Ako sa vyrába volebný úspech.
Prezidentská kampaň sa zmenila na show marketingových (prieskumných) agentúr, ktorá postráda čoraz viac racionalitu, odstup a … zdravý rozum. Je skutočne rozdiel mať Mutti Angelu – političku a osobnosť každým cólom a mať Zuzanu – neznámy produkt niekde medzi Radičovou a Kiskom, ktorý treba predať ako širokospektrálne placebo na všetky neduhy Slovenska.
Inak Nemci majú aj svojho Marxa. Len ten, na ktorého myslím ja, má prirodzene bližšie k CDU-CSU ako k liberálom.
Je neuveriteľné, ako na stránkach slovenských novín prichádza Bugár o maďarských voličov, lebo veď kedysi chceli Radičovú, tak musia aj Zuzanu. A verte mi, niečo o tom viem. Pravdou je aj to, že ak by kandidovala Iveta Radičová proti Andrejovi Kiskovi, tak by prehral asi tak, ako vyhral. Je nad akúkoľvek pochybnosť, že Iveta Radičová bola onou Monou Lisou, podľa ktorej kreovali podobu budúcej prezidentskej kandidátky. Dlhodobo. Ako slniečko (z bilboardu), ktoré mávnutím ruky získa 20%. Len pribalili neuveriteľnú ľahkosť bytia po Kiskovom víťazstve …
Racionálny problém je v tom, že zo skrine oprášený model má svoje nedostatky. Je síce príťažlivý, ale neaktuálny. Iveta Radičová bola v SDKÚ akoby na hosťovaní. Nepochybne bola pre ňu SDKÚ impulzom a motiváciou, epizódou, ktorá skončila návratom do istoty akademického sveta grantov, študijných pobytov, sponzorských príspevkov a glosovania aktuálneho diania. Svet Hillary Clintonovej, v ktorom to mohlo fungovať, nahradila verzia sveta podľa Donalda Trumpa, kde sa stráca aj súčasný prezident.
Ak je Zuzana Čaputová synonymom tohto sveta, tak ten dnešný, ako upgrade toho baťovského, má ďaleko bližšie k jej protikandidátovi Šefčovičovi. K racionálnemu a reformnému videniu sveta za predpokladu, že 600 eurová minimálna mzda a sociálny zmier je zvládnuteľný a riešiteľný problém. Nemci dnes chystajú masívne vyrovnávanie sa východného Nemecka tomu západnému a je na nás, či na tento rýchlik naskočíme aj my … Babišov komentár k rokovaniu s Trumpom je veľavravný.
Nesúhlasím s názorom, že prezident nemusí mať politickú skúsenosť. V reálnom živote to znamená niečo ako výučný list. A reálna skúsenosť v ekonomickej diplomacii aj dnes cennejšia ako ľudskoprávny doktorát tibetského typu.
Slovensko potrebuje zmenu. Návrat k ekonomickým reformám. A kľudne s prívlastkom sociálne únosných. Proti tomu stojí paragrafovo-akademický variant dotovanej hojnosti a grantov, variant ľudskoprávneho a enviromentálneho aktivizmu nadradenému ekonomickým aktivitám, ako reakcia na to, že nefungujú pravidlá a dominuje osobný (skupinový) prospech nad spoločenským záujmom.
Aj Slovensko potrebuje svoju Mutti. V nohaviciach. Či ešte lepšie Vatiho. Pri všetkej úcte k ostatným kandidátom, budúcnosť sa volá Maroš Šefčovič.
