Denník N

Februárovo-marcové blues I

I. FEBRUÁR 

Ibištekový čaj a tri malé maslové sušienky. Môj kúsok pokoja, môj utorkový rituál, ktorý podľa nálady a potreby obmieňam. Minulý týždeň to bol Aperol Spritz a ten predtým pomarančová šťava. Mám rada to koncoročné bilancovanie, plánovanie, snahu o zmenu, o spomalenie, kvalitnejší život, o viac kníh či športu… O niečo.

No sme v polovici februára a ešte som sa k nemu nedostala. Po zemetrasení som ho odsunula, zamerala sa len na to esenciálne a bola vďačná, keď sme sa vrátili do normálu. Normálu, v ktorom opäť naháňam plynúce hodiny a dni prosiac ich, aby ostali o kúsok dlhšie. Nie som pripravená na ďalší uletený mesiac a už vôbec nie na nový.

Každý utorok večer na tom istom mieste obklopená množstvom kníh. Občas ma desí tá nekonečná masa papiera. Občas ma desí, že je nemožné prečítať ich všetky, nemôcť si s knižničným preukazom požičať aj kúsok času… e neraz sa pýtam čo reálne v živote stihnem.

Na sociálnych sieťach je polemika o tohtoročnom víťazovi Sanrema, ktorá s pribúdajúcimi dňami odchádza do zabudnutia spolu s fotografiami utečencov utopenými v mori, týraných zvierat a detí bojujúcimi proti leukémii. S lajkom, zdieľaním, či komentom začína aj končí naša sociálna zaangažovanosť, ktorá má znateľne menej ohlasov ako fotky v plavkách, či selfíčka s hlbokým citátom, prípadne vtipnou múdrosťou o živote.

A niet sa čomu čudovať, lebo sme zaplavení informáciami, fotkami, videami, článkami, správami (falošnými, prikrášlenými i pravdivým) o všetkom možnom i nemožnom.  Ako sa zamerať na to naozaj relevantné a venovať tomu energiu, ako zaujať tým, čo je pre nás dôležité druhých a ako s tým reálne niečo spraviť, dať o tom vedieť, či to zmeniť… Znie to neraz tak komplikovane, unavujúco a zbytočne, že sa radšej pousmejeme pri pohľade na pery našpúlených na kačku. Sme unavení. Z práce, zo sociálnych sietí, zo zmätku vo svete, z tlaku spoločnosti, z času, ktorý si plynie neberúc na nás ohľad…

Teraz najčítanejšie

Mária Škamlová

Píšem o vzťahoch, pocitoch, ľuďoch a ich príbehoch... Očami ženy, Slovenky v zahraničí (cudzinky pre Talianov) a psychologičky. Občas pútavo, často emotívne.