Denník N

Volím Františka Mikloška

Zlé prekonať dobrým, to nie je ťažké – ale ťažko je prekonať dobré lepším.

František Mikloško sa pričinil o pád komunizmu ako spoluorganizátor sviečkovej demonštrácie za náboženské a občianske práva a slobody v socialistickom Československu považovanej za jedno z najdôležitejších vystúpení občanov a veriacich proti komunistickému režimu, ktoré sa stalo predzvesťou Nežnej revolúcie. Aj vďaka nemu žijem v slobodnej spoločnosti. Bez toho, aby som za to bojoval, aby som pre to niečo urobil. František Mikloško je jedným z ľudí, ktorým za to môžem byť vďačný. V slušnej krajine by to stačilo, na Slovensku je to pre mnohých málo alebo už príliš dávno, aby sme to vedeli doceniť.

Rokom 1989, vybojovaním slobody, príbeh Františka Mikloška nekončí. František Mikloško bojoval ďalej proti Mečiarovi a neskôr proti Ficovi, keď odmietol účasť vo vláde s Ficom. Dnes sa opäť uchádza o našu podporu, vyhraňujúc sa voči Kotlebovi, Harabinovi či Ševčovičovi (teda Ficovi). Prečo práve proti ním? Títo ľudia sa hlásia k slobode a kresťanstvu, hodnotám kresťanstva a kresťanskej demokracie. Ich životy a politická činnosť však nie sú odrazom týchto hodnôt, nesvedčia o nich. Tieto hodnoty patria však k životu Františka Mikloška, ktorý bol ochotný pre ne obetovať všetko. Kariéru za komunizmu, osobný život za Mečiarizmu, dokonca aj dnešný deň. Bojuje za slobodu a to hlavne voči ľudom, ktorí nemajú najmenší problém ju obmedziť, či dokonca spoločnosti vziať. On svoje slová dosvedčuje činmi, svojím životom.

Pre mnohých priateľov je moja podpora Františka Mikloška nepochopiteľná. Výčitiek, komentárov a invektív som počul za posledné týždne viac, ako je slušné. Mnohí však zabúdajú na to najpodstatnejšie. Nutnou podmienkou pre čokoľvek, čo chce človek dosiahnuť, je osobná sloboda. Postačujúcou sú osobné schopnosti, vedomosti, pracovná húževnatosť či tím, spolupracovníci. No to najnutnejšie, čo musí mať človek na začiatku, je sloboda. Môže byť niekto výborný matematik,  fantastický vedec, šikovný programátor, či skvelý právnik alebo podnikateľ. Ak nemá osobnú slobodu, musí svoj osobný záujem buď podmaniť autoritatívnej moci, alebo naplno nerealizuje svoj záujem a schopnosti. Ak s autoritatívnym politickým systémom človek nesúhlasí, tak ten režim ho vypudí a snaží sa ho zlikvidovať ekonomicky (ako to urobil s Františkom Mikloškom), alebo ho zlikviduje aj fyzicky (ako v prípade Milady Horákovej a mnohých iných). O tom bol komunizmus.

To, čo som dosiahol v živote v rôznych rovinách, ekonomickej či inej, nie je len výsledkom mojich schopností (či neschopností). Nič (alebo len časť z toho) by som dosiahol nebyť slobody, za ktorú František Mikloško bojoval. Prečo je nutná sloboda? V roku 1998 bola firma ESET so skvelým produktom NOD32 oceneným Virus Bulletin VB100. O produkt NOD32  však mal málokto záujem. Lebo Slovensko bolo čiernou dierou na mape Európy, tak NOD32 sa jednoducho nepredával, hlavne v zahraničí na západe. V tom čase František Mikloško bojoval proti Mečiarizmu, nákaze, ktorú bolo nutné odstrániť, aby sme ako spoločnosť prosperovali. Nemyslel pritom na nikoho konkrétneho, ani na ESET. Myslel na to, že celá spoločnosť má právo prosperovať, slobodne žiť.

Je voľba Františka Mikloška voľbou zastaraného, prežitého? Nie, nie je. Ako povedal Edmund Burke – The only thing necessary for the triumph of evil is for good men to do nothing. František Mikloško je človek, ktorý vždy keď sa javilo, že triumfuje zlo, stál na strane dobra, a mnohokrát aj sám. Takýto človek nikdy nebude zastaraný. Práve takého prezidenta, ako je on, Slovensko potrebuje. Človeka, ktorý sa postaví na stranu dobra, aj keby tam mal stáť sám.

František Mikloško sa vyhranil voči extrémizmu ako signatár výzvy „Kresťanská viera šíri pokoj, nie hnev“. O to viac mi prídu nezmyselné poukázania, že s fašistom sa ruka nepodáva a že ho to nejako diskredituje. Ževraj s „S fašistami sa nerozpráva?“. Fedor Gál však s jedným desaťročie vedie polemiku, ktorá nakoniec viedla k vydaniu knihy. Neposkytuje sa fašistovi ani prvá pomoc? Kde by bol potom ten rudimentárny rozdiel medzi spoločnosťou tak, ako si ju predstavujú fašisti či komunisti a demokratickou spoločnosťou? Či doba je príliš rýchla na to, aby sa myslelo na ľudskosť?

Thomas Jefferson kedysi povedal: „He who permits himself to tell a lie once, finds it much easier to do it a second and a third time till at length it becomes habitual.“ V dobe, keď sa šíria komunikačnými kanálmi rôzne informácie, je o to dôležitejšie dať si pozor a námahu overiť si, či informácia je pradivá a nie je vytrhnutá z kontextu. Ale aj vďaka týmto nástrojom sa dnes pravda hľadá oveľa ľahšie. Je na zodpovednosti každého, aby si dal tú námahu a snažil sa šíriť iba také informácie, ktoré sú pravdivé. Inak sa nám stane zvykom ako spoločnosti, že nakoniec budeme šíriť iba lži.

Máme slobodu voliť. Myslite na to, či nevolíte práve človeka, ktorého úmysel je Vám túto slobodu obmedziť, či dokonca zobrať. Je veľká škoda, že volebný systém je postavený tak, aby vyhovoval populárnej väčšine. Málokto si vytýčil ako úlohu odstrániť Mečiarove obmedzenia, ktoré tvoril napríklad voči SDK do volieb NRSR. Máloktorí politici by dnes otvorene presadzovali zmenu volebného systému, ktorý by dával možnosť takmer akejkoľvek politickej strane či politikovi. Český matematik Karel Janeček vytvoril volebný systém, dnes známy ako Demokracie 2.1. Nie je aplikovateľný vo svojej podobe na prezidentské voľby, ale presadzuje niečo, čo by aj Slovenský volebný systém výrazne zlepšilo. Teda taký systém, ktorý dáva možnosť voličovi voliť dvoch či viac kandidátov a dať aj negatívny hlas takému kandidátovi, ktorý nechce, aby ho reprezentoval. Jednoducho nemali by voliči dilemu podporiť dvoch či troch atraktívnych kandidátov a zároveň by mohli dať najavo koho nechcú.

Ako vravel Tomáš Garrigue Masaryk: Zlé prekonať dobrým, to nie je ťažké – ale ťažko je prekonať dobré lepším. Škoda, že občania majú možnosť dať hlas iba jednému kandidátovi. Dobré sa ťažko prekonáva lepším a mali sme troch dobrých kandidátov.

Ja som si vybral z dobrých kandidátov lepšieho – Františka Mikloška.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Mlynek

Kedysi zamestnanec, dnes podnikateľ a občas bloger. Pre tých, ktorí to nevedia a preto, že píšem aj o politike, považujem za potrebné uviesť, že som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Občas o investovaní či o rizikách spojených s investovaním či o ekonomických udalostiach a pohľadom na ne.