Denník N

Poľnohospodárstvo a ekológia spolu môžu ušetriť milióny

Dnes by som rád vyvrátil mýtus, že poľnohospodárstvo a ekológia stoja na opačných stranách.

Nižšie si môžete prečítať príklad zo Slovenska, kde ide ekológia a poľnohospodárstvo spoločne za jedným cieľom.
Výsledok sú aj ušetrené milióny.

Až milión eur sa muselo vynaložiť len na povolenú chemickú likvidáciu hraboša poľného, ktorý sa v roku 2014 v Trnavskom kraji premnožil tak, že zlikvidoval obrovské množstvo. S týmto riešením som sa však neuspokojil a v tej dobe som okamžite nadviazal spoluprácu s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre a následne aj spoluprácu so Štátnou ochranou prírody SR.

Čitateľom to nemusí prísť nijak významné, ale takáto spolupráca bola predtým nemysliteľná.  Vďaka tomu už neriešime len dôsledky, ktoré sa môžu vyšplhať na milióny eur, ale od roku 2015 Katedra ekológie a environmentalistiky UKF v Nitre monitoruje hraboša poľného na vybraných územiach Trnavského kraja. Vytvorili sme partnerstvo, ktoré je prospešné pre všetkých: pre poľnohospodárov, výskumníkov, ale hlavne pre prírodu. Má to ďalekosiahle prínosy.

Asi predpokladáte správne, že výskumníci UKF v Nitre nemonitorujú modelové územia len tak. Zisťujú aktuálnu veľkosť populácie a robia krátkodobé predpovede jej vývoja v nasledujúcom období. Sledujú porasty lucerny, ktorá predstavuje celoročný problém, repky ozimnej a pšenice. Keby nebolo ústretového prístupu viacerých poľnohospodárov, ktorí si uvedomujú význam tejto spolupráce, nebolo by niečo takéto možné.

Hraboš poľný nie je nejaký nevinný škrečok. Len sám jedinec skonzumuje približne 4,5g obilia a 22,6g zelených častí rastlín za deň, čo predstavuje približne 1,6kg obilia a 8,2kg zelených častí rastlín za rok. Ak na 1 ha pripadá aspoň 3000 takýchto jedincov, môžeme hovoriť o premnožení. Takýto počet hrabošov skonzumuje obrovské množstvo úrody bez akejkoľvek námahy.

V typicky odlesnenej poľnohospodárskej krajine je výskyt hraboša prirodzeným dôsledkom, keďže tu nachádza optimálne životné podmienky. Rýchlo sa rozmnožuje: samica môže mať počas roka až štyri vrhy po dve až desať mláďat a tie môžu pohlavne dozrieť už po štyroch týždňoch. Jeho šance na prežitie v zime znižuje len mokré a dlhodobo vlhké počasie. Suché zimy, alebo dostatočná snehová pokrývka prispievajú k jeho prežitiu. Logicky platí, že kde je viac hrabošov, tam je aj viac predátorov, ktorí sú na neho naviazaní. Môžu to byť cicavce alebo dravé vtáky. Tak ako vyšší počet hrabošov zapríčiňuje vyšší počet predátorov, rovnako vyšší počet predátorov reguluje početnosť hrabošov.

Spomínaný monitoring sa robí dvoma metódami: metódou zisťovania aktívnych dier (nôr) a metódou odchytu do pascí. Celkovo je tak možné zistiť stav sledovanej populácie a porovnať to s údajmi z predchádzajúcich odchytov. Na základe týchto údajov sa  tvorí predikcia trendu a rýchlosti vývoja populácie v ďalších mesiacoch.

Vďaka monitoringu sme mohli konštatovať, že v rokoch 2015 až 2018 bola populácia hraboša poľného na uspokojivej úrovni. Zo strany poľnohospodárov tak nebolo potrebné preventívne zasiahnuť. V najbližšom období však očakávame horšie správy. Už vo februári 2019 bola na viacerých lokalitách východne pod Malými Karpatami hlásená vysoká početnosť hraboša poľného. Jedná sa o lokality, kde monitoring hraboša doposiaľ realizovaný nebol a skoršia reakcia teda nebola možná, no v súčasnej dobe je už výskyt hraboša aj na ostatných sledovaných lokalitách.

Proti hrabošom je možné účinne nasadiť biologickú ochranu: sokola myšiara a myšiarku ušatú. Napríklad jedna myšiarka ušatá denne skonzumuje minimálne 1,3 hraboša, čo predstavuje približne 470 jedincov za rok. No práve nedostatok operených predátorov v území je veľkým problémom súčasnej poľnohospodárskej krajiny na viacerých miestach Slovenska.

To súvisí hlavne s nedostatkom hniezdnych príležitostí. Preto musíme dravce a sovy do krajiny dostať a aktívne na tom spoločnými silami pracujeme. Keď už dravce aj v krajine sú, potrebujú ďalšiu pomoc, takzvané „Téčka“, drevené barličky osadené na veľkých kultúrnych dieloch. Dravce a sovy na nich sedia a úspešnosť ich lovu na hraboša sa tak niekoľkonásobne zvyšuje. Aby však biologická ochrana začala byť efektívna, treba jej tiež venovať energiu, financie a realizovať ju vo väčšej mierke.

Keď sme začínali s týmto projektom, cieľ bol jasný: včas poľnohospodárom signalizovať, kedy bude hroziť vzostup populácie. Len tak môžu predísť kalamitnému premnoženiu hraboša a miliónovým škodám. Včasná intervencia so správnymi opatreniami šetrí poľnohospodárom financie a prírodu od ďalšej chemizácie. Aj samotní poľnohospodári si postupne uvedomujú, že je nevyhnutná pomoc prírody ako prevencie proti premnoženiu hraboša, no aj prírode treba pomôcť. Zvoliť vhodnejšie agrotechnické operácie a umožniť prírode bojovať. Určite sa treba vymedziť voči tým, čo zvolia jednorazové nepovolené chemické zásahy a spôsobia tým úhyn zveri.

Aby toto mohlo fungovať, musia sa do projektu aktívne a systematicky zapájať organizácie ako sú UKF v Nitre, RPPK Trnava, RPS, ŠOP SR a Západoslovenská distribučná. To však stále nestačí. Potrebujeme aj aktívnu participáciu Ministerstva pôdohospodárstva, ktorému boli poskytnuté všetky získané poznatky. A odpoveď? Zatiaľ žiadna. Pritom nami vyčíslené náklady na ročný systematický monitoring na 5 modelových lokalít by predstavovali približne 8000 eur!

V súčasnosti sledujeme 3 lokality, čím pokrývame len časť územia a celú réžiu si hradíme z vlastných zdrojov UKF v Nitre a podpory RPPK Trnava. Keď nevieme, či nechceme podporiť projekt, ktorý reálne pomáha poľnohospodárom, realizuje výskum pre prax, má podporu odbornej i laickej verejnosti, ktorá sa zaujíma o prírodu a krajinu, a zvyšuje početnosť ohrozených dravcov, tak čo vlastne chceme?

Keď je projekt, kde našli spoločnú reč poľnohospodári, ochranári a aj poľovníci nezaujímavý, tak už neviem, čo dokáže ministerstvo považovať za prínos v tejto oblasti.

 

Teraz najčítanejšie