Slovenské štátne úrady míňajú na SBSky násobne viac ako české. Zarába Bonul
Slovenské štátne inštitúcie míňajú desiatky miliónov eur ročne na externé strážne služby. Analýza Nadácie Zastavme korupciu ukazuje, že výdavky na tieto súkromné strážne služby sú omnoho vyššie ako v susednej Českej republike, ktorá má dvojnásobný počet obyvateľov. Na väčšine štátnych zákaziek zarába súkromná bezpečnostná firma Bonul.
Nadácia Zastavme korupciu si na základe infozákona vyžiadala faktúry za strážne služby od štátnych organizácií a podnikov, ktoré uzavreli zmluvy s Bonulom. Výdavky od roku 2012 porovnala s obdobnými úradmi v Českej republike.
“Zistenia sú prekvapivé. V niektorých prípadoch stojí stráženie štátnych inštitúcií slovenských daňových poplatníkov aj desaťnásobne viac,” uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Napríklad Ministerstvo hospodárstva SR uhrádzalo v sledovanom období Bonulu ročne okolo 500-tisíc eur. České ministerstvo průmyslu a obchodu platí za bezpečnosť v prepočte 59-tisíc eur za rok, pričom v tejto čiastke sú už započítaní aj vlastní zamestnanci ministerstva.
Nadácia Zastavme korupciu sa domnieva, že mnohé inštitúcie štátnymi zdrojmi na bezpečnosť plytvajú. Nechávajú strážiť aj objekty, ktoré v ČR nie sú zabezpečené, keďže nepredstavujú bezpečnostné riziko.
V súvislosti s podozrením na nehospodárne objednávanie súkromných bezpečnostných služieb podáva Nadácia Zastavme korupciu podnet na Najvyšší kontrolný úrad.
Strážnik v každej pobočke
Napríklad Sociálna poisťovňa platila Bonulu zhruba 1,2 milióna eur ročne. Podľa informácií z faktúr mal Bonul svojho zamestnanca aj na tých najmenších pobočkách po celom Slovensku.
Začiatkom roka štátna poisťovňa oznámila, že Bonul vypovedal zmluvu a ohlásila možné zvyšovanie nákladov, lebo si najala vlastných 170 strážnikov. Otázne je, či je to potrebné. Česká správa sociálního zabezpečení má SBS len na centrále, pričom vlani na ňu minula v prepočte len 33-tisíc eur.
| Prehľad: Štatistika obchodov Bonulu |
Efektívnejšia je aj Česká pošta, ktorá v sledovanom období vynaložila na stráženie 2,5 milióna eur ročne. Pre porovnanie, Slovenská pošta zaplatila za tieto služby ročne priemerne 5,5 milióna eur. V sume je zahrnuté stráženie budov, elektronické zabezpečovacie systémy aj prevozy peňazí.
Česká pošta má pritom vlastnú SBS-ku. Spoločnosť Česká pošta security s.r.o. je jej dcérska firma, takže náklady na strážne služby sú hradené v rámci vlastnej spoločnosti.
Medzi rekordmanov, ktorí zaplatili za služby Bonulu najviac, patrí Transpetrol. Od roku 2012 mu nitrianska SBS vystavila faktúry za viac ako 40 miliónov eur. V prípade Slovenskej pošty to bolo za rovnaké obdobie vyše 39 miliónov eur.
V tendroch vyhráva Bonul
Na trhu SBS, ktoré si objednáva štát, kraľuje spoločnosť Bonul nitrianskeho podnikateľa Miroslava Bödöra. Právnik Miroslav Cák, spolupracovník Nadácie Zastavme korupciu, si myslí, že mnohé štátne tendre, ktoré sa často bezpečnostných služieb vôbec netýkajú, zámerne obsahujú podmienky splniteľné len po dohode s Bonulom.
Štátne úrady často nezmyselne vyžadujú od uchádzačov v súťaži certifikát C4, ktorý má na Slovensku len veľmi málo firiem a Bonul je jedna z nich. Nadácia už preto podala viaceré podnety na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý kontroluje tendre.
V jednom prípade už ÚVO vydal právoplatné rozhodnutie. Zrušil súťaž Správy štátnych hmotných rezerv za asi 11 miliónov eur, ktorá podľa Nadácie Zastavme korupciu zvýhodňovala Bonul.
Zuzana Petková
Miroslav Cák
Analýza výdavkov na externé strážne služby vznikla v rámci projektu, ktorý bol podporený Fondom pre transparentné Slovensko.
