Ministerky
Dnes by sme sa mohli tešiť fenoménu, ktorý sa objavil na našej slovenskej politickej scéne. Naša vláda sa može pochváliť tým, že v jej radoch sa objavuje čoraz viac žien. Tie nahrádzajú na postoch odvolaných pánov ministrov. A tak sme boli svedkami raketovej kariéry terajšej ministerky Lubyovej, Sakovej, Matečnej, Laššákovej a Kalavskej, o ktorých sme predtým ani netušili, že existujú. Mohli by sme sa tešiť z tej rodovej rovnoprávnosti, keby sa okolo každej ministerky nezačali objavovať závažné kauzy, ktoré sa snažia obhajovať a sú pričinou nepríjemných, ale opodstatnených otázok novinárov. Vo väčšine prípadov to skôr vyvoláva pocity ľútosti. Preto sa natíska otázka, či boli súčasné ministerky skutočne považované za také veľké odborníčky, alebo sa až prezieravo na tieto funkcie neulakomil žiaden mužský kandidát. Kauzy, ktoré sa momentálne objavujú okolo ministerky Lubyovej, Sakovej, či ministerky Matečnej poukazujú skôr na ich neprofesionalitu, ako na fakt, že sú odborníčky vo svojom rezorte. Je smutné, že poslušne pracujú v prospech záujmových skupín a nevidia, ako nebezpečne sa ich budúcnosť pomaličky približuje osudu bývalých nástenkových ministrov Janoušeka a Štefanova, ktorí sa tiež spoliehali na politické krytie a na ochrannú ruku tých, pre ktorých poslušne plnili príkazy. Tiež si najskôr užívali svoje ministerské postavenie, presvedčení o svojej odbornosti a potom sme boli svedkami tvrdého pádu. Aj naše ministerky si práve teraz užívajú výslnie ministerského postu, ich vyjadrenia sú často podfarbené aroganciou. Takže, veľmi by ma potešil fakt, že v našej vláde je čoraz viac žien, ale že tam nie sú preto, že ich bude v budúcnosti oveľa ľahšie obetovať. Ale prezidentka, to by mohla byť iná káva.