Učiteľ verzus„nový“ zákon CCCXVII

Zákon, ktorý ministerstvo predkladá na schválenie do parlamentu v čase 427. výročia narodenia Komenského, je skutočne obdivuhodným umeleckým dielom – rozliatou machuľou na zažltnutom plátne, za ktoré budú na konci platiť všetci. Slovenská komora učiteľov spolu s ďalšími školskými organizáciami pri tejto príležitosti žiada stiahnutie tohto „obrazu“ zo steny a navrhuje najprv zoškrabať omietku a potom dôkladne vymaľovať a zdobiť.

Správa Európskej komisie o stave Slovenska (marec 2019)

Najnovšia správa EK konštatuje, že učiteľské povolanie čoraz viac trpí nedostatkom uznania, mzdy sú naďalej nízke a príležitosti na profesijný rozvoj sú nedostatočné. Priemerné platy učiteľov značne zaostávajú (len 64 % zo mzdy pracovníka s vysokoškolským vzdelaním). Nelichotivé vyjadrenia o prosperite krajiny verzus investície HDP do vzdelania sú jednoznačné: žiadne kozmetické úpravy, ale systémové zmeny. Komisia konštatuje síce vytvorenie Národného programu, ale súčasne uvádza, že je treba dosledovať jeho implementáciu. Máme za sebou veľkú školskú olympiádu pripomienkovania Učiaceho sa Slovenska, ale jeho rozpracovanie do legislatívnej podoby, ako to uviedla ministerka pri schovaní dokumentu do šuplíka, nezodpovedá podstate vecí.

Prejdime si aktuálne argumenty ministerstva.

Zákon je inovatívny

Vraj zvyšuje ochranu zamestnancov pred patologickým správaním. Zákon, ktorý je v 2.kole čítania, je ošklbaná sliepka. Je fakt, že na začiatku boli v zákone aj prvosienkové inovácie – hodnotenie vedúcich pracovníkov ostatnými zamestnancami a tiež určenie funkčného obdobia a spôsobu voľby a odvolávania vedúcich zamestnancov (zástupcovia, vedúci ŠKD a i.). Tieto kroky boli náznakom zvýšenia demokracie a ochrany pred mobbingom v školách. Očakávali sme ešte väčšie zmeny – povinné swot analýzy a hodnotenia školy všetkými účastníkmi vzdelávania, sfunkčnenie rád škôl a pedagogických rád a posilnenie ich právomoci, decentralizáciu moci z jednej osoby na komunitu v duchu demokratických zásad. Boli sme však radi aj za tie drobné prvosienky. Nemusíte ani hádať, obe veci zo zákona vyhodili s tichou podporou OZPŠaV.

Posilnenie kariérového poradenstva a zníženie úväzkov výchovného poradcu – opäť iba formálna blamáž. Veľmi nenápadne sa znížil úväzok výchovného poradcu, pričom vznikla nová pozícia kariérový poradca (nová na Slovensku, vo svete je známa desaťročia), ktorá nemá, ako vždy, finančné krytie. Ide o mačkopsa, ak v školstve živíme dve funkcie, z ktorých nie je jasné, čo majú robiť. Ak do škôl zavedieme funkciu kariérnych poradcov, nemá zmysel udržiavať pozície výchovných poradcov, ktoré vykonávajú v tejto oblasti zväčša nekvalifikovaní učitelia. Kariérový poradca je buď vyštudovaný odborník v tomto odvetví (čo je nateraz zbytočná investícia v nefunkčnom vysokoškolskom systéme, ako uviedla aj EK), alebo ju vykonáva psychológ. Výchovný poradca nemá popri odborných tímoch na škole žiadne opodstatnenie. A možnosť, aby ho vykonával iba psychológ, sa zo zákona nakoniec vynechala. Štát tak opäť nebude musieť zabezpečiť odborné tímy a ich služby na školách, zabezpečia ich nekvalifikovane cez výchovného poradcu. Smiešne, trápne, nekoncepčné. Jediné pravdivé vyjadrenie ministerstva k zákonu je, že mierne znížili úväzky vychovávateľov, pričom ide o posolenie polievky, kde ste zabudli dať kurča, olej, zeleninu a cestoviny.

Zákon zvýši kvalitu vzdelávania učiteľov

Dobre znejúca fráza o výraznom zvýšení kvality vzdelávania učiteľov, ktoré je aktuálne v katastrofálnom stave, akosi nezapadá do najnovšej správy Európskej komisie. Roky žiadame uvoľnenie trhu nielen učebníc, ale aj vzdelávania. Nechceme sociálne balíčky na lyžiarske či obedy, či posilňovanie postavenia MPC v systéme vzdelávania, očakávame konečne opatrenia v zmysle zoštíhlenia/zrušenia/zlúčenia zle fungujúcich priamo riadených organizácií a zaslanie usporených peňazí na školy v podobe poukazov na vzdelávanie učiteľov. Nateraz postačí aj 200-eurová poukážka na rok na učiteľa a konečne si budeme môcť zaplatiť špičkové vzdelávanie manažmentu školy či triedy, právneho povedomia voči mobbingu, školenia ako budovať participatívnu a demokratickú školu od zahraničných lektorov a pod. Nechceme štátne učebnice a školenia „zadarmo“, ktoré končia ako nepotrebné haraburdy v skladoch škôl a hlavách učiteľov. Inovácia povinného vzdelávania učiteľov v zákone sa počas legislatívneho procesu postupne zrieďovala, lebo neexistuje žiadna záruka kvality. A tak učiteľov potešili, že nebudú musieť ročne trčať na nudných powerpointových školeniach 20 hodín, postačí aj 10 hodín. Zaviedlo sa vytváranie programov vzdelávania, ktoré budú zadarmo robiť pre všetkých učiteľov druhoatestovaní učitelia po večeroch, príp. budú svojich kolegov ešte aj zadarmo vzdelávať. Za to, že sa viac namáhali, budú ešte charitatívnejšie pracovať pre školstvo.

Dodatočne vyrokované zmeny žltými vlajkami

Najdôvtipnejším vyjadrením ministerstva je pripomenutie, ako o päť dvanásť participatívne vyrokovali zmeny s našim OZPŠaV-ákmi. Vlastne pozor, s najreprezentatívnejšou organizáciou zastupujúcou takmer 50 000 pedagogických a odborných zamestnancov. Ešte že tam dodali časticu takmer. Tá môže v prípade zručností finančnej gramotnosti nášho ministerstva znamenať veľmi široké pásmo. Žlté odbory, ktoré už dávno nereprezentujú moderné školstvo a učiteľa 21.storočia, dnes zastupujú prevažne nepedagogických zamestnancov a malú časť učiteľov, z ktorých väčšina vstúpila do odborov ešte za socializmu a možno ani netušila, že jej odchádzajú peniaze na účet nejakých odborov. Obchod ministerstva s najväčším sociálnym partnerom by sa dal prirovnať ku Gogoľovmu románu Mŕtve duše. Nikto nevidel a nepočul posledné desaťročie o tých takmer 50 000 učiteľoch, ale verím, že ich rodné čísla sa nachádzajú ešte kdesi v atramentom písanej matrike odborového zväzu. S týmto gogoľovským partnerom sa vyrokovali na poslednú chvíľu údajné zlepšenia zákona v prospech učiteľov. Je to komické asi tak, ako keď obchodník zdvihne dvojnásobne ceny a potom veľkými písmenami napíše, že ich znižuje o 10 %. Celé to je hra, z ktorej odbory vyšli ako naši záchrancovia, že nám vyrokovali gate, ktoré nám predtým ukradli. Od januára 2018 platia kredity a kreditové príplatky neobmedzene, následne ich v novom zákone zrušili a obmedzili na 3 roky a teraz vyjdú s vyhlásením, že ich po ťažkých rokovaniach predĺžili na 7 rokov aj s príplatkami. Učiteľ po novej verzii zákona bude ešte stále znevýhodnený aj oproti predošlému stavu (zrušili sa príplatky za individuálne formy vzdelávania – PhD., neplatí rigorózna skúška, zahraničné vzdelávanie, sebavzdelávanie, autorstvo pomôcok a kníh). Tak sa zdá, že po skúsenosti s plagiátorom Andrejom Dankom sa tieto formy neosvedčili.

Participatívny proces

„Najlepšia storka“ ministerstva je záver: „Počas celej tvorby zákona ministerstvo školstva participatívne rokovalo s reprezentatívnymi organizáciami.“ Z nejakého dôvodu boli komora učiteľov a ďalšie „nereprezentatívne organizácie“ pozvané na asi 2-3 komisie na tvorbu a pripomienkovanie tohto zákona až do augusta 2018.Lenže z následného procesu boli vyhostení ako neželaní a ďalšia „participatívna“ tvorba už prebiehala v segregovanom prostredí kabaretných vzťahov s odborármi. Tí totiž poznajú stratégie, ako ísť „na to“. Tak napríklad, keď sa učitelia postavili za demokratické princípy na školách v rámci hodnotenia vedúcich zamestnancov, tak sa odbory nemohli oficiálne postaviť proti, aby si nepoštvali proti sebe tých takmer 50 tisíc učiteľov. Tak to spravili jednoduchšie, v oficiálnom verejnom pripomienkovaní neuviedli nič, ale na osobných stretnutiach boli proti. Prečo? Lebo nepotrebujú zavádzať do škôl demokraciu a participáciu, veď čo ak by sa to náhodou prenieslo aj na pôdu odborov. Ak ministerstvo hovorí o inklúzii, demokracii a participácii, tak to treba preložiť pomocou špeciálneho slovníka školského úradníka: má na mysli tiché dohody s „ich zástupcami“ ľudu.

Zákon, ktorý predkladá ministerstvo, vyžaduje úplne iný prístup a koncept. Potrebujeme mať 10 základných princípov, ktoré chceme naprieč všetkými zákonmi (596/2003a 597/2003, 245/2008), nariadeniami a vyhláškami presadiť. Ak chceme mať na Slovensku konečne demokratické školy postavené na koncepte otvorenosti, inkluzivity, participácie a subsidiarity, tak sa to nedá robiť s nezastrúhanou ceruzkou na kolene. Chce to masívny prísun peňazí do školstva s garanciou kvality. Tá sa dá zabezpečiť komplexnou zmenou. Ak chceme kvalitnejšie vzdelávanie učiteľov, je treba odstrániť nezmyselný monopol ministerstva a jeho organizácií, lebo nie je schopné odovzdať najnovšie trendy, ale vyžaduje sito expertov z iných oblastí, prípadne štátov. Ak chceme demokraciu, je treba obmedziť volebné obdobia riaditeľov na dve, reformovať radu školy a posilniť kompetencie rady školy a pedagogickej rady, zverejňovať hodnotenie škôl na webe cez swot analýzy a pod. Ak chceme posilniť inklúziu, nestačí zmeniť špeciálneho pedagóga z odborného na pedagogického zamestnanca. Treba zabezpečiť v zákone 597/2003 zvýšenie financií na kľúčovú úlohu triedneho učiteľa, viazať normatív integrácie na odborné služby a poskytnúť samostatný normatív na psychológa. Chce to upraviť štandardy tak, aby sa posilnili subsidiárne právomoci a kompetencie čím nižšie, nie ich kumulovať v jednej osobe.

Záverom možno iba dodať, že zákon, ktorý ministerstvo predostiera, je iba dobre maskované generovanie prázdnych fráz a slov ako ochrana učiteľa, zodpovedný vychovávateľ, koordinátor mŕtvych duší a podobné nezmysly. Zastavme to a žiadajme pripomienkovanie učiteľmi a nie nekonečnými odborovými zástupcami.

Viktor Križo

Petíciu za stiahnutie tohto nepodarku nájdete tu:

http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=1008530