Oligarchia verejnej mienky.
Prvé, čo ma napadne, že oligarcha je zbohatlík. A oligarchia najmovitejšia skupina zbohatlíkov, ktorí uplatňujú cez majetok a kontakty svoju politickú moc. Potom tu máme osvietených zbohatlíkov – filantropov, ktorí uplatňujú vplyv a moc kulantnejším a menej priamočiarym spôsobom. Panuje predstava, že filantropia je zdarma. Ako altruistické ocenenie kumštu, profesného prínosu, boja proti korupcii, arogancii moci, boja za dobro … a proti oligarchii ako takej (ruského typu).
Pracuje s nepeňažným kapitálom verejnej mienky, uplatňovanej v demokratických voľbách. Treba ešte dodať, že väčšina týchto oligarchov je národu len málo známa, pretože ide väčšinou o sympaťákov, ktorí nedávajú na odiv svoj bulvárny život, majetok a svoj vplyv merajú skôr prislušnosťou v orgánoch (nadnárodných) firiem, (medzinárodných) spolkov, (transatlantických) nadácií a … médií.
Panuje zaužívaný názor, že Eduardovi Kukanovi prehrala voľby pasivita voličov. Vie sa, že zlyhali? Maďari, niečo zobral Mikloško … ale zatiaľ nikto nepovedal, že keby ho pred prvým kolom podporil Martin Bútora, mali by sme na 10 rokov iného prezidenta. A nikto nesymbolizoval obdobie flower-power v SDKÚ lepšie, ako manžel profesorky Beblavej, ktorý ešte nerozumel? spojeniu spolu volíme straníckeho kandidáta. Faktom ale zostáva, že v prezidentských voľbách 2004 začal polčas rozpadu slovenskej pravice.
V roku 2009 šéfoval Martin Bútora prezidentskej kampani Ivety Radičovej, neskôr tej Kiskovej a teraz tvrdí muziku v zázemí Zuzany Čaputovej. Devastačný účinok na slovenskú (konzervatívnu) pravicu je merateľný v novej fyzikálnej veličine – bútoroch.
Prezident bez politických skúseností je ako vodíčák na počkanie. Stačí vypísať žiadosť, cvaknúť foto a zaplatiť kolok. Nič jednoduchšie. A mlčky sa predpokladá, že so šoférom bude jazdiť aj inštruktor a navigácia (autonómne riadenie) vo vozidle zabezpečí kontrolu nad dianím vo vozidle.
Nie som si istý, či Sulíkovo hlasovanie o dôvere vlády, bolo hlavným dôsledkom oných pohnutých dní. Či to nebol skôr záblesk geniality Radičovej ústupu, ktorý predznamenal polčas rozpadu Smeru. Je ťažké skončiť s hodovaním a odklepnúť šéfovi prezidentskú kandidatúru ešte pred dezertom a drinkom na rozlúčku.
Výrazné Kiskovo víťazstvo bolo darom z nebies, vedúcim k otváraniu druhého frontu na straníckej línii. Čaputová je už len potvrdením ambície nároku na post prezidenta a impulzom do straníckej ofenzívy…
Pán Bútora sa stane najväčším z domácich oligarchov. A vôbec nechcem tvrdiť, že mu táto predstava trhá žily. Skôr sa pokúšam pomenovať možný výsledok onoho dlhodobého plánu. “Skvelého“ plánu, ktorý začal elimináciou Eduarda Kukana v prezidentských voľbách. Bez štipky ľútosti a pozitívnych emócií. Iveta Radičová vie, o čom hovorím.
Budúce progresívne Slovensko je o Marošovi Šefčovičovi. Kľudne to môžeme potvrdiť v nastávajúcich voľbách všetci SPOLU. Howgh.
