Denník N

Pionieri – mladí strážcovia Železnej opony

Do ostrahy na štátnej hranici komunistický režim aktívne zapájal aj deti. Tie, spracovávané propagandou, boli už na základných školách vychovávané k udavačstvu a cvičené na hon na ľudí, ktorí sa snažia utiecť z krajiny. Tento „lov narušiteľov“ potom deti považovali za hru a hrdinstvo. V krúžkoch Mladých strážcov hraníc pri Pionierskej organizácii Socialistického zväzu mládeže.

Pionierske oddiely spolupracovali s Pohraničnou strážou už od 50. rokov. Od roku 1964 už tieto oddiely niesli svoj názov Mladí strážcovia hraníc. Krúžky Mladých strážcov hraníc vznikali v pohraničných okresoch a viedli ich tí najskúsenejší pohraničníci. Pod ich vedením sa deti učili pátrať vo svojom okolí po skrývajúcich sa narušiteľoch štátnej hranice, učili sa ako nahlásiť „podozrivé osoby“, ktoré sa pohybujú v pohraničnom pásme, a odkiaľ sa najlepšie pozorujú hraničné zátarasy. Nacvičovali si tiež spojenie s pohraničníkmi. A svoje nácviky zúročili, ako sa dozvedáme z dobovej televíznej reportáže:

Televízna reportáž o krúžku Mladých strážcov hraníc (Rusovce 1982)

Pre úplnosť treba dodať, že „bojová činnosť“ detí okolo hranice mala aj kladné stránky. Športové aktivity, poznávanie prírody atď. Už len ten pohyb detí na čerstvom vzduchu, po ktorom dnes všetci tak volajú pri našich ratolestiach sediacich za počítačom. Ale vráťme sa naspäť k mladým pohraničníkom…

Rozkaz náčelníka Hlavnej správy Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc pod názvom „Organizačné a obsahové zameranie jarnej brannej hry pionierskych oddielov Mladých strážcov hraníc“:

Námet hry: V tyle pohraničnej stráže bol spozorovaný narušiteľ, ktorý sa pripravuje ilegálne prekročiť štátnu hranicu.
Priebeh hry: Telefónna ústredňa vyhlási signál, po ktorom bude nasledovať poplach vykonaný pionierskymi vedúcimi. Pionierske oddiely sa sústredia v určenom priestore, zoznámia sa so situáciou a potom sa zúčastnia samotnej akcie. Zúčastnia sa tiež vojskové sily PS a prostriedky (vozidlá, rádiostanice, psovod). Po akcii budú nasledovať besedy pionierov s účastníkmi SNP, bojov na Dukle alebo májového povstania českého ľudu.

Nášivka-Oddiel-mladých-strážcov-hranícV plánoch veliteľov Pohraničnej stráže sa počítalo s Mladými strážcami hranice ako súčasťou vlastnej ochrany hraníc. Vychádzky a hry boli plánované do miest, kde by sa mohli skrývať potenciálni narušitelia, prípadne na miesta, odkiaľ je možné pozorovať zátarasy:

Mladých strážcov hraníc je možné využiť na priamu účasť na ochrane hraníc, na vykonávanie prieskumu. Ďalšou formou môžu byť pozorovacie alebo skryté hliadky Mladých strážcov hraníc. Tieto hliadky však nevykonávajú v prípade zistenia neznámych alebo inak podozrivých osôb žiadne zákroky, ale hlásia na jednotku ich pohyb alebo inú činnosť. V prípade nutnosti zasiahne prítomný pohraničník.
V záujme osobného zbližovania Mladých strážcov hraníc s pomocníkmi Pohraničnej stráže je možné staršie deti individuálne určovať do hliadok na prístupoch k štátnej hranici spoločne s pomocníkmi PS.

Takže deti aspoň vynechali z faktického výkonu zadržania, či nedajbože streľby na narušiteľov. Za aktívnu činnosť mohli byť deti odmenené vecnou cenou alebo vyznamenaním. Pohraničníci pionierom predvádzali služobných psov a hrali s deťmi bojové pohraničné hry. Učili deti sledovať agentov a objavovať ich. Pionieri potom veľakrát pomohli pohraničníkom v boji proti skutočným „agentom“ tak, že príslušníkov PS upozorňovali na podozrivých ľudí, ktorých nepoznali a ktorí sa často práve detí v pohraničí vypytovali na cestu k hraniciam.

Bola vydávaná „detská“ literatúra s príbehmi, v ktorých pohraničníci vystupovali výhradne ako priatelia detí stojaci na „stráži mieru, zatiaľ čo deti sa pokojne hrajú alebo spia“. Propaganda počítala s detskou túžbou po dobrodružstve a hrdinstve. Deti boli v príbehoch hlavnými hrdinami, bez ich všímavosti a uvedomelosti by „imperialistickí agenti“ a „zapredanci Západu“ neboli zadržaní.

Odznak Mladý pomocník PSPo skončení základnej školy nasledoval ďalší stupeň – Mladý pomocník Pohraničnej stráže. Tu boli organizovaní mladíci vo veku 15 až 21 rokov na odporúčanie Pohraničnej stráže, Socialistického zväzu mládeže a Miestneho národného výboru a boli tak pripravovaní na výkon základnej vojenskej služby u Pohraničnej stráže.

S odstupom času máme tendenciu pozerať sa na to štýlom „bola taká doba“ alebo „veď to bola len hra…“
Nie, nebola. Aj s prispením detí boli zmarené osudy ľudí, ktorým režim upieral základné práva. Ale tie deti za to nemohli. Na vine je niekto úplne iný.


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Zdroje a obrázky:

Ilustračný titulný obrázok: Úteky, čo sa končili (aj) guľkou

Martin Pulec: Organizace a činnost ozbrojených pohraničních složek (PDF)

Propaganda pro nejmenší

Kniha Mladí strážci hranic (Naše vojsko 1982)

Ján Ondriaš: Proti vlastným spoluobčanom zasahovali aj dobrovoľní pomocníci pohraničnej stráže

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie