Denník N

Ako nastaviť ekonomickú politiku? Recept pre Slovensko:

Zdroj obrázku: The Real News
Zdroj obrázku: The Real News

Národná banka Slovenska pred niekoľkými týždňami prehodnotila prognózy rastu slovenskej ekonomiky na tento rok. Pôvodne očakávala, že ekonomika stúpne o 4,2 percenta, aktuálne to však vidí na 3,5 percenta. Argumentuje tým, že spomaľovanie globálnej ekonomiky, predovšetkým eurozóny, výrazne ovplyvňuje aj ekonomický vývoj na Slovensku. Spomína sa najmä významné zníženie tempa zahraničného dopytu a pretrvávajúce slabšie výsledky automobilového priemyslu.

V politickom priestore ľudia stoja aj pred otázkou: „Ktorá ekonomická politika je výhodná, je to ľavicová alebo pravicová politika?“ Otázku na to, ktorú z týchto ekonomických politík zastávam som v parlamente dostal už viackrát aj od koaličných poslancov. V tomto blogu sa stručne pokúsim odpovedať na túto otázku.

Bez ideologických nánosov

Politika, ktorú Slovensko v ekonomickej oblasti potrebuje, je moderná, neideologická hospodárska politika. Jej hlavný cieľ je jednoduchý – dlhodobo čo najkvalitnejší život na Slovensku.

Pozrime sa na to, kde sa z pohľadu životnej úrovne najlepšie žije. Slúži na to rebríček OECD BetterLife Index.

Ak sa sústredíme na tie najvyspelejšie štáty na svete (pravá strana grafu), zistíme, že je to mix krajín, ktoré majú veľmi rozdielnu veľkosť štátu z pohľadu zásahov do ekonomiky. Vezmime si napríklad severské krajiny či niektoré anglo-saské, Švajčiarsko alebo Holandsko. V niektorých z nich prevláda ľavicová, v iných pravicová politika. To naznačuje, že ľavo-pravá ideológia zrejme nie je kľúčová pre dosiahnutie statusu krajiny, ktorej sa ekonomicky darí.

Krajiny, kde sa najlepšie žije ( OECD BetterLife index)

KLIKNI NA OBRÁZOK PRE PRIBLÍŽENIE

Zdroj: OECD, index s rovnakými váhami.

V hospodárskej politike sa chcem inšpirovať práve týmito „smart“ krajinami. Spôsobom, akým politiku robia, je totiž možné znovu naštartovať dobiehanie životnej úrovne Rakúska a Nemecka, ktoré počas vlád SMERu trestuhodne zamrzlo. Nechcem, aby Slovensko skončilo v tzv. pasci stredného príjmu, ako je to dnes[1], keď sú ľudia na Slovensku odkázaní napríklad na to, aby boli „opatrovateľkami“ bohatších susedov. Hrdosť voči Slovensku sa dá dosiahnuť aj rýchlym dobiehaním v životnej úrovne vyspelého Západu a skutočnou modernizáciou krajiny.

Moderný ekonomický prístup

Nie som primárne fascinovaný diskusiami o veľkosti štátu. Je mi sympatický moderný ekonomický prístup. Pomocou tohto prístupu sa dajú verejné príjmy a výdavky nastaviť tak, aby sme čo najrýchlejšie dosiahli náš cieľ – dlhodobý a udržateľný rast životnej úrovne. Preto si myslím, že:

  • v oblasti daní je dobré klásť väčší dôraz na majetok a spotrebu a naopak znižovať podiel daní z vytvárania hodnôt (priame dane a odvody). Je nevyhnutné maximálne sa sústrediť na úspešnosť výberu daní, aby bol systém čo najviac férový. Treba zvážiť odmeňovanie občanov, ako aj samotných daňových kontrolórov, ktorí upozornia na daňové podvody. Navyše, nová vláda by mohla uzavrieť s občanmi dohodu, aby sa lepšia úspešnosť výberu automaticky premietala do nižších sadzieb ako odmena pre daňových poplatníkov. Za úvahu stojí zvážiť zavedenie rovnej dane z príjmov, ktorá môže zvýšiť efektívne zdaňovanie novej aktivity bez prihliadania na jej právnu formu. V oblasti odvodov by sa posilnením spravodlivej zásluhovosti odstránilo nadmerné daňové zaťaženie[2]. Všetky odporúčania moderných ekonómov takýto presun zdaňovania už roky odporúčajú. Miesto toho išlo ministerstvo financií, ktoré je už viac ako 10 rokov pod priamou kontrolou Smeru, úplne naopak, škodiac tak našej budúcnosti[3]. Ak by sme boli vo vláde, určite by sme viac tlačili na zlepšenie výberu DPH, kde stále nenastal dostatočný pokrok[4].
  • v oblasti výdavkov je nevyhnutné inšpirovať sa najvyspelejšími krajinami sveta a dôsledne aplikovať princíp hodnoty za peniaze a s cieľom troch super-priorít: vzdelávanie (ľudský kapitál), rodinná politika a infraštruktúra (nie len dopravná). Tie je nevyhnutné chrániť aj v zlých časoch a nedopustiť tak v tejto oblasti znižovanie podpory. Aj pri prerozdeľovaní iných výdavkov je potrebné inšpirovať sa najvyspelejšími krajinami sveta, ktoré poslúžia ako vzor pre ich nové nastavenie. Tým odstránime súčasnú neefektívnu a skostnatenú štruktúru výdavkov, ktorá často pramenila z politického populizmu a lobizmu zo strany oligarchov.

Vo verejných financiách je teda potrebné sústrediť sa na lepší výber daní, zlepšenie štruktúry daní a výdavkov s cieľom dosiahnuť čo najrýchlejšie zvyšovanie kvality života v budúcnosti. Tu je však nevyhnutné pozorne počúvať, čo hovorí moderná ekonomická veda a nebyť pri tom ideologicky slepý.

PS: V nasledujúcom blogu sa budem zaoberať tým, ako sa má štát správať v dobrých a ako v zlých ekonomických časoch.

 

Pokračovanie k tejto téme:

  1. (práve čítate) Ako nastaviť ekonomickú politiku? Recept pre Slovensko
  2. V zlých časoch má štát ekonomike a ľuďom pomáhať a chrániť ich, nie ako to robí SMER-SD teraz – KLIKNITE TU
  3. Dane treba prekopať: Oligarchovia sa majú skladať na ľudí, nie ľudia na oligarchov – KLIKNITE TU
  4. Rodina a solidarita – KLIKNITE TU

_______________________

SLEDUJTE MOJU PRÁCU NA Facebooku TU.

[1] Pre detailnejší pohľad, ako skončilo Slovensko počas vlád SMERu v tejto pasci, pozri napr. pravidelnú Konvergenčnú správu NBS tutu alebo posledné odporúčania EK, str.7, graf 1.2. Graf ukazuje Slovensko ako najmenej úspešnú krajinu vo V4 v dobiehaní životnej úrovne v posledných rokoch.

[2] Zásluhovosť spôsobí, že odvody opäť získajú element dodatočného benefitu k platu.

[3] Posledná správa EK o Slovensku už priamo hovorí, že hlavným zdrojom príjmu sú dane z práce. Slovensko vyberá o vyše 8% viac (voči priemeru EÚ) práve cez tieto – pre budúci ekonomický rast – obzvlášť škodlivé dane. A naopak, majetkové dane majú v EÚ štvornásobne vyšší podiel ako u nás. Viď str.19.

[4] Napriek tomu, že Slovensko má najväčšie úniky DPH v regióne, je zlepšovanie únikov veľmi podobné ako vo zvyšných krajinách V4, naznačujúc relatívny neúspech približovania sa lepším výberom DPH voči našim susedom. Graf 3.1.1, str.19.

Teraz najčítanejšie