Madurov režim vo Venezuele prináša hlad, trestanie a strach
Venezuela už roky trpí urgentnou krízou porušovania ľudských práv. Kvôli nedostatku jedla a liekov, hyperinflácii, násiliu a politickým represiám boli od roku 2015 nútené opustiť krajinu viac než tri milióny ľudí.
Tvárou v tvár tejto bezútešnej realite sa tisíce ľudí rozhodli vyjsť do ulíc a požadovať zmenu vlády. Od 21. do 25. januára sa uskutočnilo množstvo demonštrácií, mnohé z nich práve v najchudobnejších oblastiach, kde predtým protesty nebolo až tak vidieť, kvôli prítomnosti pro-Madurových ozbrojených skupín, známych ako „colectivos“. V týchto lokalitách, kde sú ľudia do veľkej miery závislí od štátnych programov distribúcie základných potravín, zomrelo počas niekoľkých dní pri protestoch najmenej 41 ľudí, všetci na následky strelných zranení. Viac než 900 ľudí bolo svojvoľne zadržaných . 23. januára, keď sa demonštrácie konali po celej krajine, bolo nahlásených 770 svojvoľných zatknutí.
Počas výskumu v štátoch Lara, Yaracuy, Vargas a vo viacerých oblastiach hlavného mesta Caracas v období od 31. januára do 17. februára Amnesty International zozbierala viac ako 50 svedectiev a zdokumentovala 15 prípadov, ktoré zahŕňali závažné porušenia ľudských práv a zločiny podľa medzinárodného práva. Nálezy vyšetrovania budú čoskoro zverejnené v kompletnej správe Amnesty International.
Mimosúdne popravy
Amnesty International zdokumentovala 6 mimosúdnych popráv, ktoré na rôznych miestach krajiny vykonali jednotky FAES. Vo všetkých prípadoch boli obete spojené s protestami, ktoré sa konali v dňoch predchádzajúcich popravám, a niekoľko z nich verejne kritizovalo Nicolása Madura na sociálnych sieťach. Obeťami boli výlučne mladí muži, o ktorých úrady verejne tvrdili, že boli zabití pri stretoch s FAES. Tieto policajné zložky v snahe o ospravedlnenie vrážd manipulovali s miestami činu a niektoré obete vykresľovali ako delikventov so záznamom v registri trestov.
Tak ako už mnohokrát predtým, sa venezuelské úrady snažia presvedčiť spoločnosť, že ľudia, ktorí prišli o život počas protestov – najmä mladí muži z nízkopríjmových oblastí – boli zločinci. Ich jediným zločinom však bolo to, že sa opovážili požadovať zmenu a dôstojný život.
Luis Enrique Ramos Suárez mal 29 rokov, keď ho jednotky FAES 24. januára popravili v meste Carora. Deň predtým sa rozšírila hlasová správa, ktorá ohlasovala protesty proti Nicolásovi Madurovi a proti mestskému zastupiteľstvu. Medzi menami organizátorov sa v nej spomínala aj prezývka Luisa Enriqueho.
24. januára viac ako dvadsať ťažko ozbrojených a prevažne maskovaných príslušníkov jednotiek FAES vykonalo nelegálnu raziu v domácnosti Ramosa Suáreza, pri ktorej zle zaobchádzali s prítomnými desiatimi rodinnými príslušníkmi, vrátane šiestich detí. Po tom, ako identifikovali Luisa Enriqueho na základe prezývky, prinútili ho kľaknúť si do stredu izby. Jeden z policajtov ho fotografoval, zatiaľ čo ho ostatní bili.
Zvyšných členov domácnosti zamkli do iných miestností v dome, vyhrážali sa im a bili ich do rôznych častí tiel. Následne ich násilne vyviedli z vlastného domu a previezli ich konvojom PNB na miesto vzdialené dva kilometre od domu. O niekoľko minút zastrelili Luisa Enriqueho dvoma ranami do hrude. Zraneniam na mieste podľahol.
Podľa obdržaných svedectiev príslušníci FAES po poprave Luisa Enriqueho v dome strieľali, aby simulovali prestrelku. Okrem falšovania dôkazov taktiež manipulovali s miestom činu, keď telo Luisa Enriqueho odvliekli do auta, ktorým ho nakoniec prepravili do márnice, čím porušili základné protokoly trestného vyšetrovania.
Neprimerané použitie sily
Amnesty International zdokumentovala tiež prípady vrážd dvoch mladých mužov a prípad jedného mladého muža, ktorý utrpel strelné poranenia od príslušníkov štátnych bezpečnostných zložiek počas účasti na protestoch. Na operáciách tohto charakteru sa podieľali PNB i Bolivarská Národná Stráž (GNB). Alixon Pizani, 19-ročný pekár, zomrel 22. januára na následky strelného zranenia v oblasti hrudníka, počas toho ako protestoval so skupinov priateľov v Catii, západne od Caracasu. Podľa svedkov policajt v uniforme PNB strieľal z ručnej zbrane do davu počas jazdy na motocykli, pričom vážne zranil dvoch ľudí.
Alixona bez akejkoľvek pomoci od príslušníkov bezpečnostných zložiek previezli do zdravotného strediska, kde podľahol zraneniam. Jeho rodina tvrdí, že príslušníci FAES pri vchode do nemocnice strieľali na jeho príbuzných a známych, ktorí sa rýchlo skryli vovnútri. Do dnešného dňa nie je dôkaz o tom, že by prokuratúra začala v tejto veci vyšetrovanie.
Svojvoľné zatýkanie
Podľa venezuelskej ľudskoprávnej organizácie Foro Penal od 21. do 31. januára bolo vo Venezuele zadržaných 137 detí a mladistvých. Amnesty International zdokumentovala svojvoľné zadržanie šiestich ľudí vrátane štyroch tínedžerov, ktorí sa 23. januára 2019 v meste San Felipe zúčastnili na proteste alebo sa mu len prizerali.
V rozhovore pre Amnesty International uviedli, že počas zadržania ich policajti bili, volali ich „guarimberos“ (výtržníci) a „teroristi“, vystavili ich dráždivým chemickým látkam, odopierali im spánok a vyhrážali sa im, že ich zabijú. Podľa ich výpovede patrili policajti, ktorí ich zadržali, k rôznym bezpečnostným zložkám a doprevádzali ich ľudia oblečení v civile.
Svojvoľne zadržať viac než sto mladistvých osôb a podrobiť ich krutému zaobchádzaniu, ktoré v niektorých prípadoch mohlo spĺňať definíciu mučenia, to ukazuje, ako ďaleko sú úrady ochotné zájsť v zúfalých pokusoch o zastavenie protestov a podriadenie si populácie.
Uvedení štyria tínedžeri boli obvinení zo zločinov, ktoré sa podľa venezuelských zákonov netrestajú zadržaním, a napriek tomu boli na základe súdneho príkazu uväznení na osem dní. Z toho štyri noci strávili v nápravnom zariadení pre mladistvých, vojenskej inštitúcii, kde im oholili hlavy a nútili ich spievať frázy ako: „Sme Chávezove deti.“
Sudkyňa, ktorá mala na starosti tri z týchto štyroch prípadov, 29. januára verejne vyhlásila, že jej bolo nariadené, aby mladistvých zadržaných nechala vo väzbe aj napriek tomu, že na to nebol právny dôvod. Po tejto sťažnosti bola zbavená funkcie a opustila krajinu.
Štyria tínedžeri čakajú na súdny proces a aj naďalej čelia obmedzeniu osobnej slobody. V rozhovore vyjadrili svoju frustráciu zo života v ekonomickej, sociálnej a politickej kríze, kvôli ktorej sa denne potýkajú s problémami súvisiacimi so štúdiom, možnosťou najesť sa či zohnať oblečenie. Niektorí premýšľajú nad opustením Venezuely.
Ďalšie články o ľudských právach vo Venezuele:
- https://www.amnesty.org/en/documents/amr53/9809/2019/en/
- https://www.amnesty.org/en/latest/news/2019/01/venezuela-authorities-must-release-journalists-detained-while-covering-crisis/