom jazyku. Veľa ľudí odchádza za lepšími životnými podmienkami. V Anglicku som sa stretla s ľuďmi z Bulharska, Poľska, ale aj Grécka, ktorí tam študovali s úmyslom zamestnať sa po skončení štúdia.

Ako si myslíš, že by sa táto situácia dala zmeniť?
Jediným spôsobom, ako situáciu riešiť, je to, že budeme o nej diskutovať a upozorňovať na ňu. Je ale dôležité, aby sme my študenti a vedci upozorňovali na to, čo nefunguje, a vyjadrili sa k tomu, čo je v poriadku. Verím tomu, že spoločná diskusia aj tých najťažších problémov povedie k akceptovateľnej zmene.

Aké sú tvoje plány po skončení PhD štúdia?
Po skončení PhD štúdia by som chcela aj naďalej zostať vo vede. Veda ma nesmierne baví. Zatiaľ nemám presné plány, ale mám veľa nápadov. Som študentkou druhého ročníka na PhD štúdiu, takže mám ešte trochu času na premýšľanie a hľadanie toho, čo ma baví.

Čo pokladáš za najväčší úspech slovenskej vedy?
Je ťažké vybrať si jeden objav, odbor alebo tím vedcov. Verím tomu, že na Slovensku máme kvalitných vedcov napriek všetkým problémom, ktoré teraz rezonujú v médiách. Pokladám za veľmi dôležité to, že sa nám títo dobrí vedci nevytratili. S veľkým odchodom ľudí do zahraničia veda na Slovensku isto stráca špičkových vedcov. Preto som veľmi rada, že stále vidím múdrych mladých ľudí, často študentov, ktorí sa zaujímajú o vedu.

A na záver: Kto je tvoj najväčší vzor?
Popravde, nemám vzor- jedného človeka alebo vedca. V zahraničí, ale aj doma máme veľa dobrých vedcov. Napriek tomu, je pre mňa neosobné vybrať si za vzor človeka, ktorého dobre nepoznám. Možno to bude znieť ako klišé, ale mojim najväčším vzorom a zdrojom nekončiacej inšpirácie, motivácie a odhodlania sú moji kolegovia. Asi ešte nikde som sa nestretla s toľkými múdrymi mladými ľuďmi, zapálenými pre vedu, ako u nás na ústave. Vo vede sa často stretávame s frustráciou, keď veci nefungujú tak, ako by sme chceli alebo sa proste nedarí. Aj keď spolupráca nie je niekedy pre menej spoločenských vedcov jednoduchá, títo úžasní ľudia ma vždy dokážu povzbudiť, posunúť ďalej, ale hlavne veľa naučiť.

Ďakujeme za rozhovor :)

1. Rozhovor s Ľubicou Janovičovou pripravila Dominika Truban

Fotografia je z archívu Ľubice Jančovičovej