Denník N

Statky, zmätky, nedostatky

Čo Ján Mikolaj (SNS) učiteľom v podobe kreditov dal, to im Martina Lubyová (nom. SNS) berie. Dobrý systém hodnotenia učiteľov naďalej v nedohľadne | Shooty
Čo Ján Mikolaj (SNS) učiteľom v podobe kreditov dal, to im Martina Lubyová (nom. SNS) berie. Dobrý systém hodnotenia učiteľov naďalej v nedohľadne | Shooty

Témy týždňa 4. 3. 2019 – 10. 3. 2019 | Učiteľský zákon vyvolal nevôľu i petíciu • Ministerstvo informovalo o dopade brexitu v oblasti vzdelávania • Školské kauzy zostávajú nedoriešené

Výrok týždňa

„Keby mala škola pripravovať čisto iba na trh práce, predmety ako fyzika, história, literatúra by nemali veľký zmysel. Nahradili by ich iné predmety prispôsobené praxi. Naše myslenie je také, aké je, pretože sme mali málo príležitostí myslieť analyticky. A to je práve tá luxusná vec, ktorú vám škola môže poskytnúť – teda venovať sa veciam, ktoré sú historicky a kultúrne fundamentálne.“ 

Branislav Pupala
vysokoškolský pedagóg
rozhovore pre portál Čierna labuť | 5. 3. 2019

 

Výber z udalostí

• Začiatkom uplynulého týždňa médiá informovali o tom, že organizácie pôsobiace vo vzdelávaní iniciovali žiadosť o stiahnutie nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Petíciu už podpísalo takmer 13-tisíc ľudí. Návrh zákona je momentálne v druhom čítaní a parlament by o ňom mal rozhodovať na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína koncom marca.

„Ministerstvo školstva, ministerka [školstva, pozn. TASR] a vláda nevyužili veľkú šancu vytvoriť moderný zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý by im slúžil. Ktorý by zvýšil atraktivitu učiteľského povolania, ktorý by vychádzal z potrieb praxe, mal dostatočné finančné krytie a nebol by diskriminačný voči niektorým pedagogickým a odborným zamestnancom, uviedol na margo návrhu Vladimír Crmoman, šéf Slovenskej komory učiteľov (SKU).

Aj školskí odborári majú voči návrhu námietky. Prekáža im, že neprešiel úplne štandardným pripomienkovým konaním a neprináša systémové, ale iba čiastkové zmeny.

„Zákon, ktorý ministerstvo predostiera, je iba dobre maskované generovanie prázdnych fráz,“ hodnotí Viktor Križo z Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorý v blogu vysvetľuje, prečo mu doterajší postup pripomína Tajovského Statky – zmätky.

• Ministerstvo školstva pod vedením Martiny Lubyovej (nom. SNS) sa v súvislosti s návrhom zákona bráni a konštatuje, že predĺžilo legislatívny proces na žiadosť Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, čo je najreprezentatívnejšia organizácia, ktorá zastupuje takmer 50-tisíc pedagogických a odborných zamestnancov.“

Významnou zmenou, ktorú má nový zákon priniesť, je zrušenie systému vzdelávania pedagógov, v rámci ktorého získavali kredity za školenia a kurzy, na základe ktorých si mohli zvýšiť plat. Ministerstvo navrhuje, aby samo určovalo, za ktoré vzdelávacie programy bude učiteľom príplatok uznaný. Doposiaľ získané kredity majú stratiť platnosť po roku 2026.

Ministerka nový návrh obhajuje tvrdením, že zmeny v ňom zahrnuté sú v prospech pedagógov. „Vyrokované zmeny školskými odborármi rozširujú možnosti pre príplatky za inovačné vzdelávanie, odstraňujú povinnosť špecializačného vzdelávania pre triednictvo alebo predlžujú prechodné obdobie na sedem rokov,“ hovorí Lubyová.

• K navrhovanému zákonu o pedagogických a odborných zamestnancoch sa vyjadrila aj opozícia. Líder SaS pre školstvo Branislav Gröhling skonštatoval, že príplatok by sa mal premietnuť do základného platu učiteľa, ak za istý počet rokov absolvuje určený počet hodín vzdelávania.

• Poslanec považuje dnešný kreditový systém na nefunkčný. „Pôvodne mal viesť učiteľov k vzdelávaniu, zvyšovaniu svojej kvalifikácie a následnému zvýšeniu platov, ale kvalita štátneho vzdelávania učiteľov pod vedením organizácií ministerstva školstva je nízka a ponuka vzdelávania tiež. Štátne organizácie sa tak stali len tunelmi na eurofondy,“dodal Gröhling.

• Signatári otvoreného listu vyzvali ministerku školstva Lubyovú, aby Slovensko pokračovalo v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Výskumníci niektorých slovenských univerzít a Slovenskej akadémie vied (SAV) upozornili na to, že sme poslednou krajinu spomedzi Vyšehradskej štvorky, ktorá nepatrí medzi 22 členských štátov ESA.

„Ako občania spolupracujúcej krajiny ESA sa Slováci môžu uchádzať len o stáže a postdoktorandské príležitosti, pracovné pozície na plný úväzok sú dostupné len pre členské štáty,“ uviedli signatári. Ministerstvo reagovalo konštatovaním, že Slovensko bude spolupracujúcou krajinou do roku 2021 a východiskom k ďalšiemu postupu bude správa z aktuálnej spolupráce.

• Otázkou, do akej miery ľudia na Slovensku poznajú úspešných slovenských vedcov či vedkyne, sa v prieskume zaoberala agentúra 2muse. Podľa výsledkov až 79 % oslovených nevedelo menovať žiadnu súčasnú osobnosť vedy.

„Ak si ľudia nejaké úspechy vybavili, išlo väčšinou o minulosť alebo zahraničie“, priblížil Juraj Jančovič z agentúry. To má zmeniť udeľovanie tzv. „slovenskej nobelovky“, ktorou by sa vedci a vedkyne mali oceňovať v dvoch kategóriách – výnimočná osobnosť slovenskej vedy a výnimočný mladý vedec do 35 rokov. Iniciatívu predstavila Nadácia Eset a bude niesť názov Eset Science Award.

O podporu začínajúcich vedcov sa usilovala aj súťaž platformy žijemvedu.sk Zvedavec roka. Cieľom bolo motivovať doktorandov, aby svoju prácu priblížili verejnosti. Rozhovor s prvou víťazkou ocenenia, Ľubicou Janovičovou z Ústavu Molekulárnej biomedicíny SAV, si môžete prečítať tu.

• O tom, že mnohí talentovaní ľudia zo Slovenska už po absolvovaní strednej školy uprednostnia ďalšie štúdium a prácu mimo krajiny, písal Denník N. Príbehy takýchto ľudí však naznačujú, že mnohí sa stále chcú vrátiť späť na Slovensko.

Jednou z krajín, v ktorých stredoškolskí absolventi zo Slovenska často plánujú študovať vysokú školu, je aj Spojené kráľovstvo. Keďže koncom marca má krajina vystúpiť z Európskej únie, ministerstvo školstva na svojom webe zverejnilo informáciu o tom, ako brexit ovplyvní našich občanov na rôznych úrovniach vzdelávania, či pri uznávaní dokladov o vzdelaní.

• S cieľom zastaviť exodus slovenských študentov do zahraničia sa novej funkcie predsedu Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry (SAA) ujalbývalý rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer. V rozhovore pre denník SME Redhammer predstavil zámery agentúry, ktorá má dohliadať na činnosť vysokých škôl na Slovensku.

• O tom, že význam novej agentúry je pre budúcnosť slovenských vysokých škôl zásadný, písala riaditeľka projektu To dá rozum Renáta Hall. Tá zároveň skritizovala, že pri výbere predsedu výkonnej rady ministerstvo nevynaložilo dostatočnú snahu osloviť čo najširší okruh uchádzačov.

• Kritiku v uplynulom týždni opäť prezentovali aj rodičia z Iniciatívy BKZ, ktorí sa usilujú o zriadenie základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským v Rohovciach.

Rodičia pripomínajú, že im nepomohla ani novela zákona, ktorá predefinovala kritériá na vytváranie školských obvodov. „Obec Rohovce sa stále odmieta dohodnúť s okolitými obcami patriacimi do obvodu a prijať lepšie a efektívnejšie riešenie, ktorým je zriadenie ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským v Rohovciach – v priestoroch existujúcej poloprázdnej maďarskej ZŠ,“ uviedli rodičia.

• Nedoriešená školská kauza rezonuje aj na juhovýchode Slovenska. Ukázalo to posledné rokovanie zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (KSK), pretože doposiaľ neprebehla dôsledná kontrola a nebola vyvodená zodpovednosť v prípade astronomického nájomného, ktoré stredná škola v Dobšinej platila súkromnej firme za svoje elokované pracovisko v Sečovciach.

Prípad ešte v novembri 2017 otvorila poslankyňa Zuzana Zimenová (klub SaS). Medzičasom sa vymenilo vedenie kraja a súčasný župan Rastislav Trnka spolu s opozičnými poslancami zastupiteľstva tvrdí, že hlavný kontrolór kraja Ľubomír Hudák predražené faktúry zámerne prehliadal. Hudák sa bráni konštatovaním, že na kontrolu školy jeho útvaru nezvýšili kapacity.

 

Všimli sme si

• O tom, že sme na Slovensku nezačali riešiť oddeľovanie rómskych detí v školách, písala v komentári Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Reagovala tak na návštevu eurokomisárky Věry Jourovej, ktorá sa na Slovensko prišla pozrieť práve kvôli tomuto pretrvávajúcemu problému.

• Diagnostikovaniu mentálneho postihnutia deťom, ktoré je na Slovensku troj- až štvornásobne vyššie ako v zahraničí, sa v blogu projektu To dá rozum venuje analytička Miroslava Hapalová. Mnoho detí s takto stanovenou diagnózou pochádza práve z vylúčených rómskych komunít.

• Dôvody šíriacich sa extrémistických nálad medzi študentmi na základe dostupných výskumov v blogu zhrnula poslankyňa Zuzana Zimenová (klub SaS).

• Absolventi stredných aj vysokých škôl, ktorí si hľadajú uplatnenie, podľa Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) často podľa zamestnávateľov nemajú dostatočnú počítačovú a finančnú gramotnosť. „Dôvodom je, že na školách chýba konzistentné a pružné vzdelávanie finančnej gramotnosti,“ skonštatoval predseda predstavenstva AFISP Martin Lancz.

•Nemôžete chcieť po študentoch učilíšť, aby boli motivovaní, keď o nich od piatej triedy hovoríme ako o tých, čo nejdú ďalej, hovorí Tomáš Feřtek z českej organizácie EDUin. S riaditeľom Jiřím Cočevom diskutovali tému počas vzdelávacej konferencie, ktorú si môžete pozrieť vo videu DV TV.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie