Prečo v školách nedostáva podporu viac ako polovica detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením?

Nástroje podpory pre sociálne znevýhodnené deti cielia primárne deti z rodín v hmotnej núdzi
V slovenskom vzdelávacom systéme mohli v roku 2017 materské a základné školy na deti z chudobných rodín poberať dotácie na obedy[i]. Základné školy mali nárok aj na špeciálny príspevok pre týchto žiakov, z ktorého financovali, okrem iného, tiež platy asistentov učiteľa alebo sociálnych pedagógov[ii]. A napokon, sociálne znevýhodnení žiaci stredných škôl dostávali pri dosiahnutí stanoveného prospechu štipendium[iii].

Dotácie na obedy v základných školách boli nástrojom, z ktorého mal úžitok najvyšší podiel detí, a to 12% všetkých žiakov základných škôl. Príspevok pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia poberali základné školy na 9 % žiakov. Dotácie na obedy v materských školách a štipendiá na stredných školách dostávali nižšie podiely detí, približne 4 %. To súvisí aj s nižšou účasťou detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na predškolskom a stredoškolskom vzdelávaní.

Hranica chudoby na Slovensku je výrazne nižšia ako európsky štandard
Problém spočíva v tom, že deti, ktoré benefitovali z týchto nástrojov, predstavovali vo všetkých prípadoch menej ako polovicu mladých ľudí, ktorí sú podľa európskej definície ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením[iv]. Dôvodom je, že vymedzenie okruhu oprávnených osôb je takmer výlučne naviazané na preukázanie faktu, že domácnosť, z ktorej deti pochádzajú, sa nachádza v hmotnej núdzi.[v]

Takéto nastavenie spôsobuje v systéme vzdelávania problémy, pretože výška našej sociálnej pomoci je hlboko pod európskou hranicou rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia a predstavuje štvrtý najnižší garantovaný príjem v Európskej únii. V praxi to znamená, že na to, aby deti zo slovenskej domácnosti s nízkym príjmom mali vo vzdelávacom procese nárok na pomoc zo strany štátu, musia ich rodičia hospodáriť s významne nižším rozpočtom v porovnaní s európskymi štandardmi. Dá sa to ilustrovať na príklade dvojice s dvoma deťmi. Kým na Slovensku mohli mať dávky v hmotnej núdzi pre tento typ domácnosti v roku 2017 výšku 160 – 395 eur mesačne[vi], podľa európskej definície bola chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozená už domácnosť, ktorej príjem bol nižší ako 754 eur mesačne.

Ako zacieliť pomoc efektívnejšie
Toto zistenie je alarmujúce, pretože socio-ekonomické zázemie má na Slovensku významný vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov. To znamená, že našim školám sa nedarí vzdelávať deti rovnako úspešne bez ohľadu na sociálne postavenie ich rodičov.[vii] Žiaci z nízkopríjmových rodín častejšie opakujú ročník, dosahujú horšie výsledky v testovaniach a v menšej miere pokračujú v stredoškolskom vzdelávaní.

Adresnosť nástrojov podpory, ktorých cieľom je eliminovať dopad chudoby vo vzdelávaní, si preto zasluhuje mimoriadnu pozornosť. A slovenský vzdelávací systém tak čelí dôležitej výzve: ako do budúcnosti nastaviť podporu pre sociálne znevýhodnené deti tak, aby k nej mali prístup všetci, ktorí ju potrebujú?

Ponúkajú sa viaceré možnosti. Prvou je zvýšenie hranice príjmu určujúcej nárok na podporu tak, aby pokryla väčšiu skupinu detí žijúcich v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Druhou je univerzálny prístup k istým typom nástrojov ako v prípade nedávneho zavedenia plošných dotácií na obedy pre všetkých predškolákov a žiakov základných škôl. Treťou je zase rozšírenie indikátorov sociálneho znevýhodnenia o ďalšie premenné, akými sú napríklad nezamestnanosť rodičov, ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie, etnicita alebo odlišný materinský jazyk žiakov.[viii]

Hľadaniu najefektívnejšieho riešenia sa bude venovať záverečná správa revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Michaela Bednárik
analytička Inštitútu vzdelávacej politiky

Revízia výdavkov
Cieľom revízie výdavkov, ktoré pravidelne zverejňuje Útvar hodnoty za peniaze (UHP), je zabezpečiť efektívnejšie využívanie verejných prostriedkov a poskytovanie lepších verejných služieb pre občanov.

Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) sa podieľal na príprave nedávno zverejnenej priebežnej správy Revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Tá konštatuje, že slovenský vzdelávací systém nedokáže efektívne začleňovať sociálne znevýhodnené deti. IVP v tejto súvislosti spúšťa sériu blogov s cieľom podnietiť verejnú diskusiu k tejto téme. V blogoch sa zameriame na adresnosť, efektívnosť a prepojenosť nástrojov, ktoré sú buď priamo cielené na znevýhodnené deti a žiakov v školách alebo významne ovplyvňujú kvalitu ich vzdelávania.

Na priebežnú správu revízie nadviaže záverečná správa, ktorá sa bude podrobnejšie venovať ďalším ohrozeným skupinám, vrátane osôb so zdravotným znevýhodnením, neúplným rodinám s deťmi a ľuďom bez domova.

[i] V roku 2017 mala dotácia maximálnu výšku 1 euro na deň. Od januára 2019 majú nárok na dotácie na obedy všetky deti v materských školách, ktoré majú rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Od septembra 2019 budú mať nárok na dotácie na obedy všetci žiaci základných škôl. Zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

[ii] V roku 2017 bola výška príspevku stanovená na 260 eur. Na príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia majú okrem žiakov z rodín poberajúcich pomoc v hmotnej núdzi nárok aj žiaci, ktorým boli diagnostikované vzdelávacie potreby vyplývajúce z vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí. Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov

[iii] Výška štipendia závisí od prospechu žiaka, v roku 2017 bola priemerná výška štipendia 36 eur.

[iv] Podľa Európskej únie sú chudobou ohrozené osoby, ktoré žijú v domácnostiach s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou rizika chudoby. Hranica rizika chudoby je definovaná ako 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu domácností vrátane sociálnych transferov. https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Glossary:At-risk-of-poverty_rate

[v] Stav hmotnej núdze nastáva, ak príjem domácnosti nedosahuje úroveň životného minima. Výška životného minima pre jednotlivé typy domácností je dostupná na: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/

[vi] V roku 2017 mala základná dávka v hmotnej núdzi výšku 160 eur a v závislosti od nároku na ďalšie príspevky (príspevok na bývanie, aktivačný príspevok, prídavky na deti a i.) mohla pomoc v hmotnej núdzi pre dvojicu s dvomi deťmi dosiahnuť 395 eur mesačne. Na dotácie na obedy a stredoškolské štipendiá mali nárok aj domácnosti, ktoré nepoberali pomoc v hmotnej núdzi, ale mali príjem nižší ako je životné minimum (521 eur). V roku 2017 poberalo z titulu životného minima dotácie na obedy 14% detí v MŠ a 6% žiakov v ZŠ. Stredoškolské štipendiá poberalo z titulu hmotnej núdze 25% žiakov.

[vii] Až 16 % rozdielov vo výsledkoch z prírodných vied v medzinárodnom testovaní PISA (2015) možno pripísať rozdielom v socioekonomickom statuse žiakov, čo je viac ako priemer krajín OECD (13 %). OECD (2018b), PISA 2015 Results in Focus, OECD, Paris https://www.oecd.org/pisa/pisa-2015-results-in-focus.pdf

[viii] European Agency for Special Needs and Inclusive Education, 2016. Financing of Inclusive Education: Mapping Country Systems for Inclusive Education. (S. Ebersold, ed.). Odense, Denmark https://www.european-agency.org/sites/default/files/Financing_of_Inclusive_Education_EN.pdf

Cederberg, M., Hartsmar, N. and Lingarde, S. (2009). Thematic report: Socioeconomic Disadvantage. Malmo University. Dostupné na: http://muep.mau.se/bitstream/handle/2043/7982/ThematicSOCfinal.pdf?sequence=1