Denník N

Miliardová diera v rozpočte nie je pre Slovensko riešením

Predseda SNS vo verejnom diškurze ďalej nástojčivo presadzuje svoj nepremyslený marketingový návrh na zásadné zníženie daní, najmä dane pre firmy. Potom, čo nezabralo dehonestovanie viacerých odborníkov, ktorí poukázali na zásadné rozpočtové riziká, vo včerajších televíznych debatách už nabádal, aby sme pristúpili dieru v rozpočte zaplátať cez vyššie zadlženie štátu. A tu by sme už všetci mali spozornieť.

Komu tu chýba neodbornosť?

Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyrátali, že rozpočet takto príde o približne 1,35 mld. eur[1]. To, že vplyv bude na približne tejto úrovni sa už nechal počuť aj minister financií, ktorý čísla od svojich analytikov už dozaista má. No zatiaľ sa s nimi nepodelil (asi) aj pre dobro „manželstva z rozumu“ (rozumej koalície). Voči neodbornosti analytikov a „z prsta vycucaných číslach“ sa okamžite ohradil samozvaný ekonomický odborník.

Prvotnú obhajobu skúsil postaviť na pozitívnych dynamických efektoch, ktoré by táto reforma daní mohla pre Slovensko priniesť. Dokonca verejne vyrukoval s tvrdením, že čím je sadzba nižšia, tým je výnos dane vyšší. Asi chcel poukázať na v ekonómii známy zjednodušujúci vzťah medzi daňovým výnosom a sadzbou dane, známy ako Lafferova krivka. No s jedným zásadným rozdielom, že na rozdiel od jej skutočného tvaru v podobe obráteného písmena U je úvaha predsedu SNS jednoducho lineárna. To by v praxi znamenalo, že pri takmer nulovej sadzbe dane by sme mali dosiahnuť historický najvyšší výnos. Aj vám ostáva rozum stáť?

Obrátené písmenu U ilustruje, že s rastúcou sadzbou dane rastie aj daňový výnos až do bodu (kedy je výnos maximálny), od kedy každé ďalšie zvýšenie sadzby dane prináša pre štát nižší celkový príjem z dane. Preto je teoreticky možné, aby zníženie dane prinieslo vyššie príjmy a bolo de facto samofinancovateľné. Prakticky to však závisí od aktuálnej miery zdanenia (už dnes by musela byť nad bodom, ktorý daňový výnos maximalizuje) a posudzovaného časového horizontu (prvé roky prinášajú zásadné negatívne vplyvy). Nedávna analýza OECD, však ukazuje, že zdanenie firiem na Slovensku uvedený bod nepresahuje a preto finálny vplyv – aj v dlhom horizonte – bude na verejný rozpočet negatívny. Skúsenosť z USA, kde Trump v minulom roku zásadne znížil daň pre firmy z 35 % na 21 % (to je o 34%) ukazuje, že príjmy z firemnej dane v prvom roku klesli o 31 %.[2]

Vízia vyššej zadlženosti

Nadšenie neopadlo, ani keď sa predsedu SNS z konkurenčných politikov priamo verejne nikto nezastal (s výnimkou SaS, ktorá však tiež upozornila na fiškálne riziká). Veď SNS to má premyslené – dieru v rozpočte najnovšie nabáda zaplátať vyšším dlhom, na ktorý sa pozbierame všetci spoločne. Vyšší blahobyt na úkor vyšších dlhov sľubovali aj politici na juhu Európy a všetci vieme ako to tam, doslova až devastačne, počas finančnej krízy na ľudí doľahlo. Toto určite nie je zodpovedná a ani udržateľná politika. V debate chýbajú akékoľvek argumenty, prečo by sme mali súhlasiť so zvyšovaním zadlženia štátu na opatrenia bez širšieho konsenzu? Prečo súhlasiť s opatreniami, ktoré idú nad rámec programového vyhlásenia vlády a ktoré siahajú až za jej volebný mandát? Opatrenia, ktoré spôsobia, že budú chýbať peniaze na dlho očakávané vyššie platy v školstve, na dlhoročne zanedbávanú opravu a údržbu ciest I. triedy, ktoré sú v dezolátnom stave, či modernizáciu nemocníc.

To nemáme žiadne iné alternatívy?

Nižšie dane automaticky nevedú k zázrakom, automaticky nezvyšujú ani konkurencieschopnosť. Áno, zvyšujú slobodu jednotlivcov, znižujú ekonomickú neefektívnosť na trhu. No ten však nemá záujem poskytovať verejné služby ani investovať do niečoho, čo nie je jeho. Dane (spolu s odvodmi) sú najvýznamnejším príjmom rozpočtu (tvoria viac než 80 %). Ich podiel na výkone ekonomiky v SR sa dlhodobo pohybuje na chvoste EÚ. Vo vzťahu voči produktivite na obyvateľa je relatívne vyšší, no stále dostatočne konkurencieschopný s regiónom V4. Výzvou v daňovej oblasti nie je ani tak miera zdanenia, než súčasný daňový mix, t.j. rozloženie daní medzi jednotlivé aktivity. Viac než polovicu daňových príjmov v SR vyberá štát z daní a odvodov z práce, následne z daní zo spotreby, kapitálu a úplne zanedbateľným zdrojom príjmov je výnos daní z majetku.

Ak nižšie dane, potom prečo neznížiť odvody, ktoré patria medzi najvyššie v Únii? Nižšie náklady práce pomôžu všetkým firmám, ktoré sa skutočne podieľajú na tvorbe pracovných miest ľudí, ktorí odvádzajú dane štátu. Môžu pomôcť prežiť spoločnostiam, ktoré už dnes pôsobia na hrane svojej existencie – tam, kde nižšia daň z kapitálu nepomôže (až 60 % firiem neplatí daň z príjmu). Treba zvážiť aj skutočnosť, že nižšia daň z kapitálu pomôže akcelerovať kapitálovo náročné odvetvia a to aj na úkor zamestnanosti. „Veľmi nízka“ daň z kapitálu priláka skôr tvorbu zahraničných schránok, než skutočnú tvorbu hodnoty. Zároveň veľká časť ušlých príjmov sa minie v prospech zvýšenia návratnosti investícií už etablovaných zahraničných firiem na Slovensku, u ktorých je predpoklad dodatočnej aktivity z vyššieho zisku skôr minimálny.

Je toho omnoho viac a preto tak zásadná reforma v oblasti hospodárskej politiky musí prejsť celospoločenskou diskusiou a nesmie opomenúť alternatívne riešenia. Bez prepočtov, verejných analýz, či odbornej a spoločenskej diskusie, tak aby bola navrhovaná zmena zdanenia aspoň čiastočne spoločensky „akceptovateľná“ nebude schopná ani pretrvať v čase. Ak firmy prezieravo vyhodnotia, že nejde o udržateľnú reformu, dodatočné aktivity ani nezrealizujú a ušlé príjmy pôjdu len na úkor ich krátkodobých ziskov.

O tom, že koaliční predstavitelia už začali nekoordinované preteky o voliča a súboj s preferenciami už niet pochýb. V parlamente pristáli aj ďalšie (aj keď) pozitívne návrhy[3], ktoré tiež plánujú zásadne znížiť zdroje štátu. A tak potenciálne zdroje potrebné na zníženie zraniteľností našej ekonomiky, riešenie podstaty existujúcich problémov, či potrebu čeliť novým výzvam budú ešte pod väčším tlakom veľakrát nepremyslených návrhov. Aby toho nebolo málo, posledné mesiace už cítiť aj závan výraznejšieho ekonomického spomalenia a preto ak tejto diskusii nedá nový minister základný rámec predvolebný rozpočet bude na vode.

[1] Ide o statický vplyv, ktorý sa prejaví okamžite po zmene daní a je typický pre prvé roky reforiem, bez zohľadnenia dynamických efektov, ktorých efekt sa zvykne prejaviť postupne s odstupom času. Na čo má okrem iného vplyv aj prezieravosť daňovníkov a ich vyhodnotenie, či ide o trvalú, alebo len krátkodobú zmenu daní.

[2] Celkový efekt reformy je možné vyhodnotiť až s odstupom času. Navyše Trumpova administratíva zrealizovala zásadnejšiu daňovú reformu, ktorá sa dotkla aj iných daňových príjmov, ktoré naopak rástli.

[3] V parlamente už pristál aj ďalší návrh na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý na úkor nižších príjmov obcí a VÚC o desiatky až stovky miliónov eur, zvýši čisté príjmy pracujúcich ľudí.

Teraz najčítanejšie

Ján Remeta

Som ekonomický analytik, odborník na oblasť daňovej politiky a verejných financií, ktorým som sa desať rokov venoval na Inštitúte finančnej politiky. Rád pracujem s dátami a pomocou nich hľadám odpovede a vhodné riešenia. V súčasnosti pôsobím ako ekonomický expert politického hnutia Progresívne Slovensko.