Denník N

Návrat

Nechám ju tak, nech mi robí …

Posteľ, nádherné miesto, telo vystreté, uvoľnené. Tma, nikde nič, len samá čierňava, hustá, tajomná. Odrazu sa mihne, vidím ho, je tam hore, vysoko. Rožtek, jagavý, zlatistý, akoby chrumkavý. Neviem, nechutnal som. Rád by som, ale je nedosiahnuteľný. Chcem ho, len ako to spraviť. Snažím sa, keď v tom, hlas. Jemný, ženský, taký zvonivý. Vidieť ju, prebleskne mi hlavou. Približuje sa, definujem podľa zvuku. Túžba, rastie vo mne, je stále silnejšia. Prihovára sa mi, počujem ju, volá ma po mene. Rasťo, som to ja, takto mi hovoria priatelia.

Svetlo, bez varovania, odrazu. Oslepí ma, vidím siluetu. Žena, vlasy zlatisté, boky pekne tvarované, dlhé nohy. Hľadím na ňu, takmer nedýcham. Len keby sa otočila, načiahnem sa za ňou. Nie, tá moja nedočkavosť, je preč, akoby sa rozplynula. Smútok, prechádza mi telom, najradšej by som sa vyfackal. Ale nie, to netreba, zbadám svetlo. Je tu, takmer vykríknem, je to ona, vidím jej do tváre.

Len keby som nemusel, no nie, už je to tu, budík sa rozbieha. Pomaličky, začína potichu, postupne zintenzívňuje, najprv melódia, potom škriekanie. Poznám to veľmi dobre. Prehodím sa z jedného boku na druhý, ten pocit, akoby sa mi niečo zdalo. Nič to, pokračujem kde som začal. Hm, vôbec nie, ona je preč. Videl som ju, tá tvár, mám ju v pamäti, chcem, aby sa vrátila.

Melódia, vlieza mi do ucha. Jemná, nenápadná, celkom príjemná. Nechám ju tak, nech mi robí spoločnosť. Ale ona, je nespokojná, počujem ju stále hlasnejšie. Akoby mi chcela niečo povedať. Počúvať ju? Ani náhodou, nie som pripravený, ešte nie, možno neskôr. Mám ešte toľko plánov, musím ju nájsť. Len tá tma, pohyb v nej je zložitý.

Nie, toto nevydržím, nemôžem. Nástojčivé, nepríjemné, tlačí mi to ušné bubienky. Nedal si si povedať, počujem akýsi posmešný hlas. Aha, už je to tu, nepomôžem si, musím niečo spraviť. Ruka, vystretá, natiahnutá. Pohybujem prstami, snaživo pátram, kde len môže byť. Netrvá mi to dlho, odporný zvuk ma naviguje.

Spokojnosť, a to ticho, nedokážem sa ho nabažiť. Žiadne tóny, nič. Páči sa mi to, užívam si víťazstvo. Je to tak, dokázal som to, viac ma vyrušovať nebude. Oči, cítim ich, pomaličky sa privierajú. Ponáram sa do tmy, presne na to miesto, kde sme sa stretli.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé, táto hra ma baví, inak som úplne obyčajná. Kontakt: blogerdm@gmail.com